VOJNA A MIER Živočíšne pudy Strachy Kde si? Rozliata krv, núti nás sa zamyslieť Kto je vlastne vinníkom? A chuť vlastných roztrieštených zubov v hrdle je len predzvesť niečoho zlého Výbuchy Paľba Slová tvrdé ako črepiny sa zaboria do srdca Nepotrebujeme vojnu, aby sme sa zabíjali A nepotrebujeme mier, aby sme sa vedeli vzájomne milovať City prehadzované na vojnovom poli Končia v zabudnutí A na príbuzných si spomíname len na sviatky Je to naša občianska povinnosť A na vojne je najodpornejšia tá strata citov Bojíme sa spomínať Bojíme sa zabúdať a bojíme sa pocitov, ktoré s tým prichádzajú Ak sú slová zbrane a srdci sú vojaci tak potom krv sú len obyčajné slzy a plakať je predsa ľudské... » pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com