ANDERSEN:        Ale že kráľovský pár... a celý dvor... predsa len mal so mnou toľko zhovievavosti! Hoci som všetko zbabral. JANA:            (stroho): Možno preto, lebo ste svetoznámy génius. ANDERSEN:        Myslíte? JANA:            No, je to len taká moja hypotéza. (Prudko.) Ale že umelec ako vy musí... lízať nohy tamtej svini... To predsa nemôže byť pravda. To predsa nie je pravda. Takto ponížiť... takto nás všetkých ponížiť! ANDERSEN:        (smutne na ňu hľadí, ako pes, čo sa vyšpinil na koberec; sadne si a pochmúrnym tónom povie): Prepáčte. (Pauza.) Je mi to jasné. Najprv som mal... kráľove nohy. JANA:            Ach! ANDERSEN:        (po chvíli intenzívneho premýšľania): Ale keď ja som svetoznámy pre niečo...» pokračovať v čítaní