V prvom článku tohto cyklu ste sa mohli dočítať o tom, ako (ne)pristupovať k opere, aby ste z nej neboli sklamaní či nedajbože znechutení. Ak ste sa rozhodli zúročiť tieto tipy a dať hudobnému divadlu šancu, srdečne vám blahoželám! Urobili ste skvelý prvý krok k rozšíreniu si svojich (nie len umeleckých) obzorov. Aktuálne, žiaľ, nie je možné fyzicky navštíviť divadlo, vychutnať si atmosféru preplneného hľadiska, šialene dlhý rad na dámske toalety a predražené deci prosecca za tri eurá. Avšak, ak vás počiatočné odhodlanie neopustí ani do čias, keď stánky umenia opäť otvoria svoje brány umeleckým fajnšmekrom, pravdepodobne sa stretnete s problémom, ktorý môže mať na vaše prvotné nadšenie fatálny vplyv. V správach sa konečne objaví tá radostná novina o znovuotvorení kultúrnych inštitúcií. S nadšením sa vrhnete k počítaču, mobilu či tabletu a horlivo začnete scrollovať v programe divadiel. Poviete si, že by to chcelo...» pokračovať v čítaní
Tento mesiac sme vám priniesli niekoľko knižných tipov. Z nášho pohľadu je pred nami 9 wordových strán, ktoré sa snažia obsiahnuť obľúbené knihy či nové objavy študentov a pedagógov našej fakulty. Bez ďalších zbytočných slov vám prajeme pútavé čítanie. doc. Zdenka Pašuthová – katedra divadelných štúdií „Právo na obľúbenú knihu“ si uplatňujem pri rôznych príležitostiach – a priznávam, že asi nebudem žiť dosť dlho, aby som vlastnila všetky knihy, ku ktorým mám vzťah. Jednou z tých „naj“ je pre mňa Príbeh umenia od E. H. Gombricha. Sú to vlastne prerozprávané dejiny výtvarného umenia. Kniha je naozaj príbehom. Fascinuje ma jeho presná „dramaturgia“ – zrozumiteľnosť, príčinná súslednosť a predovšetkým možnosť ponoriť sa doň – aj prostredníctvom reprodukcií diel. Milujem vzdelávanie bez trýznivej námahy, ktorú občas vyžaduje náročný autorský vedecký štýl alebo paralelný preklad cudzích slov v publikáciách, ktorých čítanie patrí k mojej pracovnej náplni J....» pokračovať v čítaní
V druhej časti nášho marcového knižničného špeciálu sme vyspovedali nielen knihovníkov týchto dvoch knižníc, ale aj niekoľkých ďalších. Prečítajte si o rôznych knižniciach a o knižných tipoch samotných knihovníkov v dnešnom článku. Natália Malíková – projektová pracovníčka Knižnice pre mládež mesta Košice Výnimočnosť a čaro Knižnice pre mládež mesta Košice a jej pobočiek spočíva v tom, že je v každom slova zmysle rodinnou knižnicou. Nenájdete u nás prísne knihovníčky s prstom na perách, ktoré vás nasrdene upozorňujú, ako to vídame v amerických filmoch. V našej knižnici to jednoducho žije. V doobedňajších hodinách je u nás ruch ako v úli. Na výchovno-vzdelávacích podujatiach, v ktorých sa snažíme poukázať na čaro knižných príbehov a čítania samotného, sa takmer dennodenne striedajú desiatky žiakov materských, základných, či stredných škôl. Poobedia patrí rodinám s deťmi, ktoré u nás trávia čas listovaním v knihách, spoločným čítaním či hraním spoločenských hier. Počas roka...» pokračovať v čítaní
