REFLEKTOR DRÁMA - 3. príspevok

Henrich Fačkovec: Alter ego

Správa o stretnutí so sebou samým

mladý chlapec, Tibor, sedí sám nad pohárikom, prichádza k nemu rovnako oblečený a podobne vyzerajúci chlapec..., jeho druhé ja – alter ego

AE
Čo to robíš, prečo to robíš (chytí pohárik s alkoholom a ukazuje naň), ty si chlap, ty si chlap? Takto riešiš svoje problémy, takto?

Tibor
Kto si?

AE
Ja kto som? Túto otázku si ráno polož pred zrkadlom, ak budeš ešte vládať stáť.

Tibor
Prečo mi to robíš?

AE
Ja prečo ti to robím? Prečo mi to ty robíš! Prečo takto sám sebe ubližuješ, aký máš dôvod? Už ani nevieš aký máš dôvod, už ani to si nepamätáš.

Tibor
Daj mi pokoj.

AE
Daj mi pokoj? To môžeš povedať každému, ale nie svojmu svedomiu a svojej pamäti!

Tibor
Odkiaľ si prišiel? A vráť mi to! (nahnevane chce naspäť pohárik).

AE
(prisadá si)
Ja odkiaľ som prišiel? Ty tomu ešte nerozumieš? Stále tomu nerozumieš? Poznám ťa už osemnásť rokov.

Tibor
Nikdy som ťa nevidel.

AE
Nikto ťa nepozná lepšie ako ja. Keď nad niečim rozmýšľaš, viem o tom iba ja, keď večer pred spaním si niečo len tak v duchu predstavuješ, tak iba ja to vidím, a keď sa rozprávaš sám so sebou, tak to rozprávaš mne. Už rozumieš? Ja sa celý život prizerám tvojmu konaniu, a nič s ním nemôžem urobť. Teraz piješ, lebo si nahnevaný, že si pohádaný s mamou, s ktorou si sa pohádal, za to že piješ. Ale teba trápi niečo iné, niečo úplne iné ťa zožiera a nedá ti spať.

Tibor
Nič ma netrápi!

AE
Koho klameš? Samého seba? Nebuď smiešny. Klamať môžeš všetkých okolo, ale seba samého nie. Ten dôvod poznáš len ty sám, a poznám ho aj ja. A ten dôvod je aj celkom pekný a má aj meno...

Tibor
(opäť nahnevane, takmer s krikom)
Nechem ju, nechcem, a vôbec ma nezaujma, nech si robí čo chce, nech si ide za tými svojimi, nech si ide! Čo ja s ňou, absolútne ma netrápi!

AE
Netrápi ťa? No tak načo tak kričíš, potom netreba vôbec kričať. Keď ťa netrápi, nemusíš si furt pozerať jej fotky a myslieť na ňu pri zaspávaní. A keď ťa netrápi, prečo sa začneš celý chvieť a triasť vo vnútri, keď ju uvidíš na ulici, alebo keď ti napíše, čo?

Tibor
Sme kamaráti.

AE
Ste kamaráti. A to ťa na to tom najviac trápi! To ťa zožiera a dusíš to v sebe, lebo vieš, vieš to veľmi dobre, a ja to viem ešte lepšie, že ty s ňou nechceš byť kamarát, to je najslabšia útecha, ty chceš oveľa, oveľa viac, spomeň si ako to celé začalo.
(Tibor ostáva sedieť v prítmi v rohu, a prizerá sa ako mu jeho alter ego hrá jeho vlastnú minulosť, ocitáme sa v krčme, kde sa stretáva s kamarátmi, prichádza k stolu, pri ktorom sedia dvaja chlapci a jedno dievča)

AE
Servuste, servus Mišo, servus Majo (podáva im ruky).

Majo
Čau, toto je potom Nataša..., Naty toto je Tibor.

AE
Ahoj (nesmelo a s úsmevom).

Nataša
Ahoj (tiež nesmelo a s úsmevom).

AE
(prehovára k samotnému Tiborovi, sediacemu v rohu, čo iné postavy samozrejme nevnímajú)

Vidíš, takto to celé začalo.

Tibor
Keby nepovieš, tak si ani nepamätám (ironicky).

AE
To bola sobota, a ty si po piatku už ani nemal chuť piť, a ešte menej ako chuti si mal peňazí. A pokiaľ nie si pekné dievča, tak sa bez peňazí ťažko pije. Sedeli ste, všetci štyria, rozprávali ste sa, a po nejakom čase ste, tuším len tak z nudy, začali aj piť.
(AE sa opäť prenáša do deja v krčme)

AE
To sme zas včera dopadli, čó?

