S tvorcami (nielen) o Margite a Besnej alebo Bola to kauza jak hrom!

rozhovorMargita a BesnáĽuboš BernáthTomáš SurýKlára Madunická

Študenti Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU každoročne prezentujú svoju tvorbu v rámci Operného štúdia VŠMU. Tento rok sa skladateľ Ľuboš Bernáth a režisér Tomáš Surý rozhodli skomponovať a vytvoriť autorskú operu na motívy známej Bottovej balady Margita a Besná ako príspevok k 70. výročiu založenia VŠMU. Premiéra sa konala 8. a 9. mája 2019 v DPOH.  Prečo ste si zvolili autorskú operu? Bolo dôvodom 70. výročie založenia VŠMU, ktorej ste toto dielo venovali, alebo to bol už predtým váš zámer, že chcete urobiť vyslovene autorské dielo?  ĽB: No, napísať operu sme chceli tak či tak.  TS: My sme napísali balet na námet slovenskej rozprávky Berona. Aj sme to ponúkli Katedre tanečnej tvorby. Ale jedného dňa to niekde byrokraticky zastalo a ďalej sa nič nepohlo. ĽB: Takže sme balet odložili. Je kompletne napísaný a jedného dňa sa snáď aj podarí realizovať ho. Potom nám ale napadlo, že by sme mohli napísať operu pre...» pokračovať v čítaní

Desať slovenských talentov dostalo obrovskú príležitosť

operátorrozhovorOperné štúdio SNDMarek MokošKlára Madunická

Nad stavom slovenskej opery lamentuje verejnosť (laická i kritická) už celé roky. Divadelné sály sú poloprázdne, dokonca ani premiéry vo viacerých prípadoch nie sú vypredané. Mnohé inscenácie už zub času poriadne ohlodal, takže v tom, čo zostalo, už len ťažko rozoznať pôvodný zámer tvorcov. Po turbulentných zmenách vo vedení divadla a po tom, čo pred vyše rokom do funkcie riaditeľa Opery SND nastúpil šéfdirigent Rastislav Štúr, je ešte priskoro na akési sumarizovanie či hodnotenie aktuálneho stavu. Isté však je, že sa v útrobách SND čosi hýbe. Prebúdza sa niečo, čo dlhé roky spalo alebo driemalo. Štúrova koncepcia vedenia prvej slovenskej opernej scény je opatrná, kalkulujúca, predvídavá, nesnaží sa riskovať. Po fiasku, akým boli v poslednom období inscenácie zahraničných režisérov (za všetky spomeňme aspoň Sadka v réžii Američana Daniela Kramera z roku 2018 či nerealizovanú koprodukciu s Akademickým divadlom opery a baletu v ukrajinskom Ľvove...» pokračovať v čítaní

Amália dýcha zhlboka alebo cesta za svojím snom

reaktorrozhovorAmália dýcha zhlbokaDiana SemanováDominika Badžová

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici sa 28. mája 2019 uskutočnila premiéra monodrámy s názvom Amália dýcha zhlboka. Komornú hru napísala rumunská dramatička Alina Nelega, ktorá je dvojnásobnou držiteľkou domácej ceny Dráma roka. Za Amáliu bola tiež v roku 2007 ocenená titulom „Európsky autor roka“ na medzinárodnom divadelnom festivale Heidelberger Stückemarkt v Nemecku. Po Slovensku s ňou pravidelne hosťuje čerstvá absolventka herectva Diana Semanová. Po ukončení štúdia na vysokej škole ste sa rozhodli vrátiť späť do Košíc, do rodného mesta, kde momentálne rozbiehate svoju hereckú kariéru. Kedy ste sa rozhodli stať sa herečkou?  Keď som mala päť rokov, tak som sa z neznámych príčin rozhodla, že ňou budem. Dospelí sa malých detí pýtajú otázku: „Čím chceš byt keď budeš veľká ?“ Ja som vraj sebavedomo odpovedala: „Heječka.“ Na základnej škole som chodila do dramatického krúžku. Moja prvá postava bola mama medvedica. Chodila som tam pár rokov a potom som sa...» pokračovať v čítaní

