Pod(enky)obnosť medzi nami

recenzorexternýŠtúdio 12PodenkyTamara Vajdíková

Všetci predsa dospievame inak. Niekto rýchlejšie, niekto pomalšie a niekto možno (nielen) naoko nedospeje nikdy. Tieto myšlienky mi prichádzali na rozum, keď som jedno ráno rozmýšľala o súrodeneckom vzťahu mňa a môjho brata. Boli sme vždy takí rozdielni, či sa to stalo až teraz? Napadlo mi to práve v súvislosti s performance, ktorú som nedávno predtým videla v Štúdiu 12. V nej tvorcovia (Alexandra Rychtarčíková a Max Sobek), zastúpení jediným aktérom, profesorom Tobiášom, tvrdili, že je naše dospievanie rovnako uniformované, ako pri dospievaní podenky – teda jednodňového hmyzu. A skutočne, čosi pravdy na tom naozaj je. Ľudské dospievanie sa naozaj dá rozdeliť do niekoľkých častí. Ak by sme však chceli tvrdiť, že to u všetkých prebieha rovnako, pravdepodobne by sme sa veľmi mýlili. Naše osobnosti sú skratka príliš zložité na to, aby nás mohli prirovnať k akémusi jednodňovému hmyzu. Veď by sme sa na to predsa mohli aj uraziť! Alebo nie? Je to naozaj pravda? Sme takí zložití, že sme až...» pokračovať v čítaní

Obraz bez rámu sa nedá zavesiť

recenzorLabPeter PalikThe Pearautorský projektKatarína Krokošová

Autorský projekt The Pear Katedry bábkarskej tvorby je predovšetkým o ženách. Tvoria ho osudy piatich vybraných ženských postáv z hier Williama Shakespeara. Juliette/Juliet, Desdemonu, Kate, Opheliu a Lady M. spája predovšetkým láska a s ňou spojená vášeň. A práve tieto emócie umocnené tajomnou intimitou dominujú aj celej inscenácii. Nadbytočnú konotáciu však predstaveniu inscenácie z dňa 19. 2. 2020 dáva predslov režiséra Petra Palika. Ten totiž v úvode dielo venuje všetkým ženám, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne odišli z tohto sveta, čo je zjavnou alúziou na udalosti z konca roka 2019. Istým spôsobom však ide o manipulovanie vnímania diváka, čo podľa mňa nie je potrebné a zbytočne to môže zvádzať k emotívnemu vnímaniu inscenácie. Tá je však dostatočne emočne naplnená a svojich divákov si dokáže získať aj sama. Inscenácia je členená logicky – časti tvoria príbehy jednotlivých postáv zo Shakespearových hier....» pokračovať v čítaní

Vo svete sme iba informácia

recenzorNikoleta TužinskáSaburKaplnkaDominika Tekelová

O hrôzach vojny sa dnes väčšina populácie (vďakabohu) dozvedá len z kníh, dokumentov, správ, výpovedí pamätníkov, filmov či divadelných inscenácii. Autorský text Nikolety Tužinskej SABUR v Štúdiu Kaplnka konfrontuje verejnosť s dôsledkami nedávnej vojny na Balkáne.  Zásluhou vydavateľstva Absynt sa k slovenským čitateľom dostáva reportážna literatúra z celého sveta. Jedna z kníh tohto žánru od Wojciecha Tochmana Ako by si kameň jedla, stála na úplnom začiatku inšpirácie vzniku autorského textu s témou vojny na Balkáne. Rozsiahlosť tematiky skonkretizovala kniha (opäť od vydavateľstva Absynt) Jana Urbana Všem sráčům navzdory aneb Válka, o které nechcete nic vědět, ktorej príbeh sa sústreďuje na obliehanie Sarajeva v rokoch 1992 – 1996.  Dej dramatického textu je vo svojej podstate jednoduchý, no vzťahovo komplikovaný a situačne vybičovaný. Skupinu ľudí žijúcich v Sarajeve, rôznorodú svojím pôvodom, vierovyznaním, zamestnaním...» pokračovať v čítaní

Je domov skutočným symbolom bezpečia?

recenzorautorský projektDOMOV.yŠtúdio 1Dominika Dudášová

Kolektívny autorský projekt DOMOV.y sa snaží nájsť odpoveď na viaceré otázky. Čo je domov? Čo domov nie je? Aký bol? Aký je? A či vôbec niekedy existoval? Tak ako to už pri abstraktných otázkach býva, konkrétne odpovede nedostaneme. DOMOV.y však o to väčšmi ponúkajú divákovi priestor pre jeho vlastnú interpretáciu.      Bzukot včiel je prvým zvukom, ktorý počujem. Evokuje mi hierarchiu, ale aj súdržnosť. Motív včiel sa v priebehu performance rozvíja pomocou premietania včiel, ale aj vďaka prítomnosti úľov na scéne. Tento motív predstavuje túžbu po dokonalom domove. Séria jednotlivých autorských príbehov však búra mýtus o tejto túžbe. Tak ako sú zraniteľné a krehké včely, tak je zraniteľný a krehký človek, ktorého domov nepredstavuje vždy len bezpečný priestor, útočisko a milujúcu rodinu.       Každú časť projektu vytvoril jeden študent ročníka. Časti sú fragmentarizované, kým sa jeden príbeh dostane...» pokračovať v čítaní