Mišo
Ani nehovor.

Majo
Jak sme hulákali cez celú pešiu zónu.

AE
Najvác sa mi lúbilo na tej diskotéke, Majo pamatáš si jak si došol za hentou?

Mišo
(začne sa smiať)
To bolo, my sme sa desať minút smiali.

Majo
Čil čo myslíš?

AE
No jak si došol za hentou, takou čo tam sama sedela, chuďátko, nikdo sa s ňou porádne nevyprával, však lebo moc pekná nebola, a ty si došol, že : ahoj, nejdeš tancovať? A ona celá natešená, že jasné, jasné, a ty potom, že : no tak hybaj, lebo si nemám kde sadnúť. To sa mi strašne lúbilo.

Majo
Jáj hentá, tá vyzerala..., tej by som sa nedotkol ani distančnou tyčou...

Mišo
Zas pozor, nesúď knihu podľa obsahu!

AE
Nie obalu?

Mišo
A čo já vím, já som knihu v živote nečítal.

AE
Však to je aj na tebe videť. Dajme si jeden. Dáme si!

Mišo
Né nestem, šak čéra som mal dosť.

AE
Ná čo, aj já som mal dve promile včera.

Mišo
Ty aby si mal len dve promile, to si musel dva dni pred tým minimálne nepiť!

AE
Ale jeden si dáme, nó, Majo šak ty si dáš, né?

Majo
A šak móžme, a čo steš piť?

AE
Mne je jenno, dajte si čo stete, vyberte si (podáva kamarátom nápojový lístok). Vyber si aj ty (Nataši), čo chceš..., keby som mal peňáze, aj by som to zaplatil...

Majo
A já, že pozývaš.

AE
Ja pozývať, prosím ťa...

Mišo
No šak čudoval som sa...

AE
Ale víš čo, že som mal té meniny, tak zoberem!

Mišo
Kedy si ty mav meniny?

AE
Desáteho novebmra.

Majo
Šak je júl.

AE
Nemusím zobrať, keď nechceš...

Majo
Né, né, nič som nepovedal, tak ja stem Jagermeistra.

AE
Čo kradnem? Vodku si dáme obyčajnú.

Majo
Šak si povedal, že čo chceme...

AE
Áno, čo chcete, ale do osemdesiat centov, tam máš na výber vodku a borovičku, tak nefilozofuj. Kamarátka si dá s nami, nie? (opäť sa s Natašou na seba usmejú). No vidíš, aj ona si dá, Mišo nebuc oné, nó.

Mišo
No šak dobre, alebo nedáme si toto, že stolové víno?

AE
Víš jaké je to stolové víno? To poutiera stoly, a vyžmýka, to by som nepil.(smerom k baru) Prosim vás, štyri vodky. (prichádza obsluha s objednávkou). Díky, díky, já to zaplatím, kolko je to, tri dvadsať? Nech sa páči tu je presne, tri pätnásť..., tri dvadsať, takto. Dík. (obsluha odchádza sklamaná, že nedostala tringelt). No tak, na zdravie teda no.

Majo
Čo to je jaká vodka?

AE
Vé tridsať šestka, jakú inú by si tu stel.

Majo
Na zdravie.

AE
Na zdravie sme pili včera, pime na šťastie.

Mišo
Však ale zdravie je dôležitejšie.

AE

Aj na Titaniku boli ľudia zdraví a čo mali z toho...

(všetci si štrngnú, a okrem Miša vypijú na ex)

Majo
To je dobrý hnus.

AE
Ále šak dala sa no..., (Mišovi) A ty čo to nevíš naraz vypiť, bože mój, jeden poldecák, šak neni zlá..., teda je, ale tak vypiť sa dá.

Mišo
Dobre, dobre, však já si ju vypijem jak já stem, to je jedno, bože mój však to chutí jak kvapalina do ostrekovačov...

AE
Však sme Slováci.
(opäť Tiborovi)
Vidíš, a takto si ich ešte presvedčil na ďalšie dve, teda oni vypili po dve, a ty štyri. A to si si ešte v ten deň povedal, že nepiješ. Ale to je teraz jedno.., tie vodky s tebou očividne pohli. A pohli nie len v hlave, ale v tomto prípade najmä fyzicky, keď si sa z opačného konca stola presadil priamo k tej krásnej neznámej.
(sadá si k spomínanej, hľadí jej do očí, usmieva sa, dievča úsmev opätuje, pochvíľke sa postaví a pokračuje v rozprave s Tiborom).

