Záhrada (ukážka)

dramátorZáhradaukážkaBranko ĆopićVeronika TrokšiarováZarina HozdićKatarína Krokošová

Na motívy knihy Branka Ćopića Záhrada slezovej farby zdramatizovali Veronika Trokšiarová a Zarina Hozdić SCÉNA 1 (na záhrade) Postavy: Dedo, Branko, Peter (...) PETER:          Branko! Poriadne si vyrástol. Keď som ťa videl naposledy, bol si takýto maličký. /ukazuje palicou, potom posmešne Brankovi/ Vieš Branko, málokto sa vo farbách tak ťažko vyzná, ako tvoj dedo! Tie jeho oči pekne zostarli. DEDO:           /pokračuje, na Petra/ Moje oči sú už síce staré, ale ak bol minulý rok slez červený, tak to znamená, že taký aj bol. Teraz sa modrí ako more … moje oči s tým nič nemajú. BRANKO:     Ujo Peter, ty si mal kone? PETER:         /chvastá sa/ Mal som ich minimálne sto! A každého v inom kúte sveta! DEDO:           Ty starý kôň, prestaň mi tu oblbovať chlapca. PETER:...» pokračovať v čítaní

„Ak dokážeme farby vnímať, je to pre mňa signál, že citlivosť v našom vnímaní ešte svoje miesto má“

dramátorv skratke s KatkourozhovorZáhradaVeronika TrokšiarováKatarína Krokošová

Vône, farby, pohoda a výnimočná atmosféra. To všetko mi napadne pri pomyslení na záhradu. Branko Ćopić je autorom nádherne citlivej knihy o detstve, radosti zo života, no predovšetkým o fantázii, ktorú má každý z nás inú a práve v tom je naša jedinečnosť, naše bohatstvo. Tento text je pre mňa synonymom hlbokého nádychu, po ktorom otvoríme oči a pohneme sa vpred. Ale zmenení priamo v srdci. Knihu Branka Ćopića Záhrada slezovej farby sa rozhodli zdramatizovať študentky štvrtého ročníka Zarina Hozdić a Veronika Trokšiarová. S Veronikou sme si spoločne zaspomínali na detstvo a odhalili aj výnimočnosť tohto nádherného textu. Práve som si prečítala Záhradu a musím povedať, že ide o nádherný, veľmi jemný, osobitý text, ktorý v dnešnej drsnej a uponáhľanej dobe, nie je pre každého. Nie každý má dostatok času, aby si naplno vychutnal jeho poetickosť a mohol popustiť uzdu svojej vlastnej fantázie (tento motív mi pripomenul Annu zo Zeleného...» pokračovať v čítaní

Tovar (ukážka)

dramátorTovarukážkaTatiana MelasováMichaela HriňováMartina Havierová

Na motívy knihy Tatiany Melasovej zdramatizovali Michaela Hriňová a Martina Havierová (ukážka) DESIATA – Ulica, u Samuela – Melisa, Samuel MELISA:     Do piče, nie, nechaj ma tak! Neber mi to, ty kokot! Do piče. Pusti to. (Melisa vletí na javisko, za ňou beží Samuel, Melisa zbiera svoje veci do kabelky) SAMUEL:     Si v poriadku? MELISA:     Čo? Nechaj ma. SAMUEL:     Si v poriadku? Videl som, čo sa stalo. MELISA:     Hej, no.  SAMUEL:     Môžem ti pomôcť?  MELISA:     Nie, som v poriadku. SAMUEL:     Nechceš si dať kávu? Si trochu... Nechceš si dať kávu? Teda prepáč. Ja toto nerobievam, ale... Neoslovujem dievčatá na ulici a nepozývam ich a... MELISA:     Aké dievčatá? Myslím, že je jasné čomu sa venujem. Robím na ulici kurvu. SAMUEL:     Prepáč, to som nevedel, ale keby si chcela...» pokračovať v čítaní

