Nad stavom slovenskej opery lamentuje verejnosť (laická i kritická) už celé roky. Divadelné sály sú poloprázdne, dokonca ani premiéry vo viacerých prípadoch nie sú vypredané. Mnohé inscenácie už zub času poriadne ohlodal, takže v tom, čo zostalo, už len ťažko rozoznať pôvodný zámer tvorcov. Po turbulentných zmenách vo vedení divadla a po tom, čo pred vyše rokom do funkcie riaditeľa Opery SND nastúpil šéfdirigent Rastislav Štúr, je ešte priskoro na akési sumarizovanie či hodnotenie aktuálneho stavu. Isté však je, že sa v útrobách SND čosi hýbe. Prebúdza sa niečo, čo dlhé roky spalo alebo driemalo. Štúrova koncepcia vedenia prvej slovenskej opernej scény je opatrná, kalkulujúca, predvídavá, nesnaží sa riskovať. Po fiasku, akým boli v poslednom období inscenácie zahraničných režisérov (za všetky spomeňme aspoň Sadka v réžii Američana Daniela Kramera z roku 2018 či nerealizovanú koprodukciu s Akademickým divadlom opery a baletu v ukrajinskom Ľvove...» pokračovať v čítaní