Teraz to začalo! Presne teraz, ty si sa zadíval do jej krásneho, hlbokého, ženského... pohľadu. A ako si sa díval do jej krásnych zelených očí, ona sa takisto zadívala do tvojich krásnych..., teda : do tvojich, očí. Vy ste sa usmievali očami, nič ste nehovorili, lebo ani nebolo treba hovoriť. A v tej chvíli si mal strašnú chuť ju..., mal si neskutočnú chuť ju..., chytiť za ruku... A ešte väčšiu chuť s ňou kopulovať.

Tibor
Čo robiť?

AE
Prepáč za výraz, to som našiel v Krátkom slovníku slovenského jazyka – KSSJ, lebo chcel som to nejako slušne...
Už to dobrých pár sekúnd trvalo, a ty si možno i vďaka vodkám, ešte pár sekúnd vydržal. V tej krčme bola takmer tma, ale jej pohľad a úsmev, to bolo najjasnejšie svetlo. Jej žiarili oči, nemala ani vypité ešte. Aj ty sa strašne nerád nasilu usmievaš, lebo aj hovoria, že keď sa usmievaš, že vyzeráš ako debil. Ale v tej chvíli si sa usmieval tak, že niekde vnútri si to aj cítil. A usmievala sa aj ona, a úsmev to je druhá najkrajšia vec, čo dokáže žena ústami urobiť. Čo je? Čo nič nehovoríš? Vidíš, že to je pravda, len si si to nikdy nechcel takto sám povedať.

Tibor
Už si spokojný, že si mi to teraz pripomenul? Načo o tom hovoríš takýmito peknými slovami, keď z toho nakoniec aj tak nič nebolo. Načo?

AE
Ešte počkaj, dohrám to. (sadá si k Nataši)

Mišo
Pójdeme my už pomály.

AE
Idete už teda, a šak aj já musím zachvílu. Dobre teda, servus Miško, Majo čau... (podáva vstávajúcim kamarátom ruky, Natašu na rozlúčku s úsmevom objíma). No ahoj teda, a počkaj ako sa to voláš?

Nataša
Nataša. Ahoj...

(všetci traja odídu)

AE
(opäť Tiborovi)

A už bola preč, ešte sa medzitým vaše pohľady pár krát stretli a pekne stretli, mal si vtedy z toho radosť.

Tibor
Vtedy som mal no, teraz nemám, načo o tom stále hovoríš?

AE
Nezabúdaj, že sa rozprávaš sám so sebou, takže ten kto na to myslí si ty.

Tibor
Ale nechcem na to myslieť!

AE
Počkaj, počkaj, veď vieš, že to malo aj pokračovanie, a celkom pozitívne pokračovanie. Spomeň si na stretnutie v obchodnom centre, tam si ju zbadal zrazu a v sekunde si ostal stáť ako hluchý dvere.

Tibor
To sa ináč hovorí, nie?

AE
Ale to je jedno, spomeň si na to.
(krčmové sedenie v strede javiska sa mení na autobusovú zastávku, Alter ego zohráva scénku z náhodného a nečakného stretnutia Tibora a Nataši)

AE
A sérvus (kamarátsky sa objímu).

Nataša
(veľmi milo
) Ahoj. Si ma ešte pamätáš?

AE
Až tak som zas nemal vypité, čo chcem si zapamätám.

Nataša
Určite? Tak to je dobre teda, a kam ideš?

AE
Domov už, boli sme sa trocha túlať, a ty?

Nataša
S kamarátkou som bola, na čajík.

AE
Áno? Takto nealko? Však to je dobre.

Nataša
Nó.
(chvíľkami nastáva trápne ticho, kedy ani jeden nevie, čo má viac menej neznámemu známemu povedať)

AE
Zajtra zas do školy, čó...

Nataša
Nó. (opäť trápne ticho) A kde ste to vlastne boli?

AE
Ále, pri rieke sme boli, potom za kamarátom a tak. A ty? Jáj, síce už som sa pýtal...
(opäť ticho, AE rozmýšľa čo povedať, tak skúsi zaujať zaujímavou myšlienkou)
A sme tam pri rieke tak diskutovali, čo nás v škole učili, že ako sa mohol spisovateľ z tých dvadsiatych rokov nazývať spisovateľom medzivojnového obdobia, keď ešte nevedel, že bude... (pozrie sa na Natašu, tá ho však nepočúvala a díva sa do mobilu)...a to je vlastne jedno.

Nataša
(stále milým tónom) Hovoril si volačo?

AE
Že kolko je hodín?

Nataša
Jáj, no šesť už bolo, idem na autobus zachvílu.

AE
Jáj a kedy ti ide?

Nataša

Osemnásť nula šesť, trinástka. A ty ideš kam?

AE
Idem ešte do Niké, podať niečo. (nesmelo) A kedy ideme znovu piť?

