Olomouc má veľa hradieb. Olomouc má steny s tvárou herca M. Königa. Olomouc chce rúcať múry. Olomouc stavia divadelné cesty. Olomouc má jeden z najprogresívnejších a atmosférou najpriateľskejších festivalov na česko-slovenskej scéne.
Divadelná Flora je medzinárodný festival, no orientuje sa najmä na prezentáciu a reflexiu českej, slovenskej a nemecky hovoriacej scény. Netradične trvá až jedenásť dní, čo môže byť pre väčšinu návštevníkov priveľmi luxusná záležitosť. Zanechať všetky povinnosti na tak dlhú dobu a stratiť sa medzi predstaveniami v kamenných uličkách sa nie vždy dá. Vďaka voľnejšiemu programu zostáva ale energia a chuť sledovať jednotlivé inscenácie, ktorých dramaturgia je pestrá a najmä kvalitná.
Špecifickosť festivalu je práve vo vyhranenej a rôznorodej dramaturgii programu. 22. ročník festivalu mal tri programové linky – tanečné/performatívne inscenácie z krajín V4, Detská Flora a činoherné inscenácie spojené mottom „Proti zdi“. Hlavná téma je naozaj široká, no organizátorom sa ju podarilo vo výbere jednotlivých inscenácií veľmi presne naplniť. V programe boli obsiahnuté názorovo vyhranené inscenácie, nevšedné spracovania klasických titulov i polemika s tradíciou.
Monodráma Denník zloděje je kompiláciou textov Jeana Geneta a básne Bedřicha Bridela. Herec Miloslav König predviedol absolútne koncentrovaný výkon, do detailov vystavaný v každom jednom geste a intonácii. V klavírnom sprievode M. Dohnala vytvorili až akési parodické operné vystúpenie, no bez zbytočného klišé a najmä s výborným hudobným prevedením. Režisér J. Nebeský dokázal v jemných, no výpovedných obrazoch spojiť vtip, drámu a poetickosť textu do koherentného divadelného celku.
Rasová nenávisť, diskriminácia a najmä ľudská krutosť boli hlavnou témou nemeckého divadelného súboru Landungsbrücken z Frankfurtu. Tvorcovia nadviazali na film Nenávisť, ktorý sa vo francúzskom a nemeckom prostredí vníma až ako kultový a prelomový v zobrazovaní rasizmu. Dej filmu preniesli na javisku a dotvorili autorské výstupy z prostredia divadelných kastingov. Jednoduchá scéna, premietanie video ukážok a dôraz na herectvo troch protagonistov jasne smerovali divácku koncentráciu na hlavné témy. Výsledný inscenačný tvar bol však veľmi jednoduchý a kvázi-vtipné výstupy s klišéovitými vtipmi o nárokoch na hercov a homosexuálnych režisérov boli až príliš prvoplánové.
Divadlo Na zábradlí naopak prinieslo veľmi originálne spracovanie Shakespearovho Macbetha. Text bol oklieštený na pár základných fráz v angličtine, dostatočne výpovedných na rozpovedanie deja i tlmočenie osobitého čítania tohto textu. Krutý svet, v ktorom neexistuje miesto pre slabších v neustále opakujúcich sa cykloch ľudského správania. Výtvarné zasadenie do kvázi-Texaskej mafiánskej spoločnosti, ťahavá atmosféra, kvalitné herectvo a jemne vybalansovaný čierny humor vytvorili pútavú a osobitú inscenáciu klasickej drámy.
Po klasickom texte siahlo i Divadlo pod Palmovkou, ktorý realistickú drámu Nora pretavili do štylizovanej burlesknej komédie. Ich interpretácia však okrem jednoduchého humoru a variabilného hereckého výkonu T. Dočkalovej nepriniesla výnimočnejšie tlmočenie Ibsenovho textu.
Oproti tomu Ibsenov Eyolf(ek) v podaní brnenského HaDivadla mal jasne stanovenú režijnú koncepciu I. Buraja, ktorá sa premietala do každej zložky inscenácie. Zameranie sa intímny okruh rodiny, prechod osobným trápením a záverečné vnútorné oslobodenie dotvárali jasne vystavané mizanscény, striedanie javiskových postupov (v prvej časti live cinema, v druhej statická konverzačná dráma) a kvalitné herectvo.
V ostatnej dobe obľúbená téma relativizácie národných hodnôt a hrdinov sa objavili aj v programe tohtoročnej Flóry. V Olomouci hosťovalo nitrianske DAB s Jánošíkom režiséra R. Balleka a vzbudilo veľaprotichodných reakcií. Na jednej strane boli diváci nadšení z originálneho spracovania známeho príbehu a pohľadu na túto osobnosť. Na druhej strane sa objavilo mnoho výčitiek voči komplikovanej až nekomunikatívnej výpovedi tvorcov.
Podobný princíp, ale smerujúci viac k paródii, prinieslo lokálne Divadlo na cucky s inscenáciou Opletal. Mladý režisér M. Hába spracoval život obete jednej z demonštrácií počas Protektorátu. S veľkým nadhľadom sa mladý inscenačný tím pozrel na českú kultúru, národnú identitu a vytváranie fenoménov národných hrdinov.
Divadelní Flora tento rok ponúkla spektrum tém, divadelných postupov a názorov. Výnimočný je aj projekt FloraLab, v rámci ktorého vytvorili organizátori špeciálne podmienky pre študentov z JAMU, DAMU a VŠMU. Darí sa im tak nielen neformálne študentov vzdelávať, prepájať ale i vychovávať si budúce publikum. Bolo by veľmi fajn, keby sa ich prístupom inšpirovali i iné festivaly...
Diana Pavlačková, 1. mgr KDŠ
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com