Básne

poetickýViktória Anna Lesayová

Srny

moje srny boli vždy krivé

kostrbaté

moje srny, také krotké stádo

na poliach často stálo

moje srny, zvykli zbehnúť po lúkach

pokrčiť steblá trávy

moje srny pri behu sa vždy spotili

z ich kože teplo sálalo

moje srny, tie mali podmanivý pohľad

keď stáli jak na kopcoch skaly

moje srny mali mapy na nohách

a zvony v kopytách

moje srny aj keď boli párnokopytníky

vždy v stáde nepárnu mali

moja srna

tá v nepáre, čaká

postáva na poľnej ceste

hľadá, komu by sa v štronze kukla do očí

v tele kŕč ako

napätie z elektro stĺpu

moja srna, leží vo svojom lehne

a zatvorenými viečkami cíti celý svet

pod nočnou oblohou 

jej, mojej srne, rastie v srdci kvet

moja srna, taký

prenikavo biely satén

moja srna, ju zvykne v horúčkach 

oblievať chlad noci

moja srna, má na zadku biele bodky

ako hviezdy oblohy

moja srna, vylízala hrudku soli

vo vyprahnutých ústach sa jej lepí presušená slama

od horára

už viac nedal, zimy niet

moja srna, teda asi

čaká na jar

až zas

raz stretne

horára

Na tej poľnej ceste.

xxx

Ako vyzerá muž,

ktorý nosí hlavu na 

tele 

a tvár na tej 

hlave,

ale nie je to úplné teľa?

Smiem takého pobozkať na líce?

Plače

Sú takí, čo sa tvária, že velice

a aj takí, čo zbierajú ovečky na lúke

potom sú tí, čo sú vlastne otec

a potom je len ticho,

prestávka.

Dievčatá v sukniach si hľadajú frajera.

Zakasať blúzku za zásterku,

frcnúť šminky na očko,

dať si dole podprsenku,

ukázať cicky, prská, kozičky.

Jaj, ale veď oni zbierajú ovečky!

Kam ich ten vetrík zavial,

mužov aj dievčatá

na lúke,

do trávy,

do postele, spať.

Viktória Anna Lesayová, 1. bc KDŠ

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com