Eva nemala rada adventy, pretože boli ako pivnica. Tmavé a studené. A navyše páchli ako zhasnutá sviečka, doma aj v kostole. Prvú nedeľu sa cez kázeň ošívala, babička sa k nej naklonila a zašepkala, že dlhá klobása, krátka kázeň, to miluje každý blázen. Eva sa večer zakradla k vencu na kuchynskom stole a sfúkla jedinú horiacu sviečku. Knôt vypustil pokrčený prúžok čierneho dymu a naplnil jej pľúca. Mstil sa, potvora. Vosk stiekol na pogumovaný obrus a vytvoril fľak v tvare srdca. Jediné, čo Eve na advente neprekážalo, boli pomaranče, ktoré vždy v pondelok a štvrtok kupovala babička. S hrubou kôrou a mäkkým sladkým vnútrom. Eva si prikladala kôru k nosu a zhlboka dýchala. Potom zhrnula šupky do koša a utrela obrus handrou, aby sa oň nelepili poháre. Babička ho potom vždy utrela ešte raz. Potom obe pozerali telenovelu a navzájom si ukazovali, aké majú žlté nechty. Babička chcela, aby sa Maria vydala za Miguela a Eva chcela, aby babička prepla program. Babička...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com