Koľko rečí vieš, toľkokrát si robotom

vedátorVeda v divadleŠtúdio 12Dominika Dudášová

Ako absolventka logopédie, ktorá si prešla lingvistikou, som si nemohla nechať ujsť štvrtý diel Vedy v divadle. Keby som bola v logopedickej praxi, pravdepodobne by som zaujala pomerne skeptický, ba dokonca kritický postoj voči nahrádzaniu logopedickej terapie robotmi. Neustále by som zdôrazňovala, že ľudský kontakt je nevyhnutný a robot môže narobiť viac škody ako úžitku. Nie som logopedičkou v praxi, no som študentkou divadelnej vedy, a preto som si dovolila pozrieť sa na problematiku spájania lingvistiky a robotiky čisto (ne)zainteresovaným pohľadom budúceho divadelného kritika. Môj Facebook ma pozná tak dobre, že mi automaticky ponúka udalosti, ktoré ma môžu zaujímať. Nebolo to inak ani v prípade tohto dielu Vedy v divadle. Skrátka, prišlo upozornenie a ja som sa automaticky „interestla“. Neskôr som sa k udalosti vrátila, aby som zistila tému. A moje logopedické ja zaplesalo. Spojenie lingvistiky, robotiky a divadla je jednoznačne to, čo chcem vidieť a zažiť. A navyše, pri Vede v...» pokračovať v čítaní

Uväznení vo veľkom svete

vedátorČlovek s PASinterdisciplinaritaDominika Dudášová

Keď sa povie „autista“ vidíte pred sebou Dustina Hoffmana s geniálnymi schopnosťami alebo utiahnutého chlapca, ktorý sa kolíše niekde v kúte a vydáva zvláštne zvuky? Pravidelne sa stretávame so skreslenými obrazmi o autizme či dezinformáciami, ktoré s ním súvisia. Performancia Človek s PAS vyvracia stereotypy a nesie v sebe posolstvo o ľuďoch, ktorých systém dlhodobo ignoruje.  Fakty o autizme        Autizmus (z gréckeho slova autos = sám a izmus = orientácia, stav) je celoživotná, vrodená, vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje celkový vývin dieťaťa a možnosti jeho vzdelávania. Ľudia s autizmom majú spoločné tzv. jadrové príznaky. Medzi ne zaraďujeme kvalitatívne deficity v recipročnej komunikácii a sociálnej interakcii, stereotypne vymedzené záujmy a opakujúce sa vzorce správania.      V minulosti sa autizmus považoval za neorganickú poruchu, za...» pokračovať v čítaní

Cieľ: Spojiť nespojiteľné

priestorvedátorVeda v divadleDominika Dudášová

Stretnú sa divadelný kritik, astronóm a archeológ... Nie, toto nie je začiatok intelektuálneho vtipu. Ide o tretiu časť z cyklu Veda v divadle. Tá sa niesla práve v znamení archeológie a astronómie. Medzi týmito dvoma vedami sa dá pomerne jednoducho nájsť spojenie. Avšak je možné spojiť ich s divadlom? A dá sa pri tejto kombinácii predísť spojeniu „nebeské divadlo“?       V utorok 10. decembra 2019 sa dvere Štúdia 12 otvorili všetkým, ktorí radi hľadajú spojenia a súvislosti medzi navonok nespojiteľnými oblasťami. Moderátor diskusie Milo Juráni privítal v priestoroch divadla dvoch akademikov – astronóma Aleša Kučeru a archeológa Karla Pietu.        Astronómia veľmi rada pracuje s pojmom „nebeské divadlo“. Ten v sebe zahŕňa pozorovania hviezd, zatmenia Slnka či Mesiaca. Podľa Kučeru majú astronómovia svoje kamenné divadlá, ktorými sú planetáriá. A nakoniec, existujú divadelné...» pokračovať v čítaní

Prvky dramtizácie v terapii, ktorá rozvíja reč

vedátorStorytelling – Story ActingDominika Dudášová

Predstavte si, že dieťaťu dáte možnosť stať sa autorom dramatického textu, režisérom alebo hercom. V logopedickej praxi sa stretávame s terapiou, ktorá presne toto deťom umožňuje! Kvôli ochrane osobných údajov pravdepodobne nikdy neuvidíte výsledok detského tvorivého procesu, ale môžete si o ňom prečítať v nasledujúcom článku.      O tom, že divadlo nie je určené len pre úzku skupinu vyvolených, hovoril Darko Lukić na svojej prednáške o aplikovanom divadle. Okrem estetickej funkcie dokáže divadlo poukazovať na spoločenské problémy, ale aj pomáhať znevýhodneným ľuďom. Prvky divadla využíva skupinová terapia pre deti so špecificky narušeným vývinom reči (ŠNVR) – Storytelling – Story Acting.      Podľa slovenskej  psycholingvistky Maríny Mikulajovej (2009) je narušený vývin reči štrukturálnym a systémovým narušením jednej, viacerých alebo aj všetkých oblastí vývinu reči (oblasť pragmatizácie, sémantizácie,...» pokračovať v čítaní

Dokážeme vyhrať boj s vlastnou mysľou?

vedátoranalýzaL. N. AndrejevMyseľKatarína Krokošová

Ruský autor Leonid Nikolajevič Andrejev sa vo svojej poviedke Myseľ zamýšľa nad zložitosťou ľudskej mysle. Kam až sme ochotní zájsť vo svojich myšlienkach? Kde končia hranice zdravého rozumu a začínajú hranice šialenstva? Čo je ešte normálne? Aj to sú otázky, ktoré si kladie hlavná postava diela, doktor Anton Ignatievič Keržencev. Príbeh samotnej poviedky je na prvý pohľad jednoduchý. Doktor Keržencev sa dopustí zločinu tak, že zabije Alexeja Konstantinoviča Savelova, svojho bývalého spolužiaka a súčasne soka v láske. ,,Keďže v tomto prípade nejde o smrť prirodzenú, ale o násilnú (vražda), s uvedenou skutočnosťou veľmi úzko súvisí motív zločinu a trestu, založený (ako už bolo spomenuté) na tradícii ruskej literatúry konca 19. storočia, ktorej prototypom je Dostojevského Raskoľnikov v románe Zločin a trest. Tento motív logicky vyúsťuje do motívu väzenia, ďalšieho typického motívu v ruskej literatúre „ prechodného obdobia“.  V Andrejevovej próze Myseľ sa stretávame s jeho...» pokračovať v čítaní

iniciátor
August - 2020
  01 02
04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com