Čo pre vás znamená divadlo? Presne túto otázku sa môžete spýtať aj samých seba. Určite vám napadne množstvo rôznorodých a rozsiahlych odpovedí. Čo by ale na túto otázku odpovedali tí, ktorí do divadla nechodia až tak často? Alebo tí, ktorí v divadle trávia väčšinu svojho času? Ako ľudia sme totiž veľmi pestrí, každý máme vlastné postoje, názory, pohľady na vec a inak to nie je ani v tomto prípade. Preto sme sa rozhodli osloviť niekoľko ľudí, z čo najrôznejšieho spektra, aby sa o svoj názor s vami podelili. Súhlasíte s niektorým z nich? Alebo je váš názor úplne iný? Nelka Stančoková, 8 rokov „Rada chodievam do divadla. Videla som predstavenie pre deti Smutný Jonatán a to sa mi veľmi páčilo. Páčilo sa mi, že to bolo celkom vtipné. Zapájali aj deti ‒ napríklad, že majú ísť spievať pesničky alebo tancovať. Videla som aj Kuba, tam sa mi páčilo, že na konci dávali koláče a bolo to aj veľmi vtipné. Asi by som nechcela pracovať v divadle. Ale mám ho rada. Nemám rada...» pokračovať v čítaní

Humoru nie je nikdy dosť, čo poviete? Čo tak si zopakovať čo všetko sa udialo vo svete v poslednom období v  a k tomu všetkému zábavnou formou? Tak presne túto možnosť vám prináša glosátorská show Bratislavský kaviár, za ktorej vznikom spoločne stoja bývalí študenti VŠMU Jakub Lužina a Matej Moško. Odohráva sa, ako už názov naznačuje, v Bratislavských podnikoch. Stretnú sa tam títo dvaja tvorcovia, ďalší traja komici a.... v podstate nikto netuší čo sa stane. Ako píšu aj na stránke tejto show: „Pravidlá nejasné, zábava zaručená“. Čo sa ale skrýva v backstage tohto projektu sme sa rozhodli opýtať priamo pri zdroji. Čo vás viedlo k tomu vytvoriť takúto show? Matej Moško: No, my s Kubom sme už asi od roku 2014 robili vedomostný kvíz v krčme a už keď sme ho vtedy vymýšľali, tak sme uvažovali nad tým, že by sme chceli robiť aj niečo väčšie. A tak postupne sme sa dopracovali k Bratislavskému Kaviáru. Jakub Lužina: Akože...» pokračovať v čítaní

Nikola Urdzíková a Regina Matejová sa raz, ešte ako študentky konzervatória, rozhodli vytvoriť časopis. Myšlienka vznikla, pretože cítili potrebu bližšie oboznamovať ľudí a najmä deti s umením. Zobrali teda papier, farebné ceruzky, perá a začali tvoriť. Dnes pokračujú nielen v štúdiu na vysokých školách so zameraním na divadlo a hudbu, ale aj v tvorbe tohto výnimočného časopisu. Každé číslo sa venuje inej téme, inému obdobiu. Autorky sú živým príkladom toho, že niekedy stačí nato, aby sa povinnosti stali zábavou, iba idea a chuť niečo vytvoriť. Ako a kedy ste sa dostali k umeniu? Respektíve, čo vás inšpirovalo k tomu tvoriť obsah o umení? NIKA: Vyštudovali sme konzervatórium (hudobno-dramatické umenie). Konkrétne k časopisu  nás podľa mňa dostalo to, že sme išli počas maturitného ročníka, kedy sme na konci roka nemali úplne čo robiť, do Artfora. Tam sme si pozerali časopisy a v spojení s tým, že sa nudíme celé dni, sme si...» pokračovať v čítaní