„Menej hovoriť a viac počúvať“

dramátorv skratke s KatkourozhovorKateřina QuisováKatarína Krokošová

Kateřina Quisová je študentka tretieho ročníka v študijnom programe divadelná dramaturgia a dramatická tvorba na VŠMU. Momentálne sa v repertoári študentského Divadla Lab nachádza inscenácia hry Lebensraum, ktorú režírovala. Rozprávali sme sa o živote na škole, divadelnej kritike, ale najmä o dráme Israela Horovitza, ktorá bola u nás uvedená po prvýkrát. Hra Israela Horovitza Lebensraum odkrýva niekoľko veľmi dôležitých a vážnych tém, ktoré sú aktuálne dnes, ale myslím si, že budú aktuálne navždy. Napríklad témy domova, vlastnej identity, vzdoru mladej generácie voči staršej alebo ovplyvňovanie jednotlivca masou. Osobne však mám pocit, že súčasné repertoáre divadiel sú presýtené náročnými témami a tiež príliš ťaživými interpretáciami hier. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to môže viesť k postupnej strate divákov, ktorí sa budú brániť snahe formovať ich takýmto jednostranným, obávam sa, že až neprijateľným spôsobom. Čím teba oslovila práve táto hra? Súhlasím s...» pokračovať v čítaní

„Malými krokmi sa dajú začať aj veľké zmeny“

dramátorv skratke s KatkourozhovorNikoleta TužinskáKatarína Krokošová

Nikoleta Tužinská je študentka druhého magisterského ročníka odboru divadelná dramaturgia a dramatická tvorba. Rozprávali sme sa o škole, budúcnosti, o autorskom písaní aj o potrebe divadelnej kritiky. Na ktorých inscenáciách si sa počas svojho štúdia už podieľala? Inscenácie boli v podstate tri – Kazimír a Karolína, na ktorej spolupracoval celý náš ročník, potom Belehradská trilógia, kam ma oslovili najprv ako prekladateľku a neskôr som sa pridala aj k dramaturgii. No a potom minuloročná inscenácia R.U.R. Momentálne pracuješ na autorskom texte. Prečo si sa rozhodla pre takúto formu vyjadrenia? Napísanie autorského textu na pôde školy bol už dlhšie môj cieľ, keďže je to jedinečná príležitosť vyskúšať si, ako to celé funguje. Okrem toho to bola pre mňa najschodnejšia cesta, ako sa venovať téme vojny v Bosne. Prečo si sa chcela venovať práve tejto téme? Už dlhodobo sa zaujímam o krajiny bývalej Juhoslávie a s tým sa spája aj ich história a nedávna vojna. Je to niečo, o čom všetci...» pokračovať v čítaní

Obraz č. 1 ako intímne dobrodružstvo

reaktorrozhovorRoman PoliakEsther Horváthová

V septembri sa v priestoroch Pistoriho paláca v Bratislave uskutočnili dve reprízy performance Obraz č. 1. Tvorcovia v nej otvorili niekoľko okruhov tém, ako napríklad téma viery či sebapoznania, na ktorých pracovali kolektívne. Protagonisti navzájom konfrontovali svoje skúsenosti či názory na jednotlivé otázky, pričom tvorivo využili priestory Pistoriho paláca. Divák mal možnosť absolvovať spolu s nimi sondážny výlet do vlastného vnútra. Dramaturgičkou projektu bola Veronika Frtúsová. Režijne ho spracovali Peter Podolský a Roman Poliak, ktorého som sa opýtala niekoľko otázok.   V bulletine ste uviedli ste, že dielu Obraz č. 1 predchádzal dlhodobý výskumný proces. Ako prebiehala táto výskumná fáza? Na čo ste sa v nej zamerali?   Slovo výskum má v tomto projekte trochu špecifický význam. Nešlo ani tak o výskum v zmysle nejakých ankiet medzi ľuďmi či obsiahleho študovania literatúry. Išlo skôr o výskum v nás samotných, v prehlbovaní svojho „sebapoznania”. Na...» pokračovať v čítaní

Myslím si, že film by už nemal ďalej pokračovať

rozhovorfilmLoli paradičkaKamila MitrášováDominika Badžová

Tvorcovia filmu Loli paradička prinášajú pozitívny obraz toho, že farba pleti nie je až taká dôležitá. Film je o rozličných formách prijímania inakosti cez humor a lásku dvoch mladých ľudí. Kamila Mitrášová stvárňuje vo filme postavu mladej hrdej Rómky Veronky, ktorá sa zaľúbi do Neróma Milana (Michal Iľkanin) a ich vzťah sa stretáva s nepochopením jeho matky. Tvorcovia sa inšpirovali skutočným príbehom a hlavná myšlienka filmu: „Milujem Rómku ale pred mamou ju musím skrývať,“ vystihuje reálne a bežné situácie či vzťahy. My sme sa stretli s hlavnou predstaviteľkou filmu a položili sme jej zopár otázok. Pochádzate z obce Bystré, ako si spomínate na detstvo? Je to malá dedinka pri Vranove nad Topľou. Mám piatich súrodencov. Moja sestra pracuje ako sociálna pracovníčka v Senici a ostatní súrodenci, rovnako aj moja mama, pracujú vo fabrike v Prešove. Ja som mala pekné detstvo, oproti domu sme mali škôlku, ktorú sme síce oficiálne...» pokračovať v čítaní

