Reflektorácke knižné tipy II.

knižné tipyFilip SojkaDominika Horváthová

Meno, ktoré (ne)treba oprášiť

V minulom roku, ktorý by sme v súčasnosti mohli označiť za pomerne pokojný, vydavateľstvo OZ BRAK vydalo historicky prvý slovenský preklad románu Johna Fanteho Opýtaj sa prachu. Pokiaľ vám meno autora nič nehovorí, nemusíte sa obávať. Cieľom prekladateľa Tomáša Hučka  bolo práve predstaviť kultového Johna Fanteho, ktorý chcel, ako uviedol v rozhovore pre literárny časopis Rozum (október/november 2019), aby ho konečne spoznali aj slovenskí čitatelia. 

Mladý spisovateľ zo zapadákova prichádza do pochmúrneho prístavu los angeleskej metropoly počas veľkej hospodárskej krízy. Okrem vykreslenia ťažkých životných podmienok postihnutého mesta nám autor ponúka exkluzívnu vstupenku do zákulisia protagonistovho podvedomia  do úprimného, odvážneho, surového, vnútorného monológu. Otvára tak otázku, aký je Arturo Bandini v skutočnosti? Je to neskrotný sebecký megaloman, ktorý sa vo svojej vyfabulovanej realite korunuje za talentovaného nádejného spisovateľa a svoje meno opakuje ako večernú modlitbu? Alebo je iba vystrašeným mladíkom, ktorý ešte nie je celkom oboznámený so skutočným fungovaním sveta a svoj vysnívaný americký sen chce dosiahnuť pribitím svojho mena na priečky bestsellerov a celosvetového povedomia, aby následne zanechal svoju existenčnú stopu?    

Jedinú riadnu zmienku Johna Fanteho a jeho románu môžeme nájsť pri podrobnejšom čítaní tvorby Charlesa Bukowskeho, ktorý nielenže Fanteho obdivoval a považoval ho za svoj spisovateľský idol, zmienil ho v niekoľkých básňach a napísal poviedku o ich vzájomnom stretnutí (Setkání s mistrem, Pobryndané spisy), ale taktiež sa zaslúžil o reedíciu Opýtaj sa prachu a iných autorových diel. Je teda zjavné, že Fanteho štýl písania je v niečom podobný Bukowskemu a očakávať môžete veľmi úprimné, nefiltrované výpovede.

Koho si teda, ako čitatelia, zapamätáte viac? Fanteho, Bandiniho alebo oboch?

Filip Sojka, 1.bc. KDŠ

„Sally Rooney napísala príbeh, ktorý zaujme úprimnosťou a ľudskosťou. Prejavili sa v ňom jej výborné pozorovacie vlastnosti. Nebudete sa od neho vedieť odtrhnúť už po pár stránkach.“

Vždy som si vravela, aké by to bolo, zamilovať sa do knihy, jej príbehu, postáv, tém i do tých najmenších maličkostí, ktoré sa počas plynutia deja naplno rozvíjajú a postupne vychádzajú na povrch. Vravela som si, či niekedy spoznám postavy, s ktorými by som našla tak silné spojenie a porozumenie. Uvažovala som nad tým, či niekedy zažijem tento slastný a uspokojivý pocit. A stalo sa tak v lete. Objavila som román Normálni ľudia od írskej spisovateľky Sally Rooney. Spoznala som Connella a Marianne. Viete, ako sa hovorí - na dobré sa čaká. A oplatilo sa.

Sally Rooney je mladá začínajúca autorka, ktorú mnohí literárni kritici označujú za jednu z najlepších na svete. A majú aj prečo. Román Normálni ľudia nie je napísaný prvoplánovo. Je veľmi dôkladne prepracovaný. Vždy, keď si ho čítam, v ňom objavím niečo nové a zostanem očarená iným riadkom. Najvýstižnejšie to pre mňa zhrnul americký spravodajský web VOX, ktorý napísal: „Je to neskutočne intelektuálne, neskutočne nežné. A tiež neskutočne krásne.“  

Sally Rooney napísala príbeh, ktorý zaujme úprimnosťou a ľudskosťou. Prejavili sa v ňom jej výborné pozorovacie vlastnosti, pretože pôsobí až bolestne pravdivo. Nebudete sa od neho vedieť odtrhnúť už po pár stránkach. Je o živote, o omyloch, o nezničiteľných putách, o sile vzťahov, o pochopení, o láske, o pocitoch, o mladých ľuďoch, o dôležitých rozhodnutiach, ale i o dôležitosti verbálnej i neverbálnej komunikácie. Je o Connellovi a Marianne, ktorí sú pre seba stvorení, i keď o tom dlho nevedia. Prúdi medzi nimi nevídaná vzťahová dynamika, súhra - formujú jeden druhého.  

Román Normálni ľudia je najlepšie prozaické dielo, aké som kedy čítala, a ak si chcete spríjemniť jesenné večery, odporúčam zoznámiť sa s Connellom a Marianne.

Dominika Horváthová, 3bc KDŠ

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com