Sušené slivky

minipoviedkaKatarína Krokošová

Otočím kohútikom a prudko zakikiríkam. Namiesto studenej horúca. To sa mi stáva bežne. Dali ma má rád, keď nezabudne, že by ma mal mať rád. Aspoň tak ako ja jeho. Pri otázke na svadbu zmeravie. Pri odpovedi zas ja. Chcela by som mať svadbu. Závidím totiž kamoške. V sobotu sa vydáva. Štvrtýkrát. Hovorí, že možno aj na mesiac, ale Daliho to netrápi. Povedal, že pokiaľ máme spotené telá, svadba musí počkať. No ja si myslím, že čas by sme si našli. Čakám, kým príde on. Vždy, keď začnem usádzať svadobných hostí, strašne sa nahnevá. Na čele sa mu vytvorí hlboká vráska. Rozbíja taniere. Nerozprávame sa. Desať letných dní sme strávili v Bulharsku. Ponáhľali sme sa. Zbalila som si len spodný diel plaviek. Vrchný som našla pohodený medzi sušeným ovocím. V prvom supermarkete. Kúpila som si ho. Dali sa ponoril do neutíchajúceho smiechu. Mala som ho raz. Slnko pálilo najviac na chrbát. Sčervenená koža si pochutnávala na faktore 25. My na sušených slivkách z vrchného...» pokračovať v čítaní

Keď sa z mliečneho zuba stane trvalý

rozhovorMário DrgoňaKatarína Krokošová

Inscenácia Søren Kierkegaard z repertoáru Štúdia 12 mapuje život a filozofiu tejto osobnosti. S autorom textu a zároveň hercom Máriom Drgoňom sme sa rozprávali nielen o inscenácii, ale aj o nešťastnej láske či zmysle života. Prečo ste sa rozhodli spracovať práve úlomky života a filozofiu Sørena Kierkegaarda? Filozofia sa mi zdá byť nesmierne pestrou a zaujímavou vedou. Lákalo ma zaoberať sa ňou  viac už dávnejšie. Teraz som sa k nej konečne dostal. Kierkegaard a jeho dielo, napriek tomu, že zanechal nesmierne silný odkaz, je len štipkou z toho, čomu by som sa chcel venovať. Každopádne, štyri roky žijem s vyštudovanou filozofkou; bez nej by som o Kierkegaardovi vedel sotva viac, než to, že existoval; a možno ani to. To je práve dôvod, prečo som pokladal za dôležité zrealizovať divadelný koncept o tejto osobnosti. Kierkegaard výrazne ovplyvnil smerovanie filozofie, literatúry a tým pádom aj divadla 20. storočia, čo tuší málokto. To, že „predbehol svoju dobu“ možno znie ako...» pokračovať v čítaní

Ako sme blúdili alebo Divadelná Nitra 2018

anketaDivadelná Nitra 2018Veronika Žigmundová

V dňoch 28. septembra až 3. októbra sa v Nitre konal 27. ročník medzinárodného divadelného festivalu s názvom Divadelná Nitra 2018. Organizátori pripravili pre návštevníkov nielen zaujímavé predstavenia, ale aj možnosť vnímať ich do hĺbky vďaka diskusiám s tvorcami a protagonistami. Festival bol rozmanitý z hľadiska žánrov a rovnako aj druhov umenia. Na javiskách diváci mohli vidieť činoherné predstavenia, ale napríklad aj drámu s prvkami doku, fyzické divadlo, tanec, bábkové divadlo či nový cirkus. Zaujímavými pre divákov boli aj performancie pre jediného diváka ale i predstavenie odohrané bez jediného herca. Divadelnej Nitry sa zúčastnilo aj mnoho študentov a pedagógov Divadelnej fakulty VŠMU. Na to, aký názor majú na festival, čo im dal, prípadne naopak, čo od neho očakávali, sme sa opýtali priamo troch jeho priamych účastníkov, prvákov Katedry divadelných štúdií, Tamary Vajdíkovej, Adama Nagya a Petry Veltyovej. Zúčastnili...» pokračovať v čítaní

Na čom momentálne pracuješ?

anketaNa čom momentálne pracuješMiroslava Košťálová

Jana Němečková (1. bc. KS) Na kostýmovej realizácii sa zaoberáme prikladaným odevom. Každý z nás si musel kúpiť šesť metrov ľubovoľnej látky a na hodinách skúšame, koľko variantov odevu dokážeme vytvoriť. Látku môžeme rozstrihať, zošiť alebo pomaľovať, keď budeme v stave zúfalstva. Výsledkom by mal byť reálny kostým. Na scénografickom ateliéri pracujeme na projekte ,,Stena“ do Starej tržnice v Bratislave. Prechádzame celým procesom tvorby – konzultujeme svoje nápady, robíme výkresy, makety a pod. Každý z nás robil k tejto téme výskum, keďže stena je všeobecný pojem, a každý z nás sa rozhodol pristúpiť k tejto téme inak. Na maľbe sa venujeme zátišiu, no zaoberáme sa aj návrhmi scén do divadla. Robíme malé skice študentskej izby v rôznych situáciách a potom vyberieme finálnu, ktorú namaľujeme. Na soche sa ešte len ideme pustiť do modelovania lebky. Okrem toho, že na dejinách umenia preberáme učivo, tak každý z nás dostal...» pokračovať v čítaní