Nataša
Fúha, čo ja viem, aj som dlho nebola už.

AE
Aj ja, hádam aj dva dni. Nešla by si v piatok s nami, keby máš čas?

Nataša
Neviem, možno aj, neviem čo ešte presne bude. No uvidíme, a tak to sa nedá predbiehať, najlepšie je piť neplánovane, iba tak spontánne.

AE
To je pravda, že najlepšie je neplánovane..., počuj, čo hovoríš, keby sme išli v piatok šestnásteho, tak okolo osemnásť tridsať, úplne neplánovane piť?

Nataša
Však no uvidí sa. Už utekám na bus ahoj.

AE
(najkrajšie ako vie)
Maj sa. Ahoj.
(Nataša odchádza, AE opäť prehovára k Tiborovi)

Tibor
To som sa vtedy tak sprosto cítil, nevedel som čo mám povedať...

AE
Aj ja som sa cítil sprosto, neboj sa. Ale znovu boli najkrajšie tie pohľady do tých nádherných očí, to bolo na nezaplatenie. A ten tvoj nesmelý návrh koniec koncov neostal úplne bez následkov.

Tibor
Nie?

AE
Teda..., zo zočiatku to vyzeralo, že nezostane, lebo ešte v ten večer, pamätáš si? Prišiel rozhovor medzi štyrmi očami, medzi štyrmi očami na facebooku.
(AE prináša notebook a sadá si vedľa Tibora)
Ešte s celkom pozitívnou náladou si si vtedy sadol večer za facebook, ako každý večer, tak si len sedel a kukal si sa, sedel si a kukal si sa a to je všetko, ako to robia dnes vlastne všetci, a vtedy ti napísala, nečakane, prekvapivo ti napísala, teda, že či to tvoje nesmelé pozvanie platí. Vieš, čo si odpísal? Ja ti to poviem presne, pozri : „urobilo by mi to veľkú radosť“. A vieš, čo ti odpísala, no, nerob sa, že nevieš, málokedy ti volakto takto pekne napísal, ešte k tomu aj osoba opačného pohlavia. Prosím ťa, však ty si sa s peknou ženou rozprával možno tak na pokeci, aj to keď si tam nemal svoju fotku. Napísala ti, že „tak ja ti tú radosť s radosťou urobím, dvojbodka, koniec zátvorky“. (postaví sa od Tibora, ide do stredu javiska) A to bol pocit! Ty si bol taký nadšený, ako nikdy, vieš prečo? Lebo dokonalé šťastie, to je nadšenie bez očakávania. A teba to vtedy urobilo šťastným, normálne aj na druhý deň si išiel s radosťou do školy, celý deň si sa tešil.

Tibor
(otrávene)
Dobre, nefilozofuj už toľko prosím ťa.

AE
(vyčítavo)
Ja nemôžem zato, že si si to znova posral! Prečo sa v takýchto veciach druhým darí a tebe nie?! A nie si o nič horší, o nič škaredší a o nič hlúpejší. Ty všetkým radíš druhým, ale sám sebe nevieš poradiť vôbec. Prečo nevieš aj ty byť romantický a trochu sa snažiť. (teraz veľmi nahnevane) Druhý vypisujú dievčatám, ktoré ich vôbec nechcú, píšu im vyznania, a toľko na nich tlačia, že tie sa nakoniec podvolia, lebo sú možno blbé, možno neskúsené, ale býva to tak. A tebe vypisuje sama taká žena, a aj tak hovno spravíš preto. A títo bulovci vyhrávajú, ale nezačínali z lepšej štartovej pozície, koľkokrát aj z horšej, ale niečo urobili.

Tibor
Ženy vyhľadávajú takých, ktorí sú k ním zlí, a ktorí ich trápia, takých majú najradšej.

AE
Tí sú najzaujímavejší vždy. Ale nevyhováraj sa, teraz tu slopeš, lebo keď si vypiješ, tak vtedy si vôbec schopný ju prvý osloviť, a ideš domov z krčmy a hovoríš si, bože keby som ju teraz stretol, ja by som jej to povedal.

Tibor
No veď som ju tak raz aj stretol.

AE
To je pravda, ale to bola skôr tragédia, spomeň si.

Tibor
Nó, vtedy som jej aj pesničku zaspieval.

AE
Vieš čo? Pre dobro celej spoločnosti, túto spomienku hrať nebudem.

Tibor
Vidíš, kultúra na ženy nezaberá, posilňovňa áno.

