Takýto strohý priestor by si žiadal komplexnejšie načrtnutie problematiky, ale akokoľvek by som chcel rozprávať o niečom, stále by ma to viedlo k ničomu. O ničom budem teda prirodzene rozprávať o niečo dlhšie, ako o niečom, pretože aj keď sa idem vyjadriť k ničomu (a to vopred ubezpečujem, že ako kritik o tom neviem vôbec nič), bolo by nanajvýš nezodpovedné, keby každý zmĺkol a ostal ticho. To by sme nevedeli ani to nič! Ach, to mi pripomína, že už sme za polovicou mojej hypotézy. Prejdem teda k pointe. Vizualita divadelného maestra je vskutku kvintesencia slobody umenia. Už vôbec nie je relevantný výsledný produkt, ale ako sa prezentuje jeho tvorca. Nosenie režisérskeho šálu zažíva svoj zlatý vek!» pokračovať v čítaní