„V daný moment som chcela hovoriť Melisin príbeh“

dramátorv skratke s KatkourozhovorTovarMichaela HriňováKatarína Krokošová

Premiéra inscenácie Tovar sa mala konať v piatok trinásteho. Text Tatiany Melasovej zdramatizovali študentky divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby Martina Havierová a Michaela Hriňová, pričom Miška je aj režisérkou inscenácie. Predpoveď nešťastia spojená s piatkom trinásteho sa však v prípade tejto inscenácie aj naozaj naplnila, pretože premiéra sa pre koronavírus zrušila. Prvá otázka sa týka výberu textu. Pri čítaní som mala pocit, že je celkom obyčajný. Jeho dominantou nie je ani jazyk, akým je napísaný, no ani dej, ktorý je pomerne ľahko predvídateľný. Prekvapilo ma, že kniha Tatiany Melasovej má na internete celkom pozitívne recenzie. Tak v čom je podľa teba sila tohto textu? Ja som knihu prvýkrát čítala ešte na strednej a keď prišla otázka, čo by sme chceli inscenovať, hneď mi napadla dramatizácia knihy Tovar. Už na strednej vo mne zanechala silné emócie a pocit hnusu. Mne išlo hlavne o reálnosť toho všetkého. Keď človek číta napríklad My deti zo...» pokračovať v čítaní

Per Olov Enquist Zo života dážďoviek (ukážka)

dramátorZo života dážďoviekPer Olov EnquistHomepage

ANDERSEN:        Ale že kráľovský pár... a celý dvor... predsa len mal so mnou toľko zhovievavosti! Hoci som všetko zbabral. JANA:            (stroho): Možno preto, lebo ste svetoznámy génius. ANDERSEN:        Myslíte? JANA:            No, je to len taká moja hypotéza. (Prudko.) Ale že umelec ako vy musí... lízať nohy tamtej svini... To predsa nemôže byť pravda. To predsa nie je pravda. Takto ponížiť... takto nás všetkých ponížiť! ANDERSEN:        (smutne na ňu hľadí, ako pes, čo sa vyšpinil na koberec; sadne si a pochmúrnym tónom povie): Prepáčte. (Pauza.) Je mi to jasné. Najprv som mal... kráľove nohy. JANA:            Ach! ANDERSEN:        (po chvíli intenzívneho premýšľania): Ale keď ja som svetoznámy pre niečo...» pokračovať v čítaní

„Rozprávky sú tiež ozajstná literatúra”

dramátorv skratke s KatkourozhovorZo života dážďoviekBrian BrestovanskýKatarína Krokošová

Brian Brestovanský je študent štvrtého ročníka divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. V minulých sezónach spolupracoval na inscenáciách Žart a Samovražda v b-mol. V aktuálnej divadelnej sezóne 2019/2020 sa dramaturgicky podieľal na inscenácii hry Zo života dážďoviek, ktorej autorom je švédsky dramatik Per Olov Enquist. Prečo ste si vybrali práve text Zo života dážďoviek? Výber hry bol tentoraz na režisérovi Patrikovi Samohýlovi, ktorý chcel prostredníctvom tohto textu tlmočiť svoje pocity. Tie súvisia najmä s dnešnými mladými ľuďmi, dvadsiatnikmi, ktorí sa cítia byť vyprahnutí a márni. Ja však ako dramaturg môžem doplniť, že je to najmä o tom, aby každý zostal originálom a prijímal svoj život aj s bolesťami. Môj dramaturgický zástoj spočíval najmä v úprave textu, rozoberaní jednotlivých tém a tiež v živej a plodnej diskusii s hercami. Mňa osobne tento text zaujal, pretože si myslím, že sa vymyká z aktuálneho repertoára Labu svojimi témami, ale aj spôsobom, akým je napísaný....» pokračovať v čítaní