V poradí tretie online podujatie, ktoré som za uplynulý polrok vzhliadla, sa viaže k mojim začiatkom spojeným s profesionálnym divadlom. Bol to práve festival nového divadla, Malá inventura, ktorý vo mne vypestoval záujem o alternatívne umenie. Začínala som ako dobrovoľníčka, písal sa rok 2017. Popri roznášaní plagátov, kvetov, kontrolovania hostí, titulkov na plátne a podobných aktivít som si našla čas aj na sledovanie predstavení. Pamätám si, že keď festival skončil, dala som si záväzok, že ho o rok znova navštívim. A teraz, keď píšem tieto riadky, som svojským spôsobom opäť na „inventúre“ – v izbe, za monitorom a horiacou sviečkou na stole. Za normálnych okolností by som tento článok písala v Prahe, ale COVID 19 chcel, aby som sa nikam nebalila a užila si umenie medzi štyrmi stenami. Tento - v poradí už devätnásty - ročník tohto kultúrneho podujatia sa uskutočnil v upravenej...» pokračovať v čítaní
Malo ísť o sériu článkov. Chcela som písať o litovskom divadle, kultúre a školách. Úprimne som sa tešila na všetko, čo mi Litva mohla dať, hoci jazyková bariéra sa prejavila aj na tom jedinom predstavení, ktoré som videla. Moja radosť z Nekrošiusovej inscenácie Inferno – Paradiso trvala krátko. Na prelome októbra a novembra prijala Litva obmedzenia, ktoré sa týkali aj divadelných predstavení a spôsobu vzdelávania. Neostávalo mi nič iné, len sa znovu prispôsobiť situácii. (Upozornenie: vzhľadom na pandémiu, neznalosť mojej litovčiny, absenciu anglických titulkov v divadle nebude tento článok obsahovať divadelnú ani inú kritiku. Jeho cieľom je odhaliť vám čaro Vilniusu.) Hlavne sa drž rutiny! Spočiatku sme v škole fungovali kombinovane – niektoré predmety prebiehali on-line, na iné som musela chodiť. Špeciálne tie predmety, ktoré vyžadovali, aby som presunula svoju telesnú schránku od notebooku do školy, boli môjmu srdcu blízke. Táto...» pokračovať v čítaní
Dôležitosť vzdelávania sme počas pandémie pocítili všetci. Základné a stredné školy bijú na poplach, čoraz častejšie sa hovorí o generácii, ktorá bude ťahať za kratší koniec na vysokých školách aj pri pracovných príležitostiach. Vysoké školy narážajú najmä na problémy s nedostupnou literatúrou. COVID-19 nás naučil plávať v černejších a vzdialenejších vodách internetu. Napriek tomu sme zistili, že vzdelanie nie je len o tom, že si odsedíme povinných deväťdesiat minút <s>v škole</s> pred monitorom. Aspoň dúfam. Približne v polovici novembra som sa deň pred deadlinom prihlásila na First Online IATC Young Critics´ Workshop (prekl. Prvý online IATC workshop mladých kritikov). Od 19. novembra do 11. decembra mňa a ostatných účastníkov čakali štyri stretnutia s indickou kritičkou a zároveň právničkou Deepou Punjani. Cieľom našich stretnutí bolo diskutovať o zmenách, ktoré priniesla pandémia divadelným projektom. Spolu s mladými kritikmi a kritičkami sme strávili približne 16...» pokračovať v čítaní
Keď sa ľudia spýtajú, čo študujem, nasledujú tri fázy reakcií. Po slabikách „VŠMU“ sa väčšina poslucháčov rozžiari ako vianočný stromček. Následne im pri slove „kritika“ zmrzne úsmev na tvári a keď sa tam pripletie ešte slovo „opera“, pohroma je na svete! Umelecká duša pri honbe za divadelnými perlami znesie naozaj mnoho – lacnú komédiu, pôvodný slovenský muzikál na Novej scéne či pohybovú performance, v ktorej je viac nahoty ako v priemernom filme pre dospelých. Opera – to je však iná káva. Pre niekoho až príliš silná. V podstate by sa dalo povedať, že existujú len dva typy ľudí – tí, čo operu milujú a tí, čo ju neznášajú. Tí, čo by dali aj posledné euro za to vidieť naživo Plácida Dominga, Jonasa Kaufmanna či René Fleming a tí, pre ktorých sú tieto mená len náhodným zhlukom písmen. Pre mnohých ľudí je opera „snobskou, predraženou zábavou“, pre iných dávno zašlou slávou niekdajšieho umenia... a niektorí skrátka len nevedia, ako jej porozumieť. Pre...» pokračovať v čítaní
