Lenka Čepková: KDE JE HANKA?

rozhlasová hraúryvokAutor na javisko!Lenka Čepková

úryvok z rozhlasovej hry

 

Postavy:

Hanka (vek: 17)

Ivan – Hankin otec (vek: 40+)

Alena – Hankina matka (vek: 40+)

Viera – učiteľka huslí (vek: 60+)

Policajt (vek: 60+)

Malá Hanka (vek: 4)

Režisérka (vek: 30+)

Hlas muža


IVAN: Nič som v to ráno nevidel. Žiadneho diviaka. Žiadnu zver. Ani svoju dcéru... našu dcéru... Keby... keby som išiel z domu skôr, nedal si tú kávu, alebo tie dve cigarety... zastavil by som ju?

ALENA: Rozviedli sme sa. Ani nie rok po tom.

HLAS MUŽA: Máme hlásenie zo zóny tri. Nezvestná maloletá, rodičia ju naposledy videli okolo 19. hodiny, všetky hliadky... (strata frekvencie)

POLICAJT: Boli sme poslední, ktorí ju videli. Jasné, že si to s Vladom... ehm... kolegom vyčítame. Nedáme si pokoj, kým ju nenájdeme. Kým nenájdeme... ehm... jej telo... Povedzte mi... Prečo by taký mladý človek páchal samovraždu?

ZVUK: Husľový motív...

VIERA: Nie, ja neverím, že by to urobila. Hanka nie. Poznám ju. Viete, môj svet to sú zvuky. Nepotrebujem vidieť, aby som vedela. Viem, že ona to neurobila. Nie, nie, nie. V žiadnom prípade. Príliš milovala to, čo robila, aby... aby... (zakašle) Podáte mi vodu, prosím?

REŽISÉRKA: Stop. Skontrolujeme. Chalani, pustite mi to. Aj sedmičku aj šestku. Dik. Pani Viera, dajte si zatiaľ kľudne pauzu. Päť-desať minút.

ZVUK: Muž veľmi naliehavo-vzrušene dychčí. Treskne dverami.

ALENA: Zatvorila som to okna na chodbe. Manžel už nebol doma. Potom som šla do jej izby, ale... nikto tam nebol... nik... už nikdy... (rozplače sa) prepáčte...

MALÁ HANKA: Maminka, neplač. Ja už budem dobrá. Sľubujem. A vieš čo? Keď vyrastiem, budem huslistka. Dobre, maminka? A potom nám kúpim veliký dom s bazénom. A budeme tam bývať všetci spolu. Oco môže chodiť na diviaky. Mne vôbec nevadí, že ich strieľa. Diviaky sú zlé. Hlavne v noci. Vieš, maminka?

ZVUK: Výstrely z pištole a potom beh.

VIERA: Hnala sa. Hnala samú seba. Jediná žiačka, ktorú som nemusela ja naháňať do cvičenia. Netušila som, že nedostala to štipendium. Keby mi to povedala, vyriešili by sme to. Samozrejme, že by sme to vyriešili. Ale ona mi to nepovedala a trápila sa.

ALENA: Hanka odjakživa vedela, čo chce. Chcela byť huslistkou. Tou najlepšou. Neviem, po kom to mala. Po mne isto nie.

IVAN: Nemali sme iné deti. Stačilo nám, že máme ju. Mali sme.

ALENA: Prestaň s tým minulým časom.

IVAN: Je to už sedem rokov.

ALENA: Myslíš, že som na to zabudla? Počítam každý jeden deň! Každý!

IVAN: To vystrihnite, prosím.

REŽISÉRKA:  Stop. Maskérky trošku mi ich prepudrujte. Pán Ivan, mierne doľava. Alex, vieš mi tam dať mäkšie svetlo? Hej, zozadu, prosím. Diky.

ZVUK: Nasledujúce repliky skôr v ozvenách, môžu sa jednotlivé hlasy prelínať..

HANKA: Keď otvorím oči, všetko bude inak.

ALENA: Keď otvorím oči, všetko bude inak.

IVAN: Keď otvorím oči, všetko bude inak.

ALENA: Keď otvorím oči, dnes... dnes ráno, všetko bude ako predtým.

IVAN: Pred tým.

HANKA: Keď otvorím oči...

ALENA: ...uvidím Ivana v zelenej bunde, ako sa chystá na poľovačku...

IVAN: Usmejem sa.

HANKA: Budú tam.

IVAN: Moje dievčatá.

ALENA: Ruky sa mi trasú.

HANKA: Prečo ja?

IVAN: Prečo my?

ALENA: Prečo som jej nevedela pomôcť?

IVAN: Prečo som to nevidel?

ALENA: Prečo?

MALÁ HANKA: Prečo práve ja, maminka?

ZVUK: Husľový motív, ale akýsi zdeformovaný. Možno nejasná spomienka na melódiu, ktorú už pomaly zabúdame, a preto znie miestami falošne.

VIERA: Samozrejme, že nie je... mŕtva. Počujem ju. Ako hrá. Ako ju to napĺňa, teší, ako jej to dáva zmysel,... každý jeden deň. Znova a znova. Nie, taký človek sa predsa nemôže zabiť. To je absurdné...

IVAN: Nezmieril som sa s tým, ale... naučil som sa to akceptovať. Čo iné mi ostáva?

ALENA: Do konca života budem čakať na to, kým príde moja Hanka domov. Lebo ona príde. Príde. Musí. A ja tam budem. Čakať.

POLICAJT: Vyšetrovanie sa uzavrelo ani nie päť mesiacov po jej zmiznutí. Na brehu rieky, tam pri posede, sa našla jej kabelka. V spojení so zápiskami v jej denníku, bol prípad klasifikovaný ako samovražda... ehm... samovražda bez tela?

REŽISÉRKA: Ďakujeme. Máme to.

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21
23 24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com