Na motívy knihy Branka Ćopića Záhrada slezovej farby zdramatizovali Veronika Trokšiarová a Zarina Hozdić SCÉNA 1 (na záhrade) Postavy: Dedo, Branko, Peter (...) PETER: Branko! Poriadne si vyrástol. Keď som ťa videl naposledy, bol si takýto maličký. /ukazuje palicou, potom posmešne Brankovi/ Vieš Branko, málokto sa vo farbách tak ťažko vyzná, ako tvoj dedo! Tie jeho oči pekne zostarli. DEDO: /pokračuje, na Petra/ Moje oči sú už síce staré, ale ak bol minulý rok slez červený, tak to znamená, že taký aj bol. Teraz sa modrí ako more … moje oči s tým nič nemajú. BRANKO: Ujo Peter, ty si mal kone? PETER: /chvastá sa/ Mal som ich minimálne sto! A každého v inom kúte sveta! DEDO: Ty starý kôň, prestaň mi tu oblbovať chlapca. PETER:...» pokračovať v čítaní
Vône, farby, pohoda a výnimočná atmosféra. To všetko mi napadne pri pomyslení na záhradu. Branko Ćopić je autorom nádherne citlivej knihy o detstve, radosti zo života, no predovšetkým o fantázii, ktorú má každý z nás inú a práve v tom je naša jedinečnosť, naše bohatstvo. Tento text je pre mňa synonymom hlbokého nádychu, po ktorom otvoríme oči a pohneme sa vpred. Ale zmenení priamo v srdci. Knihu Branka Ćopića Záhrada slezovej farby sa rozhodli zdramatizovať študentky štvrtého ročníka Zarina Hozdić a Veronika Trokšiarová. S Veronikou sme si spoločne zaspomínali na detstvo a odhalili aj výnimočnosť tohto nádherného textu. Práve som si prečítala Záhradu a musím povedať, že ide o nádherný, veľmi jemný, osobitý text, ktorý v dnešnej drsnej a uponáhľanej dobe, nie je pre každého. Nie každý má dostatok času, aby si naplno vychutnal jeho poetickosť a mohol popustiť uzdu svojej vlastnej fantázie (tento motív mi pripomenul Annu zo Zeleného...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com