Scénický priestor je ohraničený špecifický priestor slúžiaci potrebám divadelného predstavenia. Avšak nie je to len akýsi „priestor“. V dejinách divadla má svoje miesto od samého začiatku (rituálov), je jeho neoddeliteľnou a významnou súčasťou. Už v stredoveku existovali počiatoční „scénografi“, ktorí dozerali na celkovú výpravu. Z histórie vieme, že postavenie scénického výtvarníka prešlo dlhodobým a zložitým vývinom, než sa dostalo do súčasnej, nám známej podoby. Na Slovensku pôsobili a ešte stále pôsobia desiatky vedúcich osobností v oblasti divadelnej scénografie — Vladimír Suchánek nie je žiadnou výnimkou, naopak, patrí k tým najvýraznejším z nich. Absolvoval štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU, odbor scénografie v 60. rokoch minulého storočia, ale ešte predtým sa na VŠVU venoval maľbe v ateliéroch dvoch umelcov — Jána Mudrocha a Ladislava Čemického. Po skončení štúdia nastúpil ako interný scénograf do tvorivého ansámblu SND, kde spolupracoval s rôznymi režisérmi a výtvarníkmi....» pokračovať v čítaní
JA: Skôr ako začneme čítať tento článok, pozrime sa von oknom. Čo tam vidíme? MY: (...) JA: Otvorme oči... VY: (v mysli...nechápavo...s takým tým divným úsmevom) Hmmm... no... hmmm... veď... máme (každý pre seba, mrmlajúc) Ako by sme sa asi mohli pozerať so zatvorenými očami. JA: Skutočne otvorme oči! O vzťahu človeka a Zeme a človeka a prírody počúvame stále častejšie. A to je dobre. ALE! Skutočne počúvame, alebo sa tak len tvárime? Možno nevieme, čo s tým máme urobiť a potom sa bojíme. A to nie je dobre. Túto tému neotvárame preto, aby sme žili v strachu, ale preto, aby sme s tým (aj s tým strachom) niečo urobili. ALE ČO? NO A TO JE TO... Nový zborník GREEN DRÁMA obsahuje pätnásť hier od pätnástich slovenských autorov. Hry sa venujú témam spojeným s ekológiou, environmentalistikou a ochranou prírody Divadelný ústav, ktorý zborník vydal, ho chcel prezentovať počas svojho festivalu Nová dráma/New drama, ktorý sa tradične koná v máji. V tomto roku sa však v obmedzenej forme...» pokračovať v čítaní
Divadelný ústav prednedávnom spustil nový online projekt Slovník divadelných kritikov a publicistov, ktorý ponúka nielen divadelným nadšencom, ale aj širokej verejnosti, škálu informácií o slovenských kritikoch, dramatikoch či publicistoch z divadelného sveta. Obsah tvorí menný zoznam osobností , súpisy ich životných úspechov, zastávaných funkcií či divadelných činností. Vybrala som na malú „ochutnávku” pár mien kritikov a jednej kritičky, ktorí sa vďaka svojej snahe a úsiliu pričinili o rozkvet slovenského divadelníctva. Prekladateľ, publicista a divadelný kritik Jozef Felix sa do slovenských divadelných dejín zapísal ako prvý povojnový dramaturg Činohry SND. Koncom päťdesiatych rokov bol považovaný za najvzdelanejšieho slovenského romanistu a zameriaval sa na francúzsku, španielsku a taliansku rečovú oblasť. Dokonca v spolupráci s básnikom Viliamom Turčánym preložili v roku 1964 Danteho Peklo. Jozef Felix sa nezaujímal len o literárnu...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com