Macbeth ako rod, rituál a archetyp

William Shakespeare: Macbeth: Hra o bastardochinterné hodnotenie

Rozhodnutie inscenovať Macbetha, jednu z „veľkých“ Shakespearových tragédií, znamená pre režiséra (a dramaturga) chytiť do rúk dvojsečnú zbraň. Vzhľadom na nesmierne množstvo doterajších spracovaní chronicky známeho príbehu o krvavej ceste k moci a rovnako krvavom páde, je ostrie medzi stokrát videným a nanovo nazeraným veľmi tenké. Mohli by sme očakávať, že balansovať na ňom si vyžaduje nemalú skúsenosť, preto sa ambícia študenta Katedry réžie a dramaturgie Tomáša Procházku (hoci na svoj vek nie celkom neskúseného) pripraviť Macbetha ako svoj ročníkový projekt (1. ročník Mgr. štúdia) zdá byť na prvý pohľad dosť odvážna. Rovnakým prívlastkom možno počastovať aj Procházkovu interpretačnú víziu, s ktorou sa odhodlal svoju ambíciu naplniť. Interpretačno-režijný kľúč, ktorý si zvolil, vytvára kontinuitu s jeho doterajšou prácou, hoci v minulosti Procházka realizoval dosť odlišné texty, nie tak chronicky známe a skôr komorne ladené (napr. monodrámy Jeana Cocteaua Ľudský hlas a Krásny...» pokračovať v čítaní

Anna Saavedra: Fajčiarky a spasiteľky

interné hodnotenieExterný redaktor

Hra Fajčiarky a spasiteľky česko-chilskej dramatičky a dramaturgičky Anny Saavedry, momentálne rezidenčnej autorky brnianskeho HaDivadla, mala premiéru 28. 3. 2012 v Národním divadle moravskoslezském v Ostrave. Režiérka Janka Ryšánek Schmiedtová vychádzala predovšetkým z textu. Tvorcovia ho výraznejšie neupravovali, neinterpretovali, ani významovo neposúvali. V konečnom dôsledku (až na pár výnimiek) pôsobila inscenácia strnulo a divák navyše nemal ten intenzívny pocit, že sa díva na komédiu. Hosťujúci režisér Marián Amsler, umelecký šéf HaDivadla, prizvaný na spoluprácu s poslucháčmi druhého ročníka magisterského stupňa Katedry herectva, spolu s dramaturgmi Lenkou Garajovou a Liborom Hanzalíkom, naopak ozvláštnili text o množstvo prekvapivých okamihov. V imaginárnom dialógu sa režisér konfrontuje s autorkou hry a s veľkou dávkou odstupu, ale zároveň ľahko a vtipne, vnáša do ženského sveta mužský pohľad. Čo...» pokračovať v čítaní

Maxim Gorkij: Letní hostia

interné hodnotenieKatarína Cvečková

Režisér Lukáš Brutovský je už známy svojim príklonom k ruskej dráme, pri čom po Suchovov-Kobylinovej Smrti Tarelkina a minulosezónnom Výnosnom mieste od Ostrovského sú Gorkého Letní hostia ďalšou inscenáciou, na ktorej spolupracoval s dramaturgom Mirom Dachom a tým istým hereckým kolektívom (v súčasnosti piaty ročník Katedry herectva). Tvorivý tím sa Gorkého hru nesnažil nasilu aktualizovať či prispôsobovať súčasnosti, skôr sa pokúsil o tvorivý dialóg medzi textom o životom sklamaných postavách a mladým hereckým kolektívom – ako povedal samotný režisér, je to „pokus o dialóg našich súčasníkov s hrou z prelomu storočí“. Letní hostia boli teda ambíciou vytvoriť „hereckú inscenáciu“, čomu sa podriadili aj ostatné divadelné zložky. Herecký ročník v absolventskej inscenácii dokázal, že je schopný ustáť tak veľkú úlohu a to nielen ako kolektív, ale aj každý z hercov sám. Až na pár výnimiek vytvorili herci v Letných hosťoch...» pokračovať v čítaní

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com