Dosť bolo o migračnej kríze? Americkému cisárovi by ste mali dať šancu

externýAmerický cisárRoberta Krmášková

Po tom, čo obrazovky, noviny, pláže či mestá zaplavili dôsledky migračnej krízy, by si divák možno želal, aby sa mu táto téma vyhla aspoň v divadle. Štúdio 12 a Divadlo Pôtoň z Bátoviec však v masových útekoch z Rakúsko-Uhorska našli inšpiráciu pre ponúknutie pohľadu na to, ako to bolo kedysi a aký súvis s tým môžeme nájsť v súčasnosti. Režisérka Iveta Ditte Jurčová vo svojej adaptácii knihy rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka Americký cisár – masový útek z Haliče, ponúka jednu z najzaujímavejších inscenácií sezóny, o čom svedčí aj ocenenie Dosky v kategórii najlepšia inscenácia. Tému migrácie otvára v predstavení mystický až ťaživý úvod o drakobijcovi Slavicovi,  ktorého snaha zbaviť ľudí utrpenia je paralelou s ťažkými osudmi nehostinnej zeme, odkiaľ ľud uteká. V príbehu nachádzame  obraz migrantov vtedajšej doby z našich končín, ktorí vo viere za lepším životom prekonávali náročnú cestu do Nového sveta, no namiesto šťastia ich tam často čakala rovnaká krutosť ako tá,...» pokračovať v čítaní

Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa. Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo...» pokračovať v čítaní

Ponor do Nory

externývNořenZuzana M. Frenová

V réžii Alžbety Vrzguly a dramaturgii Patrika Boušeka sa divákom Štúdia 12 predstavila inscenácia, ktorá vznikla na podnet pražského divadla Venuše ve Švehlovce pri príležitosti festivalu Venušiny dny. Nie je teda náhoda, že sa zaoberá feminizmom. Tvorcovia však v inscenácii vNořen nachádzajú princíp, ktorý tému tlmočí inak, naopak. V Československej inscenácii, v ktorej spracovali motívy Ibsenovej hry Nora alebo Dom bábik, je hlavným obhajcom slobody a rovnoprávnosti žien muž, nie žena. Téma feminizmu sa stala dilemou 21. storočia. Má feminizmus ešte význam? Čo sa skrýva za týmto zovšeobecneným pomenovaním, ktoré nám zovšednelo? Príbeh Ibsenovej Nory je tu zhutnený do niekoľkých základných momentov. Sú kľúčovými pre vykreslenie vzťahu Nory a jej manžela Helmera. Inscenátori pritom pracujú s divadelným princípom divadla na divadle. Divák je uvedený do deja, kde sa herec (Jonáš Florián) a herečka (Lenka Libjaková) pripravujú na skúšanie inscenácie hry Dom Bábik. Lenka...» pokračovať v čítaní

Hamlet na diéte

externýW. ShakespeareHamletShakespearovské slávnostiMiroslava Košťálová

Letné shakespearovské slávnosti majú v názve obsiahnuté obľúbené ročné obdobie a meno najslávnejšieho anglického dramatika všetkých čias. Okrem toho sa odohrávajú na nádvorí Bratislavského hradu, čo pre diváka zvyknutého na kamenné divadlá môže pôsobiť atraktívnym dojmom. Toto kultúrne podujatie plní hneď niekoľko funkcií – organizátori vzdávajú hold tvorbe Williama Shakespeara, zahajujú kultúrne leto v hlavnom meste Slovenska a zároveň sa snažia priblížiť divákom atmosféru divadla alžbetínskej éry. Zvláštnosťou Letných shakespearovských slávností sú predstavenia pod holým nebom, čo kladie na herecký súbor nemalé požiadavky, týkajúce sa predovšetkým javiskovej práce s hlasom. Často výrazne aktualizované texty tak zároveň ponúkajú špecifikum zážitku z plenérového alžbetínskeho divadla. Slovenskí diváci majú vďaka tomu tiež možnosť spoznať menej známych českých hercov. Režisér Michal Vajdička siahol po svetoznámej tragédii Hamlet, ktorú...» pokračovať v čítaní

Pointa skrytá v kufríku…

externýŠtúdio 12MarsRomana Srncová

Je Mars naozaj na dosah? Aj keď sú od roku 1972 na Mars vysielané sondy rôznych svetových veľmocí, mnoho ľudí ani len netuší o projekte Mars One, ktorý má za cieľ založiť trvalé ľudské osídlenie na Marse. Inšpirácia touto misiou, alebo vidinou toho, čo bude, keď bude, sa odzrkadľuje v inscenácii Samuela Chovanca. Prostredníctvom nových technológii odhaľuje svoj Mars. Ale aj to, ako to na ňom (ne)funguje. Dramatický text Samuela Chovanca Mars inšpirovaný projektom Mars One sa prioritne zameriava na štyroch vybraných kandidátov, ktorých po „náročnom“ školení vyšlú na Mars. Hneď v úvode Chovancovej inscenácie vystupuje aj postava G-mana, známa z počítačovej hry Half-Life, ktorá nie je pre diváka zreteľne čitateľná. Jeho funkcia v hre taktiež nie je úplne zrejmá. Pre G-mana je typický čierny oblek, čierny kufrík, má tajomnú povahu, identitu a nevysvetliteľné motivácie. Vystupuje ako supervízor, má zvláštne správanie a schopnosti nad rámec normálnych ľudí....» pokračovať v čítaní

Vďaka za to, že vás máme

externýneprofesionálnyVďaka za šťastieKatarína Krokošová

Divadlo Christoffer je ochotnícke divadlo, ktoré funguje od roku 2008. Jeho repertoár tvorili predovšetkým hry s náboženskou tematikou a hlbokým morálnym posolstvom. Výnimkou nie je ani najnovší prírastok. Na konci apríla uviedlo hru Vďaka za šťastie. Problémom inscenácie je samotný text hry (Mária Anna Krupková), ktorého cieľom bola snaha o pripomenutie hodnoty a nestálosti ľudského šťastia. Spisovateľ Alex, ktorý žije v harmonickom manželstve so svojou ženou Dianou, si neváži šťastie, ktoré mu je dopriate. Jedného dňa stretne v bare neznámeho a rozhodne sa, že práve on bude jeho inšpiráciou pre písanie. Zabudne však na skutočné hodnoty, ktoré mu tak v závere hry musia byť pripomenuté. Odčítať dej príbehu je však veľmi náročné a nenapomáha tomu ani samotná inscenácia. Autorka sa snažila vytvoriť dve roviny textu – tú reálnu a tú nereálnu, ktorá sa odohráva v našich mysliach. Textu však akoby chýbal dostatočne úderný začiatok, ktorý by viedol k záveru, kde by sa rozuzlil leitmotív...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com