Ľúbezná Ľubľana

ErasmusSlovinskoRebeka Valábková
Akadémia divadla, rozhlasu, filmu a televízie v Ľubľane

Toto milé hlavné mesto, cez ktoré preteká neveľká rieka, sa mi javí ako Bratislava v zmenšenej verzii, na hranie. A celkovo sa mi zdá aj celé Slovinsko približne o polovicu menšie od našej vlasti (nebudem spomínať názov, aby sa vám to náhodou nepoplietlo, ako sa to občas stáva). Prečo som teda neostala doma, keď tam tiež máme vysoké hory, krásne jaskyne, jazerá, hrady a historické mestá? Mohla by som sa obhájiť tým, že som sem išla kvôli moru, ale tých 47 kilometrov pobrežia s kamenistými plážami môj argument veľmi nepodporí.

V skutočnosti som si za dva mesiace pochodila takmer všetky zaujímavé hory a jazerá v okolí, navštívila som unikátnu jaskyňu a nádherné pobrežné mestečká - Izolu či Piran som si úplne zamilovala. Okrem toho, že Ľubľana je takmer v strede krajiny a ku každým hraniciam sa dostanete do dvoch hodín, je strategickým miestom aj pre výlety do susedných krajín, napr. do Talianska (Benátky, Terst), ale aj na Balkán, čo sa snažím využiť v maximálnej možnej miere.

Okrem klasických dôvodov, prečo som išla na Erasmus, ako užitočné skúsenosti, spoznávanie nových ľudí, zlepšenie sa v jazyku, osamostatnenie sa, som si chcela na pár mesiacov vyskúšať bývať v inom prostredí a spoznať národ nám tak podobný, a predsa špecifický – chcela som ostať blízko (nielen vzdialenosťou, ale aj mentalitou), ale zároveň skúmať rozdiely medzi nami. Baví ma objavovať drobné detaily, v ktorých sme odlišní – zatiaľ ma najviac prekvapila zvláštna termoregulácia domácich – v mínusových teplotách bežne sedávali pri vonkajších stoloch kaviarní, teraz v 28 stupňoch nosia dlhé rifle a mikiny, zatiaľ čo ja neviem vydržať ani v letných šatách. Asi sú tu naozaj zvyknutí na mierne inú klímu a vedia, že sa musia pripraviť na ešte oveľa extrémnejšie teploty.

Mentalitou a kultúrou sme však naozaj veľmi podobní, aj ich jazyku sa dá celkom rozumieť – hlavne keď hovoria pomaly. Možno až na pár slov, ktoré znejú mierne mätúco, ako napr. „otrok“ = dieťa; kaditi“ = fajčiť; „piščanec“ = kura; „upokojenec“ = dôchodca; „gledaličše“ = divadlo a pod., ale keď sa nad tým viac zamyslíte, tak to vlastne všetko dáva perfect sense.

Študujem tu na AGRFT – Akadémii pre divadlo, rádio, film a televíziu, ktorej budova je priamo v centre pri hlavnom Prešerenovom námestí a Plečnikovom Trojmostí (týchto dvoch pánov vám tu predstavia ako svoje klenoty – prvý bol slávny básnik a druhý architekt, ktorý navrhol polovicu mesta). Keďže sme na škole len dve „erazmáčky“ a máme len jeden spoločný predmet, chodím na prednášky so Slovincami. Profesori so mnou komunikujú po anglicky, ale väčšina predmetov je v slovinčine, takže sa musím sústrediť a pomáhať si prekladačom a internetom, aby som zachytila čo najviac. Moje štúdium je však dosť individuálne, zamerané hlavne na čítanie a písanie prác.

