Ostrava je mestom, ktoré napriek svojmu industriálnemu charakteru poskytuje nielen svojím obyvateľom, ale aj návštevníkom z celej krajiny a zo zahraničia niekoľko výnimočných príležitostí na kultúrne vyžitie sa. Popri mimoriadne obľúbenom hudobnom festivale Colours of Ostrava, kde si prídu na svoje najmä hudobní fajnšmekri, majú aj divadelní teoretici a praktici dôvod urobiť si aspoň raz ročne výlet do Ostravy. Tým dôvodom je festival Ost-ra-var (nemýliť si s pivným festivalom rovnakého názvu), ktorý práve im každoročne ponúka to najlepšie, čo sa počas predošlej sezóny urodilo v tamojších divadlách. Skutočnosť, že v roku 2012 (28. 11. – 2. 12.) prebehol už jeho 16. ročník svedčí o tom, že ostravské divadlá majú čo ukázať a myšlienka založiť takýto festival mala svoje opodstatnenie. Už niekoľko rokov sa Ost-ra-varu zúčastňujú aj pedagógovia a študenti VŠMU. Redakcia Reflektoru vyspovedala jedného z nich, Mila Jurániho (TKDU, 3. bc), ako to tam chodí, čo sa tam varí a či sa oplatí prísť...» pokračovať v čítaní

Prvým titulom tohtoročnej sezóny Divadla Lab boli Letní hostia od Maxima Gorkého v hereckom podaní absolventského ročníku. Tesne pred samotnou premiérou (5. a 8. novembra 2012) sme sa rozprávali s režisérom inscenácie Lukášom Brutovským, ktorý nám umožnil nahliadnuť do ešte horúcich myšlienok tvorcu. Gorkij nie je prvý ruský klasik, ktorého inscenuješ. Ako vnímaš ruskú drámu a prečo sa k nej opätovne vraciaš? Občas mám pocit, že k ruskej klasike by sa nemuselo vracať – dalo by sa z nej vôbec neodchádzať. Napriek výraznej odlišnosti svojich doterajších pokusov vnímam inscenovanie hier ruskej klasiky aj ako akýsi súkromný príbeh, ktorý má kdesi svoje korene a hľadá si logické možnosti ďalšieho vývoja. Nemôžem ho tu ale prerozprávať, to by bolo nadlho. Letní Hostia sa doposiaľ uvádzali na Slovensku len štyrikrát. Kto alebo čo ťa ovplyvnilo pri výbere tohto titulu? Kto – iba ak dramatik M. Gorkij a dramaturg M. Dacho. Musím ale (s vďakou) spomenúť aj...» pokračovať v čítaní

Po piatich rokoch náročných príprav, dostali naše osobné knižnice nedávno možnosť obohatiť sa o publikáciu, ktorá môže vzniknúť iba raz za storočie. Rozsiahli sumár, Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, nie je však iba jednoduchým prehľadom toho, čo, kto či ako napísal. Ide o plnokrvný historický exkurz späť do 20. storočia, ktorý drámu a jej autorov kontextovo spája s dobou aj s prvými inscenačnými pokusmi. O knihe sme sa rozprávali s jej hlavným editorom a autorom kontextových štúdií, prof. Vladimírom Štefkom. Koho ideou bolo vytvoriť Dejiny slovenskej drámy 20. storočia práve v tejto dobe a kto stojí za podobou v akej nám je predkladaná? Autorom základnej idei je riaditeľka divadelného ústavu Vladislava Fekete. Jedného dňa ma stretla v kaviarni a začala ma presviedčať, že by bolo dobré niečo také pripraviť. Chvíľu som odolával, ale potom si v hlave premietol tú dramatiku. Uvedomil som si, že to všetko poznám, že niečo...» pokračovať v čítaní