Domov bez pevných základov

recenzorŠtúdio 1autorský projektDOMOV.yKatarína Krokošová

Autorský projekt študentov Katedry bábkarskej tvorby DOMOV.y je zložený z niekoľkých samostatných autorských projektov, oddelených obsahovo (tým, ako performeri vnímajú tému domova a rodiny a tiež ich osobnosťami), ale aj formálne (prestavby scény či svetelný dizajn). Jednotlivé autorské projekty spája najmä téma. Tá je sama osebe intímna a v podobnom duchu sa nesú aj celé DOMOV. y, čo ale v niektorých prípadoch vedie k nezrozumiteľnosti. Intimita zvolenej témy sa pretavuje aj do bulletinu, ktorý celkovému vnímaniu autorského projektu veľmi nepomáha. Zaujme už samotné písanie názvu inscenácie. Názov DOMOV.y núti čitateľa vnímať slovo DOMOV ako nejaký názov alebo značku. Nabáda na to najmä písanie slova veľkými písmenami a pridanie koncovky malým písmenom. Vyvoláva to pocit zovšeobecňovania domova na jeden konkrétny DOMOV. Zároveň veľké písmená pridávajú slovu váhu. Koncovka „y“ ale upozorňuje na možnosť rôznych variácií domovov. Bulletin obsahuje aj krátke vyjadrenia...» pokračovať v čítaní

Maďarské tanečné divadlo inšpirované francúzskym dramatikom írskeho pôvodu spomína na Nežnú revolúciu

recenzorSamuel BeckettLajos Parti NagyAllegro Molto BarbaroAdam Nagy

Pri príležitostí osláv a spomienky na 30. výročie Nežnej revolúcie Tanečné divadlo Ifjú szívek vytvorilo inscenáciu s názvom Allegro Molto Barbaro, ktorý vo voľnom preklade znamená Veľmi veselé a barbarské.  Tanečné divadlo Ifjú szívek tvorí svoje choreografie výhradne z ľudových tancov. V prípade ich inscenácií môžeme hovoriť o folklorizme, lebo daný autentický tanečný a hudobný materiál už prešiel istou mierou štylizácie.  Choreograf Dušan Hégli použitím textu a námetu z hry Samuela Becketta Katastrofa vytvoril rámec choreografie. Na začiatku a na konci zaznieva text tejto hry. Tiež v tom možno odčítať istú symboliku, lebo hru Beckett napísal pri príležitosti uväznenia Václava Havla.   Názov predstavenia sa dokonale zhoduje s jeho atmosférou a náladou. Ľudový tanec má v sebe energiu, radosť, ľudskosť, voči čomu tvorí režijný zámer choreografa istý kontrast. Hégli využíva efekt divadla v divadle. Celá inscenácia je koncipovaná ako skúšobný proces...» pokračovať v čítaní

Rozhovor na Nože

recenzordialógBurkovňaDavid HarrowerNože v sliepkachKlára MadunickáAndrea Boboková

KM: Videla si tú novú inscenáciu v Burkovni? AB: Jasne, nebola som síce na premiére, ale videla som reprízu. KM: A čo ty na to? AB: No, pokiaľ sa bavíme o celkovom dojme, ktorý predstavenie vo mne zanechalo, tak ten bol veľmi neutrálny. Nebolo to niečo, na čo by sa nedalo pozerať, ale pravdupovediac, čakala som viac.  KM: Nuž, ja mám zmiešané dojmy. Tento text naposledy na pôde školy inscenoval Silvester Lavrík. Bola to vtedy vraj veľká sláva, podľa niektorých najlepšia Lavríkova vec. Tretiaci sa preto mohli cítiť aj dosť pod tlakom. Ale oceňujem, ako dramaturgička Daniela Brezániová sama preložila text a jazyk prispôsobila hercom. Vďaka tomu všetko vyznievalo prirodzene. Nebolo to zbytočne ukecané, ponechala priestor pre etudy a nonverbálnu komunikáciu. Vyhla sa tiež nadávkam a pejoratívnym slovám, ktoré v pôvodnom preklade sú, a ktoré by v tomto prípade pôsobili veľmi nadbytočne.  AB: Áno, s tým súhlasím. No okrem tohto sa mne...» pokračovať v čítaní

Riadený súhlas

recenzorDominik TatarkaDémon SúhlasuBibiána Švecová

Text Dominika Tatarku sa po dlhých rokoch konečne objavil na javisku slovenského divadla, presnejšie na pôde Vysokej školy múzických umení, v divadle Lab. Adaptácia jeho novely Démon súhlasu nadobudla aj v dnešných časoch výraznú aktuálnosť a apelatívnosť na diváka, nútila ho premýšľať a prehodnocovať – minulosť, prítomnosť i budúcnosť.     Pre tvorivý tandem Jána Janču a Tomáša Hájeka je Démon súhlasu už treťou spoluprácou. (Predtým D. Mamet – Sexuálna perverzita v Chicagu, L. Noren – O láske.) Výber Tatarkovho textu však nebol ich prvotným zámerom inscenovania, zvažovali diela svetových dramatikov ako Ibsena či Strindberga. Tatarkovu novelu Démon súhlasu Tomáš Hájek spracovával a dramatizoval už vo svojej bakalárskej práci Z papiera na papier. Text bol pre Jána Janču do značnej miery zaujímavý, aktuálny svojou ideou a apelatívny na dnešnú politickú a spoločenskú situáciu (politické machinácie, smrť novinára...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04 05
07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com