AE
S tým sa treba zmieriť. Podla čoho iného môžu aj človeka posudzovať, keď nie podľa toho čo je na ňom, keďže v ňom nie je nič, tak aspoň na ňom nech je nie (naznačuje svaly).
Ale vieš čo, to nemá význam s tebou rozoberať, to je nula bodov, ja sa ti na to môžem vykašľať, je to tvoj život. Aj keď mi je to obšas ľúto... (zrazu začne dusivo kašľať, a opäť začne vyčítavím tónom) Ale hlavne, že fajčiť si vedel! To si bol strašne zaujímavý, že si furt fajčil, ani ti to nechutilo najprv, ale všetci fajčili, tak aj ty si musel!
(odvracia sa od Tibora, stále sediaceho v rohu, a začína hrať ďalšiu scénku z jeho života, prichádzajú Mišo a Majo)

Miško ty nemáš jednu cigaretu? Majo nemáš prosim ťa? Jednu aspom, musím si zapáliť.

Majo
Nemám já už vóbec cigarety.

Mišo
Né, sory Tibi, ale ja mám posledné dve.

AE
Však lebo nefajčil som, do riti, už nevím kolko!

Majo
Však čil si dofajčil.

AE
Ale to bola krátka. Oný, Majo nemáš ozaj? Jednu! Mišo alebo však ty, kolkorázy som ti dal. Ty tiež nemáš, ozaj? Ježiš mária... (chvíľu beznádejne stojí, potom vyťahuje z vrecka plnú krabičku)... Kurva, zas musím fajčiť svoje!

Mišo
(so smiechom)
Ježiš ty si drbnutý, a odo mňa vypytuješ, čo mám dve. Bože mój.

AE
Však ale piatok je, musá mi vydržať. A dúfam, že toho Fera ste neska nevolali, ja ho nemóžem ani videť, víš čo, také nervy mám na ňho, to je strašný idiot. To radšej budeme traja vonku, jak s debilom.
(prichádza Fero, AE zrazu úplne iným, veľmi priateľským tónom)
Sérvus Feri, akurát sme ťa spomínali, že kde si toľko, nó, fajín, koľko som ťa už nevidel.

Fero
Seruste, Tibi, robta čo?

AE
Víš čo ništ moc, šecko len také, že práca dohodou..., hody sú v októbri, ajáj, to zarobím dovtedy volačo.

Fero
No čo zas neská?

AE
Však čo by sme robili, piť ideme, pozri čo tu mám napísané na mobile : 1. jún, Pi. No tak, čo sa budem hádať?

Fero
To znamená, že piatok.

AE
Ano? Ty by si mal dostať nobelovu cenu, veď ty si génius, teba je tu škoda na Slovensku. Ale to je jedno, piť ideme tak či tak.

Fero
No to som si mohol aj myslieť.

AE
Ježiš mária, a čo by si stel robiť iné vonku?

Fero
Hlavne, že povieš, že opekať pójdeme.

AE
Však móžeš opekať, keď ti nevadí, že je napršané, my budeme piť.

Majo
On by radšej išol cvičiť! Alebo behať, né?

Fero
Nó, a ty by si išol furt len piť, ty debil.

AE
Čo zas nebudeš piť nič neská, Fero?

Fero
Nebudem a čo! Nestem.

Mišo
Tak ale ty nikdy nechceš piť, ježiš mária.

AE
Nesmie zabíjať mozgové bunky. Má ich málo.

Fero
(zaženie sa
) Jáj debilko trápny!

AE
Čo sa urážaš hneď zas, však aj opekať sme chceli, ale aj mokro je.

Majo
Budúcu sobotu pome opekať, a oné musíme kúpiť tie klobásky grilovacie.

Mišo
Jáj tie kde je tá súťaž, že vyhráš opekačku s Petrom Cmoríkom?

Majo
Presne tie.

AE
Tak to je mój celoživotný sen.

Mišo
Tak čo budeme neska piť teda?

AE
Milenku? Níje, to nie, neexistuje! Tam neni víno, to sú pneumatiky.

Mišo
Lebo teplá konzumná malina je výborná...

AE
Fajnový si zrazu, ách, očujete, dáme po dve eurá, né, po dve padesát! A kúpime volačo.
(opäť sa vracia ku komunikácii s Tiborom, nahnevane)
Toto si celý ty! Furt len piť, a čo kúpime, a toto a toto, a viac kúpme, to je málo, ach! Každý druhý deň! (pokojnejšie) Ale zas, na druhej strane, a uznám to aj ja. Bolo ti aj dobre, bolo aj mne dobre, a za určité pekné chvíle mu, teda alkoholu, môžeš aj poďakovať. A boli také. Vieš čo si na tom vážim? Ty si po tých siedmych poldecákoch, alebo litri vína urobil niečo čo si nikdy pred tým neurobil. Ty si nechal rozprávať a konať mňa! Aspoň tak trochu, z časti. A nechal si ma nahlas vyslovovať to, o čom sme len my dvaja vedeli, o čom sme sa len pred zaspávaním v duchu bavili a na čo sme mysleli. Povedal si svojim kamarátom, a to si chlapi nehovoria, že ich máš rád. Povedal si koho miluješ, a hovoril si o svojich najtajnejších snoch do budúcnosti... Aj keď dosť z toho si nepamätáš, a niečo si dokonca už ani ja nepamätám a to už je čo povedať, ale toto si pamätám!

