250 rokov od narodenia nemeckého velikána

operátorLudwig van BeethovenKlára Madunická

Ludwig van Beethoven – vrcholný predstaviteľ klasicizmu, idol romantikov, tvorca milovaný i zaznávaný publikom, symbol klasickej hudby i obeť, ktorej dielo bolo v hojnej miere zneužívané totalitnými režimami. Hudobný svet je vo víre osláv výročia narodenia kultúrnej ikony, od ktorého 17. decembra 2020 uplynie 250 rokov.

Celý svet je vo vytržení. Každá krajina pripravuje aspoň symbolickú spomienku na toto významné výročie. Nemecká vláda vyčlenila na oslavy, ktoré začali už 17. decembra 2019, viac ako 6 miliónov eur a organizácia jednotlivých podujatí sa stala súčasťou vládneho plánu pre rok 2020. 

Najvýznamnejším umeleckým prejavom osláv v Nemecku bol inauguračný koncert Kirilla Petrenka (popredného svetového dirigenta), čerstvého šéfdirigenta Berlínskej filharmónie, považovanej za najlepšie hudobné filharmonické teleso na svete. Beethovenova 9. symfónia s  ansámblovým záverom Schillerovej Ódy na radosť, ktorou koncert vyvrcholil, zarezonovala ako najvýznamnejší umelecký, spoločenský i politický počin za posledné desaťročie a stala sa predmetom debát laickej i odbornej verejnosti, pričom sa nešetrilo superlatívmi.

Na Slovensku si výročie nemeckého velikána uctil Štátny komorný orchester v Žiline 21. februára 2020 koncertom obľúbenej umeleckej dvojice, Mishu Katza (dirigent) a Timura Sergeyeniu (klavír). Na programe bola predohra Stvorenia Prometheove, Klavírny koncert č. 5 Es dur, op. 73 „Cisársky“ Symfónia č. 5 c mol, op. 67 „Osudová“.

Do osláv sa zapojila i Štátna filharmónia Košice, ktorá 27. februára v podaní Dvořákovho tria pod taktovkou Zbyňka Müllera uviedla Trojkoncert pre husle, violončelo a klavírSymfóniu č. 5 Es dur

Slovenská filharmónia si Beethovenovo výročie pripomína celou sériou koncertov. Prvý z nich, na ktorom zaznie slávna Missa solemnis, diriguje 12. marca 2020 britský dirigent svetového formátu James Judd. 

V SKRATKE O OSLÁVENCOVI:

Ludwig van Beethoven sa narodil v roku 1770 v nemeckom meste Bonn na severe Porýnska-Vestfálska. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, preto sa za termín výročí považuje dátum jeho krstu – 17. december. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho predkami boli zväčša roľníci a remeselníci. Starý otec pracoval ako kapelník u kolínskeho arcibiskupa. Beethovenov otec sa živil ako huslista a spevák. Práve on sa najviac zaslúžil o hudobné vzdelanie malého Ludwiga. V  období, keď v povedomí Rakúšanov rezonoval Mozart ako hudobne geniálne dieťa (v čase Beethovenovho narodenia mal 14 rokov a bol vychýrený už i za hranicami rodnej krajiny), začal Ludwig na popud otca študovať hru na husliach a klavíri. Trénoval celé hodiny, niekedy až do noci. Údajne ho otec v opitosti priväzoval o stoličku, aby mal istotu, že chlapec sa okrem hry na nástroji nevenuje ničomu inému. V snahe vychovať ďalšie geniálne dieťa, ktoré by bolo zdrojom zárobku, ho často fyzicky trestal. 

V trinástich rokoch skomponoval Beethoven prvú komornú skladbu a hral v orchestri ako violončelista a čembalista. V tomto veku ovládal hru na minimálne štyroch hudobných nástrojoch.

Ako sedemnásťročný cestoval do Viedne, aby sa stal žiakom Wolfganga Amadea Mozarta. Ten však o mladíkovo vzdelávanie nejavil záujem. Navyše, krátko po svojom odchode sa Beethoven musel vrátiť späť do rodného Bonnu, aby sa po matkinej smrti staral o dvoch mladších súrodencov.

V roku 1789 sa dostal do kontaktu s myšlienkami Francúzskej revolúcie, ktoré sa prejavili najmä v jeho ranom diele, vrátane skladateľovej jedinej opery Fidelio (ktorá sa pôvodne mala volať Leonora). Ako dvadsaťdvaročný sa vrátil do Viedne. Mozart bol už síce mŕtvy, avšak Antonio Salieri a Joseph Haydn sa mu začali pedagogicky venovať a poskytovali mu súkromné hodiny komponovania. V roku 1796 absolvoval prvé koncertné turné do Prahy, Bratislavy a Berlína. 

Beethoven bol so Slovenskom úzko spätý – priatelil sa s grófom Brunsvikom a jeho rodinou, ktorú často navštevoval v kaštieli v Dolnej Krupej. Koncertne vystupoval najmä v Bratislave v Keglevičovom paláci (nachádza sa medzi Ventúrskou a Hviezdoslavovým námestím). Tu žila Anna Lujza Barbora Keglevičová, historicky známa pod menom Babetta, ktorej Beethoven dával súkromné hodiny hudby a venoval jej niekoľko hudobných diel. Vystupoval tiež v Empírovom divadle v Hlohovci, kde má i bustu.

Vo veku tridsať rokov sa u Beethovena začali prejavovať prvé známky otosklerózy. Jeho stav sa neustále zhoršoval a v roku 1819 ohluchol úplne. Nemohol viac vystupovať ako hráč na klavíri, ani ako dirigent orchestra. V tomto zložitom období zložil 5. symfóniu, ktorá bola nazvaná Osudová práve kvôli peripetiám v živote skladateľa. Beethoven o štyroch úvodných, veľmi známych tónoch povedal, že to sú údery, ktorými osud klope na bránu života. Premiéru 9. symfónie si chcel Beethoven dirigovať sám. Avšak pre jeho úplnú hluchotu mal orchester rozkaz nevšímať si Beethovenovu taktovku. 

Až v 20. storočí sa preukázala príčina poruchy sluchu, ale i drastických výkyvov nálad – v prameni vlasov, ktoré mu po smrti na pamiatku odstrihol jeho priateľ, vedci údajne našli až 102-násobok optimálnej hodnoty olova. Beethoven zomrel 26. marca 1827 vo Viedni. 

Ludwig van Beethoven je považovaný za génia, ktorý priamo alebo sprostredkovane ovplyvnil celú Európu a neskôr i celý svet. Vďaka tomu, že hudobne i myšlienkovo predstihol svoju dobu, zostali niektoré jeho diela dlhý čas nepochopené. Až neskoršie generácie dokázali jeho veľkosť naplno oceniť.

Klára Madunická, 1. Mgr. KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16
17
18
19 20 21 22 24 25
26
27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com