Národné osvetové centrum organizuje od 11. do 14. októbra pilotný ročník multižánrovéhofestivalu neprofesionálneho umenia TvorBA 2018. Bez ohľadu na to, aký druh umenia máš v obľube, určite na tejto akcii nesmieš chýbať. Počas festivalu môžeš vidieť hudobné koncerty, divadelné predstavenia a folklórne vystúpenia, výstavy, filmové projekcie a veľa iného. To všetko sabude odohrávať na rôznych miestach v Starom meste Bratislavy. Pre bližšie informácie navštív facebookovú stránku festivalu: https://www.facebook.com/events/457880154734738/ alebo oficiálnu web stránku: http://www.tvor-ba.sk» pokračovať v čítaní

Deň po skončení festivalu divadiel a divadelných škôl V4 Stretnutie – Setkání – Spotkanie – Találkozás 2018 v Nitre som sa presunula do Liptovského Mikuláša na ďalší divadelný maratón. Verím, že meno Gašpara Fejérpataky – Belopotockého vám aspoň niečo hovorí (ak nie, zalistujte si v poznámkach z Dejín slovenského divadla), pretože práve po ňom je pomenovaná celoštátna divadelná prehliadka ochotníckych divadiel. Belopotockého Mikuláš má v meste svoju tradíciu, čo sa odzrkadlilo nielen v počte plagátov v meste, ale aj v diváckom záujme. Na predstavenia chodili všetky vekové kategórie (samozrejme, okrem batoliat), vďaka čomu som nadobudla pocit, že ľudí v Mikuláši divadlo veľmi baví. A čo je pre divadelníka väčšou poctou? Redakcia, v ktorej by si chcel/a byť aj ty Po príchode do Kultúrneho domu v Liptovskom Mikuláši, kde sa odohrávala väčšina predstavení, som sa pustila do hľadania festivalovej redakcie. Vo foyer ma čakala látková...» pokračovať v čítaní

Divadlo Christoffer je ochotnícke divadlo, ktoré funguje od roku 2008. Jeho repertoár tvorili predovšetkým hry s náboženskou tematikou a hlbokým morálnym posolstvom. Výnimkou nie je ani najnovší prírastok. Na konci apríla uviedlo hru Vďaka za šťastie. Problémom inscenácie je samotný text hry (Mária Anna Krupková), ktorého cieľom bola snaha o pripomenutie hodnoty a nestálosti ľudského šťastia. Spisovateľ Alex, ktorý žije v harmonickom manželstve so svojou ženou Dianou, si neváži šťastie, ktoré mu je dopriate. Jedného dňa stretne v bare neznámeho a rozhodne sa, že práve on bude jeho inšpiráciou pre písanie. Zabudne však na skutočné hodnoty, ktoré mu tak v závere hry musia byť pripomenuté. Odčítať dej príbehu je však veľmi náročné a nenapomáha tomu ani samotná inscenácia. Autorka sa snažila vytvoriť dve roviny textu – tú reálnu a tú nereálnu, ktorá sa odohráva v našich mysliach. Textu však akoby chýbal dostatočne úderný začiatok, ktorý by viedol k záveru, kde by sa rozuzlil leitmotív...» pokračovať v čítaní