Add friend

Screens Up!LabNikol GažováTatiana Kubáňová

Inscenácia vznikla na motívy talianskeho filmu Paola Genoveseho Perfetti sconosciuti. Demaskuje jednotlivé medziľudské vzťahy, na oko fungujúcich priateľstiev, ktoré sa postupne rozpadajú. N/T.: Eva, prvá žena, s ktorou prichádza divák do kontaktu, navrhuje svojím priateľom hrať hru #Screens up. Tá sa však priamo integruje do ich vzťahov, či už kamarátskych alebo manželských. Zisťujú, že o sebe nič nevedia a násilne sa odhaľuje ich tajný život. T: Začala by som tým, čo ma zaujalo aj mimo línie príbehu, a to je značný posun v herectve. Veľkú mieru zásluh má na tom určite profesionálny režisér, Matúš Bachynec. Dobre odhadol študentov a obsadil ich do jednotlivých postáv. Herci pôsobili autenticky, napriek výraznému vekovému rozdielu oproti hre. Ten dostatočne zakrývali vyhrotenými emočnými situáciami, ktoré boli pre diváka omnoho pútavejšie. Zaujímavé bolo pre mňa pozorovať „kombinované sedenie“. Chvíľu sa mi to zdalo ako „stoličkový tanec“, no vo finálnom...» pokračovať v čítaní

Nádej hynúcej premeny

Per Olov EnquistZo života dážďoviekLabLucia Špircová

 Per Olov Enquist, významný švédsky dramatik a prozaik, prináša v diele Zo života dážďoviek obraz zrady a obetí dánskeho prostredia. Predostiera príbeh o troch umelcoch kladúcich si otázky ľudskej existencie, ktoré ich nútia poodhaliť nemilé príhody zo života. Postavy v príbehu sprevádza silná túžba dopátrať sa k pravde z minulosti, spoznať skutočný zmysel a správny životný smer. Význam názvu tohto diela si môžeme vyložiť  rôzne, ale pritom celkom ľahko a logicky. Spôsob, akým žijú dážďovky v prírode, autor prirovnáva k postavám v diele. Ich ľudské počínanie môžeme vnímať ako istý spôsob regenerácie, počas ktorej sa postavy vyrovnávajú s minulosťou.              Enquistovu hru Zo života dážďoviek režíroval študent VŠMU- Patrik Samohýl, ktorý nám sprostredkoval príbeh o troch umelcoch z divadelného prostredia, manželoch Johane Luise a Johanovi Ludvigovi...» pokračovať v čítaní

Prváci o Dážďovkách

Per Olov EnquistZo života dážďoviekLab

„Bolo zaujímavé sledovať dobovú scénografiu Ley Šaryovej, korešpondujúcu s kostýmovou zložkou, ktorú vytvorila Monika Rybárová. Obe sa snažili navodiť dojem uhladenosti a poriadku aristokratického štýlu, ktorý sa vyznačuje svojou dokonalosťou na povrchu. Manželstvo Heibergerovcov bolo taktiež aristokraticky uhladené na povrchu, ale pritom niekde nakrivo. Zaujímavé bolo ako sa tieto vizuálne estetické zložky bijú s vnútrom postáv, ako tlmočia myšlienku autora, že špinavé a nedokonalé je živé a uhladené či potlačené mŕtve.“ Laura Barancová, 1. bc. KDŠ „Inscenácia je založená na životných príbehoch a filozofických úvahách, ktoré si zaslúžia precíznosť jazykových prostriedkov pretavených do reči. Na to, aby divák dobre pochopil, čo sa im postava snaží svojím prehovorom povedať, musia byť rečové  prostriedky použité umne. V tomto predstavení sa herci značne trápili – mali problém s tempom reči, dôrazom a nedôsledne vyslovovali svoje repliky. Formálna stránka reči v tomto...» pokračovať v čítaní

