Tento príbeh nám ukáže, ako sa z dobrovoľníčky zo dňa na deň môže stať „nepriateľ štátu“. Zaskočil vás podtitulok? Neskôr vám to vysvetlím. Skúsim v skratke zhrnúť moju situáciu. V októbri som prerušila štúdium a rozhodla som sa odísť na rok pracovať ako dobrovoľníčka do zahraničia. Kto by však v októbri bol povedal, že v marci budem v podstate bez práce a zavretá na byte ako XY ďalších ľudí? A keďže budúcnosť bola asi tak neistá ako včasný príchod slovenských vlakov, polapila som všetok svoj majetok, čo som so sebou mala, kúpila najlacnejšiu letenku (sledovanie cien leteniek počas krízového stavu sa pre mňa stalo akýmsi hobby, človek ani nemá istotu či vôbec niekam poletí) a vyrazila som domov. Celá táto kvetinami vydláždená cesta mala ale jeden nádherný háčik. Áno, šípite správne – štátom nariadená karanténa. No nie je to perfektné? Precestujete polku Európy, pričom priame letenky nie sú, takže z trasy Lisabon – Viedeň sa teda...» pokračovať v čítaní

Presne toto som si ja a možno aj ďalší diváci v sále Štátneho divadla Košice povedali 22. marca. Hoci opera Otello od Giuseppe Verdiho mala premiéru už 23. februára, tak práve toto predstavenie bolo predsa len niečím výnimočné. Tentokrát sa totiž v úlohe Desdemony predstavila hosťujúca  francúzska operná diva Frédérique Friess. Možno aj vďaka jej prínosu bolo predstavenie kúzelným zážitkom. Poďme sa teda pozrieť, prečo... Po úvodnom zdvihnutí opony nás prekvapila mohutná scéna s otočným javiskom. Priestor nás veľmi rýchlo preniesol do prostredia cyperského paláca. Uprostred obrovskej drevenej konštrukcie sa nachádzal drevený orloj a po obvode tehlové steny vytvárali chodby, na priečelí budovy boli umiestnené dve lavičky. V poslednom dejstve je scéna doplnená o Desdemonino smrteľné lôžko. Každé jedno miesto na javisku malo svoje opodstatnenie a bolo plne využité. Scéna Balásza Horesnyiho teda skvele dotvára atmosféru celej hry. To, čo sme...» pokračovať v čítaní

19. október – Ahoj, imerzné divadlo! Ak ste sa dosiaľ nestretli s pojmom imerzné divadlo, tak 19. októbra 2018 bola na to ideálna príležitosť. V Divadle Lab sme privítali vzácneho hosťa – pedagóga a divadelného režiséra Garetha Whitea z Royal Central School of Speech and Drama v Londýne. Vo svojej prednáške sa zameral na imerzné divadlo, s dôrazom na oblasť etiky. Imerziu chápe ako istú formu angažovania publika a nový žáner performancie, ktorý diváka vytrháva z pasivity. V súvislosti s tým dospel Gareth White ku konštatovaniu, že ,,spectator“ je v tejto súvislosti nahradený slovom ,,spectactor“. Divák sa stáva aktérom samým pre seba, ale zároveň aj partnerom v performancii. White si kladie otázku: ,,Je to, čo som urobil, súčasťou predstavenia?“ Divák pri takomto druhu performancie premýšľa nad pocitom bytia/existencie a výrazne si uvedomuje svoju prítomnosť. Podľa Whitea práve prostredníctvom subjektivity vzniká dynamické prepojenie procesov. Divák zisťujem, kým je a cíti...» pokračovať v čítaní

Dňa 24. 11. sa uskutočnila v Slovenskom národnom divadle vernisáž výstavy pod názvom Televízne pondelky Karola L. Zachara. Vo veľmi príjemnom prostredí sa stretla široká verejnosť aj viaceré osobnosti divadelného sveta. Spoločne sme sa ponorili do čara televíznych inscenácií v réžii tohto výborného režiséra. Na bližšie informácie a osobné dojmy sme sa pýtali kurátora výstavy Karola Mišovica. Čo je predmetom tejto výstavy? Čo bolo podnetom na jej vytvorenie? Prečo bola výstava zameraná práve na Karola L. Zachara? Výstava Televízne pondelky Karola L. Zachara v sebe spája dve významné jubileá. V roku 2018 totiž uplynulo presne šesťdesiat rokov od spustenia pravidelného dramatického vysielania Televízneho štúdia Bratislava Československej televízie, a zároveň v januári tohto roku sme si pripomenuli nedožité sté výročie narodenia významného divadelníka Karola L. Zachara. Preto sme sa v Divadelnom ústave rozhodli pripomenúť si oboje – fenomén tzv. bratislavských televíznych pondelkov, ale...» pokračovať v čítaní