(opäť pokračuje v rozohratej scénke o pití, teraz už však o pár hodín neskôr, pri práznych flašiach, v podnapitom stave)

Mišo
Očuj, víš jakú múdrosť ti povím, to si zapamätaj, to bolo vo Farmárovi.

AE
No tak to bude ozaj múdrosť...

Mišo
Když už člověk jednou je, tak má koukat aby byl, a když kouká, aby byl a je, tak má být to co je, a ne to co není, jak tomu v mnoha případech je.

AE
To bola pekná blbosť. Očúvaj, to si daj na facebook do statusu, tam si to daj! To nikto tomu nebude rozumeť, šeccá si budú mysleť, že jaká múdrosť, lebo tomu aj nebudú rozumeť, víš koľko lajkov ti dajú?!

Mišo
(prevracajúc prázdnu fľašu)
Už neni! Kurva, už neni nič...

AE
Boha ešte by som si dal jeden, jááj, ale dobre bolo, Mišo ja som ká ó.

Mišo
A nie len ty! (ukáže na Maja, ktorý spí na zemi)

AE
A kde je Fero?

Mišo
Išol už domov, však nudil sa, nepil, a že ide hodiť sprchu.

AE
No vieš čo u ňho znamená hodiť sprchu? Dójde do kúpelne, chytí sprchu, hodí (naznačí hodením rukou) a ide preč. Víš čo ti ja poviem Miško, ty si mój kamarát, ja ťa mám rád. (podáva mu ruku)

Mišo
Aj ja teba. (objímu sa)

AE
Počuj vieš čo som minule videl neuveríš, nemožná vec, neexistuje, to som já v živote nevidel.

Mišo
Čo si videl?

AE
Ale to mi neuveríš, to ešte nikdy nikto nevidel.

Mišo
Jááj...

AE
Nesteš sa ma opýtať, čo to je?

Mišo
Čo to je?

AE
Ani sa nepýtaj.

Mišo
Noo, čo si videv?

AE
Nebudeš mi veriť.

Mišo
Čo?!

AE
Ženu, kerá nebola sprostá!

Mišo
Neverím.

AE
Ja som to hovoril..., alebo víš nad čím som minule rozmýšlal, že jako móže byť stále viac a viac homosexuálov, keď sa nerozmnožujú...
(začína nahlas spievať ľudovku, Mišo sa pridáva)
Horenka horenka hóra, zélená hora, a horenka, horenka, hóra…

AE
Koľko je hodín?

Mišo
Jedenásť dvadsať.

AE
O jedenástej som mal byť doma. Dočkaj, ja sa kuknem. Dva zmeškané hovory. Mama ma zabije. No nevadí, pome. Zeber aj hentoho (zdvýhajú Maja zo zeme, a odchádzajú z javiska s hlasným spevom Horenky hory, na javisko sa už vracia iba AE, opäť prihovárajúc sa Tiborovi)
Takto ste začínali, najkrajšie prvé zážitky s alkoholom, tak lacno ste sa opili, euro si dal, alebo dve, a bolo ti najúžasnejšie na svete. Pili ste, bez okolkov, niekedy aj bez kolkov, lacný alkohol z flašky, bez brzdy, ale to nevadilo, a potom ste si večer lahli do trávy a pozerali ste sa na hviezdy a to bolo niečo úžasné. Teraz tu za takú cenu piješ jedno poldeci, aj to, názov poldeci stráca význam, keď je to nula štvorka. A desať ich musíš vypiť, aby ti bolo dobre a v konečnom dôsledku teda aj tak zle. Aj to piješ, lebo si smutný. Smutný kvôli niekomu, kto na teba ani sekundu nemyslí, kvôli niekomu, komu je tvoja existencia viac menej ukradnutá.

Tibor
Ďakujem za povzbudivé slová.

AE
Ale nie, nehnevaj sa na mňa, ale je to tak. A možno aj preto je to tak, lebo pre to nič nerobíš. Ktoré dievča urobí všetky kroky za teba? Ani jedno. Lenže v tvojom prípade, aj keď urobí dva kroky za teba, ty nespravíš ani jeden, možo tak dozadu..

