Inscenácia Lebensraum Kateřiny Quisovej spracováva otázku, ako sa vie národ postaviť a vyrovnať so svojimi hriechmi minulosti. Fabula hry Israela Horowitza stojí na veľmi prvoplánovom príbehu. Nemecká kancelárka sa rozhodne, že ako „odškodné“ za 2. svetovú vojnu pozve Židov žiť späť do Nemecka. V inscenácii sledujeme životy rôznych ľudí, na ktorých má toto rozhodnutie veľký vplyv. Či je reč o odporcoch, Židoch žijúcich po celom svete, alebo o nemeckých rodinách. Režijno-dramaturgická koncepcia pracuje s kontrastami názorov jednotlivých postáv na jednej alebo druhej strane, ale aj s paralelami medzi fabulou a súčasnými spoločenskými udalosťami. Sú tam badateľné prieniky medzi dramatickou postavou Kancelárky a Angelou Merkelovou, ktorá tiež nesie na chrbte obvinenia, že otvorila dvere pre migrantov. Zároveň aj radikalisti, atentátnici, pripomínajú súčasných islamských teroristov.      Režisérka pracuje s fragmentáciou. V prvej polovici sa snaží vykresliť...» pokračovať v čítaní

(ukážka) HEREČKA #1     Táto hra nemá koniec, ani dobrý, ani zlý. HEREC #1         Umenie nemá odpovede, neponúka riešenia… HEREČKA #2     Umenie má iba skúmať a predpovedať… HEREC #2         Umenie ponúka iba nádej a viac nádeje… zas a znovu, že historické krivdy je             možné prekonať. HEREČKA #3     Zas a znovu ukazuje, aký by život mohol byť, oproti tomu, aký je a bol. HEREČKA #1     V nádeji je dôvod žiť. HEREC #2         Táto hra bola napísaná s výnimočnou láskou k Židom a Nemcom. Dejiny sú             raz napísané a nie je možné meniť ich. Ale budúcnosť píšeme my… teraz. Je             čas si uvedomiť, čo sa stalo, chytiť sa za ruky a posunúť sa vpred, odpustiť...» pokračovať v čítaní