Čo sme vždy chceli vedieť o našej knižnici

rozhovoro našej knižniciKatarína Krokošová

A tak sme sa báli opýtať. Keď sme na začiatku akademického roka rozmýšľali, s kým urobíme interview, napadli nám samé slávne mená. No potom nám zišlo na um, že by nebolo zlé porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu dennodenne a ktorým sú mnohí z nás vďační za nájdenie nevyhnutne potrebnej knihy, a teda aj za skoré odovzdanie záverečnej práce, či skrátka len za radu a rozveselenie po náročnom dni. Dlhšie sme už teda neváhali a porozprávali sme sa s tímom našej akademickej knižnice. Nehovorili sme však len o fungovaní knižnice, ale aj o umení a potrebe divadelnej kritiky. Ako sa vám pracuje v akademickej knižnici a čo je vašou úlohou? Rastislav Blaho (RB): Celkovo príjemne. Je to veľmi zaujímavá a tvorivá práca. Každý príde s nejakým nápadom. Mojou úlohou je, aby si tu každý našiel to, čo potrebuje pre svoju múzu, rád sem chodieval a dobre sa tu cítil. Katarína Trnavská (KT): VŠMU ma dostalo svojou atmosférou. Občas niekto zaspieva, zahrá na gitare,...» pokračovať v čítaní

Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa. Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo...» pokračovať v čítaní

Ponor do Nory

externývNořenZuzana M. Frenová

V réžii Alžbety Vrzguly a dramaturgii Patrika Boušeka sa divákom Štúdia 12 predstavila inscenácia, ktorá vznikla na podnet pražského divadla Venuše ve Švehlovce pri príležitosti festivalu Venušiny dny. Nie je teda náhoda, že sa zaoberá feminizmom. Tvorcovia však v inscenácii vNořen nachádzajú princíp, ktorý tému tlmočí inak, naopak. V Československej inscenácii, v ktorej spracovali motívy Ibsenovej hry Nora alebo Dom bábik, je hlavným obhajcom slobody a rovnoprávnosti žien muž, nie žena. Téma feminizmu sa stala dilemou 21. storočia. Má feminizmus ešte význam? Čo sa skrýva za týmto zovšeobecneným pomenovaním, ktoré nám zovšednelo? Príbeh Ibsenovej Nory je tu zhutnený do niekoľkých základných momentov. Sú kľúčovými pre vykreslenie vzťahu Nory a jej manžela Helmera. Inscenátori pritom pracujú s divadelným princípom divadla na divadle. Divák je uvedený do deja, kde sa herec (Jonáš Florián) a herečka (Lenka Libjaková) pripravujú na skúšanie inscenácie hry Dom Bábik. Lenka...» pokračovať v čítaní

Hamlet na diéte

externýW. ShakespeareHamletShakespearovské slávnostiMiroslava Košťálová

Letné shakespearovské slávnosti majú v názve obsiahnuté obľúbené ročné obdobie a meno najslávnejšieho anglického dramatika všetkých čias. Okrem toho sa odohrávajú na nádvorí Bratislavského hradu, čo pre diváka zvyknutého na kamenné divadlá môže pôsobiť atraktívnym dojmom. Toto kultúrne podujatie plní hneď niekoľko funkcií – organizátori vzdávajú hold tvorbe Williama Shakespeara, zahajujú kultúrne leto v hlavnom meste Slovenska a zároveň sa snažia priblížiť divákom atmosféru divadla alžbetínskej éry. Zvláštnosťou Letných shakespearovských slávností sú predstavenia pod holým nebom, čo kladie na herecký súbor nemalé požiadavky, týkajúce sa predovšetkým javiskovej práce s hlasom. Často výrazne aktualizované texty tak zároveň ponúkajú špecifikum zážitku z plenérového alžbetínskeho divadla. Slovenskí diváci majú vďaka tomu tiež možnosť spoznať menej známych českých hercov. Režisér Michal Vajdička siahol po svetoznámej tragédii Hamlet, ktorú...» pokračovať v čítaní

Dôvera v parku

site-specifictanecHTFBence Hégli

Krátko po začiatku semestra, 24. septembra, som využil príležitosť pozrieť si dve predstavenia tanečnej fakulty s názvom Cítiť (ne)viditeľné a Dôvera. Napriek tomu, že tieto dve časti sú ako celok prepojené pomocou jednej základnej myšlienky, ktorou je dôvera, môžeme sa na ne pozerať aj ako na dve samostatné diela. Rád by som sa zaoberal prvým, ktoré sa mi zdalo zaujímavejšie tým, aký núka priestor pre diváka. Známa slovenská choreografka Marta Poláková spolupracovala s prvým a tretím ročníkom Katedry tanečného divadla a performancie. Chladnejšie počasie nič neubralo produkcii na atmosfére a priestor parku na Svoradovej ulici len pomohol tejto, na koncentráciu náročnej, úlohe. Viac než pol hodiny sa študenti so zavretými očami snažili s dôverou pohybovať v cudzom priestore, cítiť prírodu a seba navzájom. Ťažkosti spojené s vnímaním daného priestoru a seba v danom čase vo mne vyvolali pocit, že tanečná úloha je veľmi náročná a viac menej aj nekomfortná pre účinkujúcich. Obavy z...» pokračovať v čítaní

Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho. V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky...» pokračovať v čítaní

iniciátor
December - 2018
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com