Náuka reči hereckej, alebo s,c,z,š,č,ž

glosaWilliam Shakespeare: Macbeth: Hra o bastardoch

Čo robí divadelný teoretik, keď večer nie je v divadle? Ide do divadla! Pre divadelného teoretika je vždy príjemné, keď ide do divadla bez toho, aby musel o danej inscenácii následne písať recenziu/kritiku. Nesedí v hľadisku s podvedomým pocitom, že si musí všímať inscenáciu z profesijného hľadiska, nemusí si v hlave priebežne písať hrubý koncept textu, môže si dovoliť poľaviť v pozornosti a pod. Tak som sa dvadsiateho februára ocitol v Labe na Macbethovi. Inscenácia stojí za dve pozretia, navyše alternáciu, ktorá hrala v danom predstavení, som ešte nevidel. Pohľad na javisko bol viac než príjemný, len keby sa podobne aj počúvala. Začalo to v podstate nenápadne. Šimon Ferstl vo svojom druhom výstupe repliky odbrblal tak, že mu len ťažko mohli rozumieť diváci sediaci v prvom rade, nie ešte my na sedadlách ďaleko za nimi. Nuž, stane sa. Ľudia nie sú stroje, Shakespeare (resp. Kotov, Jesenskej a Feldekov preklad dokopy) je...» pokračovať v čítaní

Macbeth ako rod, rituál a archetyp

William Shakespeare: Macbeth: Hra o bastardochinterné hodnotenie

Rozhodnutie inscenovať Macbetha, jednu z „veľkých“ Shakespearových tragédií, znamená pre režiséra (a dramaturga) chytiť do rúk dvojsečnú zbraň. Vzhľadom na nesmierne množstvo doterajších spracovaní chronicky známeho príbehu o krvavej ceste k moci a rovnako krvavom páde, je ostrie medzi stokrát videným a nanovo nazeraným veľmi tenké. Mohli by sme očakávať, že balansovať na ňom si vyžaduje nemalú skúsenosť, preto sa ambícia študenta Katedry réžie a dramaturgie Tomáša Procházku (hoci na svoj vek nie celkom neskúseného) pripraviť Macbetha ako svoj ročníkový projekt (1. ročník Mgr. štúdia) zdá byť na prvý pohľad dosť odvážna. Rovnakým prívlastkom možno počastovať aj Procházkovu interpretačnú víziu, s ktorou sa odhodlal svoju ambíciu naplniť. Interpretačno-režijný kľúč, ktorý si zvolil, vytvára kontinuitu s jeho doterajšou prácou, hoci v minulosti Procházka realizoval dosť odlišné texty, nie tak chronicky známe a skôr komorne ladené (napr. monodrámy Jeana Cocteaua Ľudský hlas a Krásny...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 19
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com