Paradoxy a tendencie

riportfestivalNová dráma/New Drama 2018Dáša Godová
WOW! (Grand Prix festivalu)
riaditeľka, patrón a čestná riaditeľka festivalu

Mesiac máj už tradične patrí bratislavskému divadelnému festivalu Nová dráma/New drama. Festival už štrnásty rok prezentuje súčasnú drámu cez vybranú vzorku inscenácií, ktorá tvorí jeho  hlavný program. Riaditeľka festivalu Nová dráma/New drama na webovej stránke uvádza: „Výhodou festivalu Nová dráma/New drama je skutočnosť, že hlavnou náplňou a centrom jeho záujmu je fenomén súčasnej drámy, ktorá sa neustále mení, čím ani festivalu nedovolí ustrnutie, skostnatenie či stagnáciu.“ S týmto však súvisí fakt, že nie každý rok je vydarený na diela novej drámy. Čo bol aj  prípad tohto ročníka festivalu. Predsa len na Slovensku nemáme početné zastúpenie súčasných dramatikov, čo určite sťažuje výber dramaturgickej rady festivalu.

Istou nádejou môže byť súťaž o najlepší dramatický text – Dráma (založená v roku 2000), ktorá je súčasťou festivalu. Víťazné texty sa prezentujú prostredníctvom inscenovaného čítania. O prvé miesto sa tento rok delili Vanda Zaplatílková Hutařová  s dielom Jen zavřít oči a Dušan Vicen s dramatickým textom Odpisy a priznania.

Cenu festivalu Nová dráma/New drama získala inscenácia Debris  Company WOW! v réžii Jozefa Vlka. Je to akýmsi paradoxom, pretože toto dielo je skôr pohybovou či tanečnou performanciou ako  činohrou. Jej základom nie je klasický dramatický text, preto sa môže na prvý pohľad zdať, že táto inscenácia vôbec nezapadá do koncepcie festivalu a tiež nespĺňa jeho podmienky. Jozef Vlk vytvoril efektné a vizuálne veľmi pútavé dielo, v ktorom použil hovorený text z reproduktora. „Neznámy hlas“ akoby počas celej performancie hovoril náhodné slová a slovné spojenia (v skutočnosti text básne Eugena Gindla). Spolu s prepracovanou videoprojekciou a pohybovou zložkou v podobe dvoch performerov dostávajú aj tieto „náhodné slová“ zmysel. Tým, že sa kľúčové slová viackrát opakujú, dosahujú požadovaný cieľ – asociácie. WOW prináša tému evolúcie, nevyčerpateľnú otázku existencie, súčasnej situácie resp. vývojového obdobia ľudstva. Performeri Peter Cseri a Stanislava Vlčeková viedli pomyselný pohybový dialóg, v ktorom spolu akoby občas súhlasili, kedy boli ich tanečné výstupy takmer totožné, a v iných častiach prišli do konfrontácie, kedy bol ich pohyb dynamickejší a každý mal iný štýl. Najviac však v choreografiách prevažoval spomalený pohyb s vysokou mierou štylizácie. Mnohovýznamové  postavy, ktoré stvárňovali performeri: dáma v bielom a muž v zelenom, ponúkali priestor pre rôzne interpretácie. Mohli predstavovať večný boj človeka a  prírody. Človek ako daň evolúcie a brániaca sa príroda, ktorú si tento tvor chce podmaniť. Najsilnejšou stránkou javiskového diela WOW! je dômyselné prepojenie audio-vizuálnej, pohybovej zložky a aj literárnej zložky, ktoré sú rovnocenné, no navzájom na sebe závislé. WOW! v réžii Jozefa Vlka témou zapadlo do konceptu festivalu, no práve jeho forma sa najviac odlišovala od ostatných inscenácií.