Nože pre nepočujúcich

rozhovorNože v sliepkachBurkovňaBarbora NitschováDaniela BrezániováFanni HostomskáFilip ŠebestaKlára Madunická

Na VŠMU sa už stalo dobrým zvykom, že sa okrem tradičného vyučovania uskutočňujú i rôzne zaujímavé projekty. Jedným z nich bolo v minulom akademickom roku predstavenie Ticho, ktoré bolo simultánne tlmočené do posunkového jazyka. V septembri na túto iniciatívu nadviazali ďalší študenti vďaka magisterskému projektu Jany Strížovej. Tá si na spoluprácu prizvala tvorcov inscenácie Nože v sliepkach. Na prípravu, priebeh predstavenia, dojmy a získané skúsenosti som sa pýtala režisérky Barbory Nitschovej (BN), dramaturgičky Daniely Brezániovej (DB) a hercov Fanni Hostomskej (FH) a Filipa Šebestu (FŠ).  Ako vôbec vznikol nápad urobiť predstavenie so simultánnym tlmočením? BN: Ten nápad neprišiel od nás. Piatačka Janka Strížová mala taký magisterský projekt, ktorý sa zameriava na integráciu znevýhodnených skupín divákov. Spolupráca s nepočujúcimi začala už minulý rok. Ďalej sa pripravujú aj predstavenia v Labe pre fyzicky postihnutých...» pokračovať v čítaní

O démonoch v našom okolí

rozhovorJan JančaBibiána Švecová

Krátko po premiérach inscenácie Súhlas sme sa stretli s Janom Jančom, aby sme ho trochu vyspovedali. O zákulisnej práci na inscenácii, o tom, čo ho sprevádzalo, inšpirovalo prípadne odrádzalo počas skúšobného procesu a nakoniec aj o tom, aký má jeho inscenácia presah do súčasnosti. Čo ťa viedlo k výberu Tatarkovho textu Démon súhlasu? Pred prijímačkami na magistra za mnou prišiel Tomáš, že má text, ktorý už asi pol roka dramatizuje. Prihlásili sme sa s týmto textom, ale povedal som, že sa na ňom musí ešte pracovať, pretože mu chýbal divadelný konflikt. Bolo to len filozofovanie. V lete sme nad ním premýšľali. Zvažovali sme aj taký variant, či nebudeme nakoniec inscenovať Ibsena alebo Strindberga. Čo sa v lete dialo ohľadom politiky v Česku a na Slovensku, nás spolu s Tomášom nútilo začať sledovať dezinformačné weby, fake news a podobné kanály. Nakoniec sme uvážili, že by bolo dobré zasadiť Tatarkov text do...» pokračovať v čítaní

Slovenské devy milujúce Island

rozhovorHvalurDominika Horváthová

Októbrový Festival Hvalur bol novinkou nielen pre nás Slovákov, ale aj pre Európanov. Za vznikom toho výnimočného projektu sú dve slovenské devy milujúce Island, ktoré ho inak označujú aj ako svoj druhý domov.   S organizátorkami festivalu, Reginou Ulejovou a Laurou Loviškovou, sme sa rozprávali o jeho priebehu, o posolstve či o tom, aké sú rozdiely medzi nami Slovákmi a Islanďanmi. Hvalur znamená v islandskom jazyku veľryba, prečo ste si zvolili ako symbol festivalu práve tohto morského velikána? LL: Pre mňa osobne veľryba zosobňuje vznešeného a výnimočného “morského hudobníka”. Jazyk, ktorý používa na komunikáciu s ostatnými svojho druhu, môžeme považovať za pieseň oceánu. Bez nej by bol vodný svet tichý a v určitom zmysle slova prázdny, tak ako ten pozemský svet bez umelcov, ktorí vytvárajú a prinášajú krásu a pravé hodnoty. RU:  Veľryby sú pre Island typickým zvieraťom. Fascinuje ma, je to inteligentný tvor, ktorý sa dokáže dorozumievať prostredníctvom tzv....» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17
18
19
20 21 23
24 25 26 27
28
29  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com