(Ne)tradičný Dostojevskij

Dostojevskij tripLabBurkovňaTatiana Kubáňová

Študenti 3. ročníka DF uviedli inscenáciu Dostojevskij trip v réžii Jakuba Jánskeho. Nejde tu však o žiadne tradičné spracovanie Dostojevského románov, na ktoré sme v našich končinách zvyknutí. Tvorcovia pracovali s textom Vladimíra Sorokina, ktorý sa snaží priblížiť klasiku súčasníkom, rovnako ako naši mladí tvorcovia. Čo je súčasné umenie? Čo upúta súčasného diváka? Ťažko hľadať odpoveď na tieto otázky, pretože ,,koľko ľudí, toľko chutí...‘‘ Predstavenie sa odohrávalo v priestoroch Burkovne, kde dejisko získalo nános akéhosi ponurého miesta. Vládla tam osirelosť, drsnosť a labilnosť vzťahov. Úvod inscenácie pôsobil ako výjav z psychiatrického oddelenia nemocnice. Všetci herci boli už od začiatku na scéne a ako postavy mali „absťák“. Čakali na príchod dílerky, ktorá im mala priniesť ďalšiu dávku. Jednotlivo začali menovať rôznych autorov: Sartra, Beauvoir, Nabokova,... Chvíľami ostával človek na pochybách, či ide skutočne o nejakú drogu,...» pokračovať v čítaní

Obraz bez rámu sa nedá zavesiť

recenzorLabPeter PalikThe Pearautorský projektKatarína Krokošová

Autorský projekt The Pear Katedry bábkarskej tvorby je predovšetkým o ženách. Tvoria ho osudy piatich vybraných ženských postáv z hier Williama Shakespeara. Juliette/Juliet, Desdemonu, Kate, Opheliu a Lady M. spája predovšetkým láska a s ňou spojená vášeň. A práve tieto emócie umocnené tajomnou intimitou dominujú aj celej inscenácii. Nadbytočnú konotáciu však predstaveniu inscenácie z dňa 19. 2. 2020 dáva predslov režiséra Petra Palika. Ten totiž v úvode dielo venuje všetkým ženám, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne odišli z tohto sveta, čo je zjavnou alúziou na udalosti z konca roka 2019. Istým spôsobom však ide o manipulovanie vnímania diváka, čo podľa mňa nie je potrebné a zbytočne to môže zvádzať k emotívnemu vnímaniu inscenácie. Tá je však dostatočne emočne naplnená a svojich divákov si dokáže získať aj sama. Inscenácia je členená logicky – časti tvoria príbehy jednotlivých postáv zo Shakespearových hier....» pokračovať v čítaní

Najväčšie nebezpečenstvo? Človek!

LabKarel ČapekR.U.R.Dominika Tekelová

Aké následky môže mať nekontrolovateľná moc v rukách človeka? Ekologické katastrofy, klimatické zmeny, vojny, hlad či stratu ľudskosti? A čo je to tá „ľudskosť“? Veď „ľudské prahne po krvi“, ako odznie v jednej replike z inscenácie R.U.R., ktorú v Divadle Lab režíroval Karol Rédli. Od prvotného vydania nadčasového dramatického textu Karla Čapka R.U.R. uplynulo už takmer sto rokov. Toto jedinečné dielo neustále ponúka široký priestor pre realizáciu inscenačného javiskového tvaru, ktorým otvára nové otázky spojené s existenciou človeka.  Inscenácia R.U.R. Divadla Lab v réžii Karola Rédliho a dramaturgii Nikolety Tužinskej predkladá a hromadí stále aktuálne problémy, ktorých pôvodcom je ľudský tvor. Spúšťa diskusie na tému manipulácie, slobody či hodnôt jedinca patriaceho do zmechanizovaného davu. Na videoprojekcii sa premietajú ekologické pohromy, výroba robotov a tváre detí. Prvá polovica inscenácie výrazne pracuje s tempom,...» pokračovať v čítaní