Tibor
Skúšal som, skúšal som to aj s ňou, veď som ju volal von!

AE
To je pravda, to si pamätám, otvoríš si chat, a píšeš „ahoj, pôjdeme teda cez víkend niekam do mesta si sadnúť, alebo lahnúť?“ A už vidíš, že píše, ešte píše, furt píše, to bude dlhá správa, päť minút písala, noo! Už?

Tibor
Nie ešte píše, ešte stále. Á už napísala!

AE
(nadšene) a čo napísala?

Tibor
Že nie.

AE
Presne tak, že nie, že ide s kamarátkami cez víkend niekam, cez víkend na ktorý sa sľubovala tebe, ale napísala, že veď inokedy.

Tibor
Inokedy! To povie každá, keby chce tak ide.

AE
Povedala inokedy, ale žiadne inokedy už neprišlo, nenapísal si, ani ona nenapísala, a nejak to celé zapadlo prachom, aj keď v tvojej hlave to prachom nezapadlo. Ale aj tak, ako vždy neurobil si žiadny krok ako chlap. Lebo si to nevedel nikdy. Kašlime už ná Natašu. Pamätáš si na svoje najromantickejšie vyznanie, a vlastne aj jediné. To bola vtedy ešte Lenka. A strašne si jej to chcel nejak povedať, že sa ti páči, mal si aj vtedy dosť vypité, a povedal si to...

Tibor
Povedal som to najromantickejšie a najpoetickejšie, ako som vedel!

AE
Presne tak, aj to na facebooku, povedal si, teda lepšie povedané napísal si: „Lenka, ty máš fotku, tam v albume, kde bozkávaš svojho psa, takto na tvár. Lenka, mohol by som byť dnes večer já tým psom, lebo ja mu strašne závidím“.

Tibor
No vidíš, pekne som to povedal, a čo mi odpísala?!

AE
Nič…, vymazala si ťa z priatelov. Ale tak…, nevyšlo no, aspoň si skúsil. Aj keď, mohol si aj lepšie skúsiť. Ale nie, to si ty nikdy nevedel. Ty si nikdy nevedel namotávať ženy peknými slovami, lebo si v tomto smere vždy podceňoval sám seba, a to nie je dobre. Ale organizovať chlastanie, to už áno.

Tibor
Ale ako dobre nám bolo kolko krát! To nepovieš? Niekto sedí doma, sedí doma a myslí si, že žije, ale nežije.

AE
To je pravda, ale zas netreba to preháňať! Alkohol je dobrý sluha a zlý pán, toho sa drž. Tolko bolo tých ťažkých večerov, a potom keď si sa v noci zobudil, a v ústach a hrdle si mal neskutočne sucho, prišiel si do kuchyne, vytiahol z chladničky pomarančový džús, nalial si si tri deci, prišiel si pred zrkadlo, aby sa ti ešte znásobil ten pocit (naznačí vypitie pohára), to bol orgazmus! Alebo si spomeň, vtedy v Íregu, tam nad garážou na povale, keď si sa zobudil s podobným pocitom v ústach, akurát chladnička zrovna po ruke nebola, a zbehol si dole do garáže a tam si po tme iba so svetlom z mobilu hľadal fľašu nealka, a jednu si našiel. To bola fľaša od kofoly, plná tmavého nápoja, bola už aj taká dosť viditelne používaná, a ešte k tomu aj v garáži, tak si si nebol istý či tmavá tekutina kofola aj je, tak si to otvoril, ovoňal, a nič si necítil. Tvoje zostatkové promile spôsobilo aj dostatok odvahy, a tak si sa plným dúškom napil, nepreglgol si ešte, ale s plnými ústami si zistil, že to je niečo ako mazací olej. Vyplul si ten hnus na zem. Mal si v ústach asi najhoršiu chuť vo svojom živote, ale to bolo nič, oproti tomu, čo si urobil o pár sekúnd. Ty si začal uvažovať, že to čo si tak rýchlo vypľul, lebo sa ti to zdalo odporné, či to naozaj nebola len vyprchaná kofola, tak si sa znovu plným dúškom napil. A potrvrdil si si, že to kofola nebola.
Občas si myslíš, že sa ti nežije dobre a že ti niečo chýba, ale je ti dobre! Čo má prísť, tak príde ver mi.

Tibor
To je pekne povedané, ale akosi dlho neprichádza, a každý druhý je teraz s frajerkou, a ja som tu s..., čo to je, čerešňa, alebo čo, aj tak je to šecko rovnako hnusné.

