Koronátor XIX.

koronátoronline výčbadivadloonlineIvana KleiblováViktória Purdeková

Koronátor pedagogický

Mgr. Ivana Kleiblová, ArtD., KTT HTF

Ako ste prežívali karanténu?

Prežívanie karantény v mojom prípade jasne vymedzilo to, že som mama dvoch školopovinných detí, takže by sa dalo stručne opísať slovami ‒ homeoffice, homeschooling, homecooking – a najlepšie všetko naraz. Povinnosti s tým súvisiace ma však nútili dodržiavať presnejší režim a hospodárne narábať s časom, ktorého bolo záhadne menej než pred koronou.

Neustále meniaca sa situácia bola spočiatku neprehľadná, ale nakoniec sme sa v nej naučili „plávať“, teda aspoň sme sa „neutopili“. Hlavne v tých permanentných zmenách a aktualizáciách, ktoré pretrvajú ešte dlho.

Niektoré veci boli dokonca osviežujúce – pracovné telefonáty s kolegami, ktoré sa zmenili na rozhovory o deťoch či vnúčatách, partneroch, rodičoch, o varení (ako uvariť tarhoňu ako zo školskej jedálne, aj keď ja ju neznášam), záhradke, živote i bezradnosti.

A voľné večery s manželom v kuchyni, síce za počítačom, ale s pohárikom niečoho dobrého.

Čo hovoríte na online vyučovanie?

Výučba tanca online má výrazné obmedzenia. Nielen technické (...obrazovka počítača je čertovsky malá... na youtube nie je to správne video, aké potrebujete poslať študentom... vy vypracete nábytok z obývačky, ale je to jedno, lebo študent zdieľa izbu 3x3 s bratom... a skúste sa online chytiť do karičky...), ale aj fyziologické, emočné a sociálne.

Samozrejme, výučba teoretických alebo metodických predmetov bola menej dobrodružná. Konzultácie nad „bakalárkami“ a „diplomkami“ online spôsobom šetrili čas. A pri metodike ľudového tanca pre ZUŠ som dokonca zneužila svoje deti ako praktický príklad.

Bližšie som sa zoznámila so skypom, zoomom, microsoft teams a niečím, čo som zabudla ako sa volá.

Súčasné komunikačné možnosti sú úžasné, ale priamy kontakt nenahradia. A to nielen pri tanečnom vzdelávaní. Chvalabohu.

Ako fungovala v karanténnom režime Lúčnica?

Lúčnica v karanténe fungovala tak, ako ostatné umelecké telesá a súbory tvoriace a vystupujúce pre diváka. Teda nefungovala.

Korona nás zastihla vo finále prípravy obnovovaného programu Slovenský triptych. Zrušili sa generálky, predstavenia, folklórne festivaly. Tanečníci bez internátov sa rozpŕchli domov – od Lakšárskej Novej Vsi až po Svidník.

Ľudový tanec je výrazne kolektívny. Ak netancujeme v kolese, rade, páre, tak sa aspoň snažíme pred tým kolektívom predviesť – zacifrovať, najlepšie naživo. Prebiehali tréningy online, ale v obmedzenom čase a množstve. A snažili sme sa riešiť veci, na ktoré zvyčajne býva menej času.

Momentálna situácia sa však mení k lepšiemu (od 8. júna môžeme opäť trénovať). Začneme tam, kde sme skončili a pokúsime sa zameškané čo najskôr dobehnúť.

Dúfame, že diváci (a nielen Lúčnice) sa prídu na „svojich“ tanečníkov, hudobníkov, spevákov, hercov pozrieť, a to aj vďaka „našim“ kostymérkam, osvetľovačom, zvukárom a iným.

Za odpovede ďakuje Katarína Krokošová, 1. mgr. KDŠ

Koronátor študentský

Viktória Purdeková, KTT HTF

Ako prežívaš karanténu?

Moju karanténu by som rozdelila na dve etapy. Prvá etapa bolo obdobie, ktoré som si neskutočne užívala. Keďže môj deň za normálnych okolností vyzerá dosť akčne (SĽUK, škola a poobede výučba detičiek), využívala som svoj konečne voľný čas na relax a regeneráciu tela. S priateľom sme voľný čas trávili spolu v Bratislave a snažili sme sa užiť si každý deň naplno. Druhá etapa prišla hneď po prvom mesiaci, kedy už relaxu a regenerácie bolo až príliš dosť. Momentálne moje dni vyzerajú tak, že sa ráno hneď po prebudení snažím svoje telo rozhýbať. Keďže tancujem v profesionálnom telese ‒ SĽUK, musím sa neustále udržiavať v kondícii. Práve preto sa snažím každý deň prežiť čo najaktívnejšie. Ráno beh, rozcvička a cez deň riešenie úloh, ktoré musím splniť pre ukončenie semestra na VŠMU. Samozrejme, čas na výlety a prechádzky v prírode ostal, no momentálne by som bola najšťastnejšia, keby sa už všetko vrátilo do normálu.

Ako prežiť karanténu?

Základom je ‒ nezblázniť sa! Hihi. Ako som už písala, myslím si, že každému to obdobie voľna spočiatku padlo vhod, no podľa mňa nikto z nás ani netušil, že to bude trvať tak dlho. Je veľmi dôležité, aby sme ten voľný čas venovali ľuďom, na ktorých sme doteraz nemali čas a aby sme ten voľný čas venovali činnostiam, na ktoré sme doteraz nemali čas. No najdôležitejšie je ten čas venovať samému sebe. Človek je neustále vystavený stresu a zhonu pri každodenných činnostiach, a práve preto zabúda na samého seba ‒ na svoje JA. A moja rada na prežitie karantény? Najlepším liekom na prežitie karantény je tráviť čas s niekým, komu na vás neskutočne záleží, či už doma alebo v prírode. Hlavne, že máte pocit, že vás má niekto rád takého, aký v skutočnosti ste.

Čo hovoríš na online vyučovanie?

Spočiatku som mala pocit, že je toho oveľa viac, ako keď chodíme normálne do školy. No momentálne mám pocit, že je toho málo (haha). Určité predmety je nezmysel v našom odbore učiť online, pretože si vyžadujú osobný kontakt, ale to čo sa online dá, sa vyučuje a na veľmi dobrej úrovni. Myslím si, že dobrý pedagóg je ten, čo sa aj v takejto situácii vie vynájsť, a práve preto sa skláňam a dávam klobúk dole pred všetkými pedagógmi na svete. Verím, že je to neskutočne náročné a vyžaduje si to ešte väčšiu prípravu ako vyučovanie v škole.

Za odpovede ďakuje Katarína Krokošová, 1. mgr. KDŠ

iniciátor
September - 2020
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
22 23 24 25 26 27
28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com