Besnota JA Besnota TY Besnota MY

F. M. DostojevskijadaptáciaBesnotaLABTatiana Kubáňová

"Cezo mňa plynú všetky zakázané hlasy. Niekoľkokrát sa tajuplne ozve besnota alebo diabol, ktorý drieme v každom z nás." Divadlo Lab uviedlo inscenáciu s názvom Besnota v réžii profesionálneho režiséra Doda Gombára. Pri jeho inscenáciách a témach, ktoré spracúva, je zaujímavé pozorovať, ako strašidelne aktuálne sú. Dramaturg Mário Drgoňa spolu s režisérom Gombárom z rozsiahleho emblémového Dostojevského románu s pôvodným názvom Besy vybrali spleť myšlienok i tém, ktoré sa ozývajú naďalej aj v 21. storočí. Už z názvu inscenácie dýcha obraz vírusového a infekčného ochorenia. Choroba, ktorá spôsobuje emočnú labilitu a zmätok. Neomylne vedie k smrti. V inscenácii sa Besy (imaginárna postava) stáva akousi alegóriou, ktorá pripomína diabla. Ocitáme sa medzi postavami blúdiacimi v politickom i morálnom nihilizme. Ani v románe, ani v inscenácii nie je uvedené, v akom čase a priestore sa príbeh búriacich sa ľudí odohráva. Jednotlivé príbehy postáv sú popreplietané spoločným...» pokračovať v čítaní

Dea Loher na javisku Divadla Lab

Dea LoherModrofúzLABVeronika Žigmundová

Vzťahy sú komplikované. Alebo sú komplikovaní ľudia? A čo ak za to ani nemôžu, čo ak sa narodili v nesprávnom tele? V nesprávnej kultúre? Čo ak nepoznajú sami seba? Aj nad týmito otázkami sa zamýšľali inscenátori pri tvorbe novej inscenácie Divadla Lab. Študenti piateho ročníka si ako absolventskú inscenáciu vybrali hru súčasnej nemeckej dramatičky Dey Loher Modrofúz. Ako je pre autorku príznačné, i v tejto hre sú postavy postavené pred zložité životné otázky. Samotný námet prevzala autorka z príbehu grófa Bernarda de Montrogaux. Ide o nenápadného, plachého muža, ktorý počas svojho života bol zodpovedný za smrť šiestich žien. Režisér Samuel Chovanec (5. roč.) divákom predkladá sériu osudov ľudí túžiacich po láske, pričom všetky sa končia rovnako – vraždou. Minipríbehy sú vlastne reminiscenciou hlavnej postavy – Henricha Modrofúza, ktorý sa spovedá slepej žene. Prvý príbeh s názvom Júlia vytvára akúsi paralelu so Shakespearovou tragédiou. Júlia podobne ako u Shakespeara vypije...» pokračovať v čítaní

Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho. V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky...» pokračovať v čítaní

Sme blázni, keď sme sa ešte nezbláznili?

Leonid AndrejevMyseľLabJakub Molnár

Kultúrny fajnšmeker sa na tento mesiac mohol skutočne tešiť. Repertoár Divadla Lab prešiel šokovou terapiou a dostal sa doň symbolistický text Myseľ od Leonida Andrejeva. Pokus odvážny, ale i veľmi riskantný. Nie nadarmo si pri tomto spisovateľovi vybavím snáď len film M. Hollého Balada o siedmich obesených. Autor je totiž známy svojimi ťažkými psychologicko-filozofickými úvahami s komplikovanou lingvistikou a štylistickou štruktúrou. Režisér Pavol Viecha a dramaturgička Alexandra Rychtarčíková toto pre mnohých ťažko stráviteľné univerzum opustili a text duchovného bratranca Maeterlincka či Strindberga umne dramatizovali ako odľahčenú revolucionársko-provokatívnu jednohubku na vážno-grotesknom podstavci. Novelka Myseľ je možno na prvý pohľad čo do fabuly jednoduchá, no zahŕňa v sebe nespočetné množstvo existenciálnych tém. Hlavný hrdina Keržencev je vážne zamilovaný do krásnej Táne, no láska nie je opätovaná. Namiesto toho sa zasnúbi so...» pokračovať v čítaní

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com