AE
Vidíš ty si tu s čerešňou, tak by sme mohli zrealizovať aj tú vytúženú májovú pusu pod čerešnou (ide k Tiborovi, dvíha nad hlavu poldecák čerešne a naznačuje bozk)

Tibor
Ale fuj, prestaň.

AE
Načo to slopeš, však si dáš s drhým inokedy, bude ti lepšie s kamarátmi, prídeš na veselšie myšlienky. Ale pozor na motorový olej!

Tibor
Prečo mi nič v živote nevyjde?

AE
Vieš, kde robíš chybu? Ty tak dlho stojíš pred otvorenými dverami, až ich niekto zamkne, rozumieš? To som ti tu ale dnes už vysvetloval. Ale netráp sa kvôli láske, naozaj netráp sa, lebo láska to je aj polovník, ktorý miluje zvieratá, a potom ich zastrelí.

Tibor
No a čo? Všetko raz skončí, ale kým to neskončí, bol by som šťastný.

AE
To je pravda. (veselšie) Ale niekedy je to opačné, vieš, že aj ty niekedy nechceš a druhá strana chce, hlavne keď zoznámenie bolo také nie najjasnejšie, spomeň si vtedy raz na tej diskotéke v tom boxe, a ty tam sedíš s takou sympatickou ženou, len náhodou, lebo nebolo kde sedieť, a len náhodu sa dáte do reči, a potom aj do fyzického kontaktu a všetkého čo k tomu patrí, potom si sa aj chválil kamarátom, akú ženu si stretol a čo všetko si s ňou robil a ráno sa zobudíš, otvoríš si žiadosť o priateľstvo, podľa mena vieš, že je to ona, otvoríš si tú profilovku a zbadáš ten xicht: preboha to je jak povrch mesiaca.., tú už som ale volakde videl, kde som ju videl, jáj v televízori : polícia pátra.

Tibor
Ale hovorme o normálnych ženách preboha.

AE
Ale veď to ti celý čas hovorím, ale to musíš pohnúť niečím v sebe, a niečo preto urobiť, aby niečo, čo by ťa robilo šťastným, vzniklo! Preto si pamätaj jednu vec. V budúcnosti nikdy nebudeš ľutovať to čo si kedysi urobil, ale to čo si neurobil, chápeš?

Tibor
Lenže ženy sú hlúpe, a aj ja by som chcel byť hlúpi radšej, lebo priveľmi uvažujem.

AE
Príliš moc! Lebo priveľa nad niečím rozmýľšať a kvôli tomu zabraňovať spontánnemu konaniu, to je často veľká, veľká chyba v konečnom dôsledku. Lenže čo robíš aj teraz? Kto som ja? Ja nie som okoloidúci, čo sa zastavil na poldeci, ja tom to tvoje rozmýľšanie! A možno aj vďaka mne sa ti nedarí. Ale vieš čo, tá láska, tá nešťastná láska, to je ako tento tvoj alkoholový večer. Tá nešťastná láska je ako táto vodka...

Tibor
Čerešňa.

AE
(ironicky)
Ďakujem, že si ma opravil, to je pre túto moju úvahu mimoriadne dôležité, že aký je to druh alkoholu.
Nevydarená láska to je alkoholický večer, tá dotyčná, to je táto…, čerešňa, na ktorú sa najprv iba pozeráš, ovoniaš ju, potom ju spoznávaš, rozprávaš sa s ňou, chceš ju mať stále pred sebou, a potom zisťuješ, že s tebou niečo robí, že to si stále ty, ale iný ty, hovoríš, rozmýšľaš, uvažuješ a cítiš inak, tak ako je to v tom tvojom najhlbšom vnútri, a tá čerešňa to odomkne, nakoniec si ťa získa celého a si z nej úplný blázon, si šťastný, unesený. Chceš ju ešte viac a viac, aj keď to nie je v tvojich silách, a aj bez slov zisťuješ, že už ani ona sama to nechce, chceš ju vypiť a ona sa prieči a bráni. Mnoho krát sa priamo pred tvojimi očami nesmierne ľahko a chutne pije iným, čo veľmi ťažko znášaš. Nakoniec kvôli nej ani neudržíš hore hlavu a nevládzeš rozprávať. Potom si nesmierne vyčítaš, prečo si s ňou..., nie začal, ale prečo si sa ňou nechal opiť, ale to bolo v tvojom vnútri, to si neovplyvnil. Teraz ťa trápi, bolí, ničí, a potom pomaly, veľmi pomaly vytriezvuješ. Ešte ráno ju preklínaš, ale potom na ňu úplne zabudneš...

koniec.

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com