Ako dramaturgička tu mám viac teórie ako praxe, čo považujem za nevýhodu oproti VŠMU – tu si režiséri musia zohnať vlastný priestor aj ľudí na realizáciu predstavenia, čo je na jednej strane ťažké, ale na druhej motivujúce a tiež si tvorbu potom viac vážia. Ja tu síce nemám možnosť skúšať s hercami, ale aspoň som sa mohla zamerať na rast v iných oblastiach. Zdá sa mi rozumné a sympatické, že každá hodina je rozdelená na dve časti – prednášku a seminár, na ktorom profesori vyžadujú prezentovanie seminárnych prác, ktorých témy si však môžu študenti väčšinou zvoliť sami, síce na základe daného učiva, ale v podstate si sami vyhľadajú viac o tom, čo ich v danej oblasti zaujíma.

Mám tu predmety ako napr. Slovinská dráma a divadlo, kde sa oboznamujem s ich divadelníctvom po 2. svetovej vojne, čo je naozaj búrlivé obdobie rozvoja divadla a autorov, od ktorých sa snažím v prekladoch čítať aj nejaké drámy navyše, aby som mala prehľad. Neviem, či sa na VŠMU preberá tradičné ázijské divadlo, ale tu sa s ním konfrontujem na hodinách Dejín svetového divadla, čo považujem za prínos.

Páči sa mi, že mám v rozvrhu predmety, ktoré doma nemám, napr. scénografiu či kostýmový dizajn, kde kreatívne tvorím na konkrétnych projektoch a pozerám sa na text z trocha iného hľadiska. Pomaly pripravujem model scénografie pre Čajku, čo ma veľmi baví, ale predchádzalo tomu pár týždňov zbierania nápadov, plnenia kreatívnych zadaní a štúdia daného obdobia. Na predmete, ktorý sa volá Kostýmový projekt som si mohla vymyslieť vlastný koncept odevu, ktorý chcem vyrobiť a prípadne nejako interaktívne oživiť. Ušila som si sukňu a budem žiadať ľudí, aby mi na ňu napísali, za čo sú vďační. Chystám sa s ňou ísťaj na hlavné námestie, z čoho vznikne aj video, pretože ďalšie z pozitív je, že Akadémia spája dokopy film aj divadlo – majú spoločnú budovu a aj tým, že je tu menej študentov, sú odkázaní na to, aby sa spoznali a spolupracovali navzájom medzi odbormi. Zároveň zdieľame výhody – napr. máme zadarmo nielen vybrané divadlá, ale aj kiná.

Keďže väčšina predstavení je bez titulkov, zatiaľ som v SNG (Slovinské národné divadlo) videla iba 2 – z toho jedno bolo založené na jazyku a druhé bol veľmi zlý pokus previesť na javisko Tarzana. Naskytla sa mi však možnosť zúčastniť sa medzinárodnej prehliadky autorských produkcií alternatívneho divadla pre mladých – Mladinsko, kde som sa okrem iného presvedčila, že najsugestívnejšie performancie, ktoré som kedy doma videla, boli ešte v porovnaní s týmto veľmi tradičné, vkusné, s minimálnym použitím nahoty či hrubosti. Napriek pár nesplneným očakávaniam však dávam ešte slovinskému divadlu šancu a budem sa snažiť vidieť toho čo najviac, aby som bola kompetentná porovnávať.

Bývam na byte kúsok od centra a do školy chodím popri rieke s krásnymi mostami a výhľadmi. Na Ľubľane sa mi páči, že sa tu všade dá dostať peši či mestským bicyklom, ktorý si vždy na hodinu môžem požičať zadarmo a vrátim ho na inú stanicu. Nájde sa tu veľa príjemných kaviarní a reštaurácií, kde sa so študentskými kupónmi viem najesť do 2-3 eur aj v centre mesta.

Za najväčší prínos považujem to, že som tu spoznala skvelých ľudí – najmä erazmákov (aj keď sa najviac stretávam s Čechmi, Slovákmi a Maďarmi, čo je celkom sranda), ale v škole som stretla aj pár Slovincov, ktorí mi vždy radi pomôžu alebo odporučia rôzne kultúrne akcie a podobne. S mnohými z nich určite ostaneme v kontakte aj po skončení pobytu a v lete sa prídeme navštíviť.

Rebeka Valábková, 2. bc KRD

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com