Koľko kultúrnych podujatí ste si už tento rok užili z pohodlia svojho domova? A koľko filmov ste si pozreli? Čo tak nájsť spoločný prienik pre tieto dve sféry? V posledných mesiacoch môžeme okrem mnohých bolestivých rán pre živú kultúru sledovať aj snahu kreatívnych ľudí o to, aby sa kultúra dostala k ľuďom čo najbližšie a aby zároveň ponúkla únik od reality. Presne takýto dojem vytvoril aj Festival BAB – Medzinárodný festival animovaných filmov pre deti, ktorý sa tento rok presunul do virtuálneho sveta.  V termíne od 5. do 10. októbra mohol ktokoľvek tento festival sledovať prostredníctvom živého vysielania na webovej stránke festivalbab.sk. V rámci festivalu každoročne prebieha aj súťaž o najlepší animovaný film. O víťazovi rozhoduje vo viacerých kategóriách medzinárodná odborná porota. Filmy boli rozdelené do ôsmich súťažných pásiem podľa vekovej kategórie, pre ktorú boli určené. Tohto ročníka sa zúčastnilo viac ako 70 filmov pre...» pokračovať v čítaní

Tento príbeh nám ukáže, ako sa z dobrovoľníčky zo dňa na deň môže stať „nepriateľ štátu“. Zaskočil vás podtitulok? Neskôr vám to vysvetlím. Skúsim v skratke zhrnúť moju situáciu. V októbri som prerušila štúdium a rozhodla som sa odísť na rok pracovať ako dobrovoľníčka do zahraničia. Kto by však v októbri bol povedal, že v marci budem v podstate bez práce a zavretá na byte ako XY ďalších ľudí? A keďže budúcnosť bola asi tak neistá ako včasný príchod slovenských vlakov, polapila som všetok svoj majetok, čo som so sebou mala, kúpila najlacnejšiu letenku (sledovanie cien leteniek počas krízového stavu sa pre mňa stalo akýmsi hobby, človek ani nemá istotu či vôbec niekam poletí) a vyrazila som domov. Celá táto kvetinami vydláždená cesta mala ale jeden nádherný háčik. Áno, šípite správne – štátom nariadená karanténa. No nie je to perfektné? Precestujete polku Európy, pričom priame letenky nie sú, takže z trasy Lisabon – Viedeň sa teda...» pokračovať v čítaní

19. október – Ahoj, imerzné divadlo! Ak ste sa dosiaľ nestretli s pojmom imerzné divadlo, tak 19. októbra 2018 bola na to ideálna príležitosť. V Divadle Lab sme privítali vzácneho hosťa – pedagóga a divadelného režiséra Garetha Whitea z Royal Central School of Speech and Drama v Londýne. Vo svojej prednáške sa zameral na imerzné divadlo, s dôrazom na oblasť etiky. Imerziu chápe ako istú formu angažovania publika a nový žáner performancie, ktorý diváka vytrháva z pasivity. V súvislosti s tým dospel Gareth White ku konštatovaniu, že ,,spectator“ je v tejto súvislosti nahradený slovom ,,spectactor“. Divák sa stáva aktérom samým pre seba, ale zároveň aj partnerom v performancii. White si kladie otázku: ,,Je to, čo som urobil, súčasťou predstavenia?“ Divák pri takomto druhu performancie premýšľa nad pocitom bytia/existencie a výrazne si uvedomuje svoju prítomnosť. Podľa Whitea práve prostredníctvom subjektivity vzniká dynamické prepojenie procesov. Divák zisťujem, kým je a cíti...» pokračovať v čítaní

Dňa 24. 11. sa uskutočnila v Slovenskom národnom divadle vernisáž výstavy pod názvom Televízne pondelky Karola L. Zachara. Vo veľmi príjemnom prostredí sa stretla široká verejnosť aj viaceré osobnosti divadelného sveta. Spoločne sme sa ponorili do čara televíznych inscenácií v réžii tohto výborného režiséra. Na bližšie informácie a osobné dojmy sme sa pýtali kurátora výstavy Karola Mišovica. Čo je predmetom tejto výstavy? Čo bolo podnetom na jej vytvorenie? Prečo bola výstava zameraná práve na Karola L. Zachara? Výstava Televízne pondelky Karola L. Zachara v sebe spája dve významné jubileá. V roku 2018 totiž uplynulo presne šesťdesiat rokov od spustenia pravidelného dramatického vysielania Televízneho štúdia Bratislava Československej televízie, a zároveň v januári tohto roku sme si pripomenuli nedožité sté výročie narodenia významného divadelníka Karola L. Zachara. Preto sme sa v Divadelnom ústave rozhodli pripomenúť si oboje – fenomén tzv. bratislavských televíznych pondelkov, ale...» pokračovať v čítaní