Okrem množstva iných polemických tém sa naša spoločnosť neustále pasuje s otázkami existencie vo virtuálnom priestore. Smart technológie, internet, dáta a sociálne siete sa stali do takej miery súčasťou nášho bežného života, že málokto sa zamyslí nad tým, aký vplyv na nás a naše zdravie vlastne majú. V divadelnom prostredí sa čoraz viac stretávame s prípadmi, kedy performeri hrajú o rôznych technologických krízach. Hovoria nám aj o tom, že umenie, ale aj akákoľvek ľudskosť sa postupne vytrácajú. Trpí tým nie len divadlo, ale napríklad aj knihy, ktoré sú nahrádzané obrazovkami. Potreba umelcov upozorňovať na tento stav je stále väčšia. Nejednu závažnú otázku si položil aj režisér inscenácie DON’T CHICHOT Michal Slovenský. Objektom možného riešenia vyššie spomenutých problémov sa v tomto prípade stala kniha. Konkrétne motív románu Don Quijote de la Mancha. Tvorcovia inscenácie nás v jemnom prítmí uvedú do sály, v ktorej sa odohrá približne hodinový príbeh, výsledok autorského projektu....» pokračovať v čítaní

Takmer doslova všade kričia Medziriadky, platforma mladej literatúry, autorských čítaní a letnej školy literatúry. V auguste 2020 sa bude konať 11. ročník literárnej súťaže, do ktorej sa môže zapojiť každý mladý človek do 26 rokov. Do súťaže je možné sa zapojiť s poéziou, prózou a dramatickým textom v troch kategóriách; žiaci základných škôl 5. – 9.ročník, študenti stredných škôl, študenti vysokých škôl, mládež do 26 rokov (max. 26 rokov v čase uzávierky), DRAMATICKÝ TEXT sa hodnotí bez vekového členenia. Tento rok prichádzajú Medziriadky s malou novinkou - po 10 rokoch menia spôsob odmeňovania. „Po novom porota nebude rozdeľovať prvé, druhé, tretie ani nijaké iné miesta. Namiesto toho určí 50 finalistov, ktorí dostanú pozvanie na týždenné podujatie v závere augusta. Letná škola literatúry bude už tradične nabitá workshopmi, besedami so spisovateľmi, čítačkami, diskusiami a prednáškami." Neboj sa vytiahnuť zo šuflíka svoj zošiť s vlastnou tvorbou, nechaj v ňom odložený len strach...» pokračovať v čítaní

Srny moje srny boli vždy krivé kostrbaté moje srny, také krotké stádo na poliach často stálo moje srny, zvykli zbehnúť po lúkach pokrčiť steblá trávy moje srny pri behu sa vždy spotili z ich kože teplo sálalo moje srny, tie mali podmanivý pohľad keď stáli jak na kopcoch skaly moje srny mali mapy na nohách a zvony v kopytách moje srny aj keď boli párnokopytníky vždy v stáde nepárnu mali moja srna tá v nepáre, čaká postáva na poľnej ceste hľadá, komu by sa v štronze kukla do očí v tele kŕč ako napätie z elektro stĺpu moja srna, leží vo svojom lehne a zatvorenými viečkami cíti celý svet pod nočnou oblohou  jej, mojej srne, rastie v srdci kvet moja srna, taký prenikavo biely satén moja srna, ju zvykne v horúčkach  oblievať chlad noci moja srna, má na zadku biele bodky ako hviezdy oblohy moja srna, vylízala hrudku soli vo vyprahnutých ústach sa jej lepí presušená slama od horára už viac...» pokračovať v čítaní

Využi posledné dni a navštív výstavné priestory aukčnej spoločnosti Soga. Do 28.2.2020 potrvá prvá verejná prezentácia 189 grafík, ktoré vytvorilo združenie Čierne diery na pomoc pamiatkam. Za 5 rokov sa do tvorby grafík zapojilo takmer 50 autorov. Diela vznikajú v limitovaných edíciách na japonskej risografickej tlačiarni Risomat. Zámerne „nedokonalé“ grafiky svojím vzhľadom vyzdvihujú koncept združenia Čierne diery, teda obnoviť povedomie o zabudnutých, či schátraných pamiatkach, ktoré sa rôznymi spôsobmi vpísali do našich každodenných životov. Hravé grafiky svojou autenticitou vyvolávajú v „divákovi“ najosobnejšie spomienky a citové väzby, ktoré sa mu spájajú s danými objektami pretlačenými na papier. V rámci výstavy sa uskutočnili dve benefičné aukcie, z ktorých celý výťažok je určený na pomoc kaštieľu v Jelšave.» pokračovať v čítaní

Je nedeľa, trištvrte na dvanásť, sedím v kaviarni uprostred Bratislavy. Zvyšok študentov asi práve sedí doma za kuchynským stolom a obeduje slepačí vývar od mamy. A ja rozmýšľam, ako čo najvýstižnejšie zachytiť umelecké zážitky tohtoročnej jesene. V októbri som mala možnosť zúčastniť sa dvoch českých festivalov, ktoré sa od seba síce žánrovo líšia, no zároveň oba pomerne nápadne vybočujú z tradičného divadelného sveta. To, čo ich ešte spája, je priestor pre kreativitu napríklad študenta divadelnej kritiky, akým som aj ja. Na výlet som sa vybrala na pár dní do Valašského Meziříčí a neskôr na ani nie dvadsaťštyri hodín do Bechyně. Na prvý pohľad nenápadné mestečká ponúkajú omnoho viac, ako by bol človek povedal. Mezinárodní festival poezie aneb pre väčšinu účastníkov – Valmez1. Do prostredia československého prednesu prináša pomerne netradičnú formu organizácie. Účastníci prichádzajú na festival až s dvoma prednesmi, z ktorých musí byť...» pokračovať v čítaní