„Menej hovoriť a viac počúvať“

dramátorv skratke s KatkourozhovorKateřina QuisováKatarína Krokošová

Kateřina Quisová je študentka tretieho ročníka v študijnom programe divadelná dramaturgia a dramatická tvorba na VŠMU. Momentálne sa v repertoári študentského Divadla Lab nachádza inscenácia hry Lebensraum, ktorú režírovala. Rozprávali sme sa o živote na škole, divadelnej kritike, ale najmä o dráme Israela Horovitza, ktorá bola u nás uvedená po prvýkrát. Hra Israela Horovitza Lebensraum odkrýva niekoľko veľmi dôležitých a vážnych tém, ktoré sú aktuálne dnes, ale myslím si, že budú aktuálne navždy. Napríklad témy domova, vlastnej identity, vzdoru mladej generácie voči staršej alebo ovplyvňovanie jednotlivca masou. Osobne však mám pocit, že súčasné repertoáre divadiel sú presýtené náročnými témami a tiež príliš ťaživými interpretáciami hier. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to môže viesť k postupnej strate divákov, ktorí sa budú brániť snahe formovať ich takýmto jednostranným, obávam sa, že až neprijateľným spôsobom. Čím teba oslovila práve táto hra? Súhlasím s...» pokračovať v čítaní

„Malými krokmi sa dajú začať aj veľké zmeny“

dramátorv skratke s KatkourozhovorNikoleta TužinskáKatarína Krokošová

Nikoleta Tužinská je študentka druhého magisterského ročníka odboru divadelná dramaturgia a dramatická tvorba. Rozprávali sme sa o škole, budúcnosti, o autorskom písaní aj o potrebe divadelnej kritiky. Na ktorých inscenáciách si sa počas svojho štúdia už podieľala? Inscenácie boli v podstate tri – Kazimír a Karolína, na ktorej spolupracoval celý náš ročník, potom Belehradská trilógia, kam ma oslovili najprv ako prekladateľku a neskôr som sa pridala aj k dramaturgii. No a potom minuloročná inscenácia R.U.R. Momentálne pracuješ na autorskom texte. Prečo si sa rozhodla pre takúto formu vyjadrenia? Napísanie autorského textu na pôde školy bol už dlhšie môj cieľ, keďže je to jedinečná príležitosť vyskúšať si, ako to celé funguje. Okrem toho to bola pre mňa najschodnejšia cesta, ako sa venovať téme vojny v Bosne. Prečo si sa chcela venovať práve tejto téme? Už dlhodobo sa zaujímam o krajiny bývalej Juhoslávie a s tým sa spája aj ich história a nedávna vojna. Je to niečo, o čom všetci...» pokračovať v čítaní

Nikoleta Tužinská: Sabur - to je viac než trpezlivosť, skôr zaťatá viera, že bude lepšie (ukážka)

dramátorv skratke s Katkouautorský textNikoleta Tužinská

výstup Zima. Interiér kedysi prosperujúcej domácnosti, dnes poznačenej vojnou. Bez elektriny. Na dvere klope Inžinier. Pozerá cez okno. Po chvíli vchádza. INŽINIER:    Dobrý deň... Haló! Obzerá si interiér. Pozerá von oknom. Z pivnice vchádza Stolár. STOLÁR:    Hľadáte niekoho? Navzájom si neisto premeriavajú jeden druhého. Inžinier si stále prezerá interiér. INŽINIER:    Vy ste tu domáci? STOLÁR:    A vy ste? INŽINIER:    Inžinier, teší ma. Bývate tu s pani manželkou? STOLÁR:    Áno. INŽINIER:    A je doma? STOLÁR:    Nie, je v práci. INŽINIER:    Blahoželám. STOLÁR:    Ako vám môžem pomôcť? INŽINIER:    Mohol by som sa pozrieť do pivnice? STOLÁR:    Prosím? INŽINIER:    Či by som mohol... STOLÁR:    Ja som rozumel, ale nerozumiem,...» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2022
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com