Svojský pohľad a názor na súčasnú spoločnosť predstavilo aj Divadlo STOKA v inscenácii Postfatótum. Dielo Blaha Uhlára a kolektívu je zhlukom fragmentov a jednotlivých obrazov, v ktorých karikujú ľudí v spoločnosti. Najprv spoznávame dva nóbl páry (Michaela Halcinková, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Peter Tilajčík), ktoré sedia v luxusnej reštaurácii a čašník (Braňo Mosný) ich obsluhuje tak, akoby bol práve on ich nadriadený. Herci pri  stvárnení postáv využívajú najmä hyperbolizáciu, paródiu a štylizáciu v hereckom prejave. Postavy sa často smejú bez príčiny, len preto, že nemajú, čo povedať. Tému pokrytectva a sebectva otvárajú v scéne Nemocnica. Do plnej čakárne prichádza pacient (Braňo Mosný) s dvomi barlami, ktorý nevie zohýbať nohy v kolenách a vždy používa naraz obe nohy. Neprirodzený pohyb herca s barlami pôsobí veľmi komicky. Je evidentné, že táto postava má z prítomných najväčšie zdravotné problémy, no nikto mu neuvoľní miesto a nikto mu ani len neodpovie na jednoduchú (a v slovenských nemocniciach všetkým dobre známu) a bežnú otázku: kto je, prosím vás, posledný? Čím tvorcovia narážajú aj na túto tému slovenského zdravotníctva.

Politikou a jej súčasnou situáciou sa do veľkej miery zaoberá inscenácia Slovenského národného divadla Elity, ktorá získala na tomto festivale Cenu diváka. Režisérom je český dramatik, herec a divadelný režisér Jiří Havelka, ktorý pri tvorbe čerpal z archívnych materiálov Ústavu pamäti národa a autentických svedectiev z doby normalizácie v
Československu. Inscenácia má dve časti. V prvej časti vidíme akoby v sklenenom akváriu byt z osemdesiatych rokov, kde sa stretávajú rôzne postavy ako agenti Štb a ich obete. Vidíme celý podrobný proces sledovania, vypočúvania, odpočúvania, vyhrážania a iných praktík, ktoré títo agenti používali. V druhej časti, keď sa tento byt doslova „rozoberie“ , sa ocitáme v prostredí akejsi súčasnej televíznej politickej relácie, kde sa postavy agentov už ako dnešní politici a oligarchovia len prezliekli do moderných oblekov a vyhýbavo a diplomaticky odpovedajú investigatívnej novinárke na jej otázky. Inscenácia Elity ostro poukazuje na priame prepojenia socializmu a na jeho „deti“ v podobe dnešných spoločenských a politických „elít“.

Inscenácia Elity, uvedená v kamennom divadle, nám ponúka pohľad do minulosti, aby sa konfrontovala s prítomnosťou, naopak alternatívne divadlo v podobe inscenácie Hra na budúcnosť ponúka pohľad opačným smerom – do budúcnosti. Petra Fornayová vytvorila koncept inscenácie/performancie, kde sa stretáva skupinka ľudí vo fiktívnej realite budúcnosti. Každá postava má na začiatku vytvorený profil, ktorý obsahuje základné informácie. Tvorcovia využili nezvyčajnú techniku snímania postavy a pohybov herca, ktoré sa live premietajú do obrazu na zadnom plátne s  graficky dorobenou miestnosťou, kde títo ľudia žijú. Postavy sa stretávajú s nečakanými situáciami a celý čas komentujú svoj život. Pohybové výstupy sa prelínajú s videoprojekciou a futuristický pocit navodzuje aj komentujúci neznámy ženský hlas počítača. Inscenácia hovorí okrem iného o možnom dopade technického rozvoja v budúcnosti na ľudí, na chápanie bežného života a vysporiadania sa s problémami.

Dramaturgická rada festivalu vybrala ešte jednu inscenáciu o pohľade skupinky ľudí do budúcnosti, a to Hranice_92 Alžbety Vrzguly. Rozdiel je však v tom, že postavy hľadia do tej najbližšej budúcnosti. Pýtajú sa, čo bude zajtra. Predstavitelia mladých ľudí, čerství absolventi vysokých škôl, stoja na hranici medzi študentským životom a realitou dospelého zarábajúceho človeka. Pre niekoho možno malicherné problémy, no pre samotné postavy sú to otázky existencie, s ktorými sa musí každý sám vysporiadať.

Tvorcovia spomenutých slovenských inscenácií v rámci festivalu Nová dráma/New drama otvárajú tie najaktuálnejšie témy, ktoré sú súčasťou bežného života, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Čo je dôležité, tento ročník Festivalu Nová dráma/New drama hovoril novým jazykom o súčasných a známych témach.

Dáša Godová, 1. mgr KDŠ

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 15 16 17
18 19
20
21
22 23 24
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com