Čierny humor na oddych

Martin McDonaghStratiť ruku v SpokaneLabBibiana Švecová

Skromná izbietka chátrajúceho objektu upúta diváka od prvých momentov a vyvolá v ňom otázniky, čo bude ďalej. Krátko po začatí inscenácie však všetky nezodpovedané otázky nachádzajú svoje odpovede a divákovu pozornosť pútajú len situácie miestami korenené írskym, mrazivo čiernym humorom. Ďalším titulom v rámci bakalárskych réžií Juraja Hanulíka (po inscenácii Ákos Németh: Műllerovi tanečníci, 20. 12. 2017) bola inscenácia Stratiť ruku v Spokane od Martina McDonagha. Od menovaného írskeho dramatika na javisku divadla Lab už uviedli Mrzáka z Inishmaanu. Výber tohto autora možno chápať vďaka jeho špecifickému spracovávaniu aktuálnych tém doplnených o prekvapujúci čierny humor. Vyššie spomenutá striedmo zariadená hotelová izba je, ako sa divák dozvedá, hlavným a jediným dejiskom celej inscenácie. Paralelné scény vytvárajú jednotlivé prehovory postáv či výstup Tobyho (Matúš Beniak). Priestor izby s príslušným inventárom (skriňa, radiátor,...» pokračovať v čítaní

Pointa skrytá v kufríku…

externýŠtúdio 12MarsRomana Srncová

Je Mars naozaj na dosah? Aj keď sú od roku 1972 na Mars vysielané sondy rôznych svetových veľmocí, mnoho ľudí ani len netuší o projekte Mars One, ktorý má za cieľ založiť trvalé ľudské osídlenie na Marse. Inšpirácia touto misiou, alebo vidinou toho, čo bude, keď bude, sa odzrkadľuje v inscenácii Samuela Chovanca. Prostredníctvom nových technológii odhaľuje svoj Mars. Ale aj to, ako to na ňom (ne)funguje. Dramatický text Samuela Chovanca Mars inšpirovaný projektom Mars One sa prioritne zameriava na štyroch vybraných kandidátov, ktorých po „náročnom“ školení vyšlú na Mars. Hneď v úvode Chovancovej inscenácie vystupuje aj postava G-mana, známa z počítačovej hry Half-Life, ktorá nie je pre diváka zreteľne čitateľná. Jeho funkcia v hre taktiež nie je úplne zrejmá. Pre G-mana je typický čierny oblek, čierny kufrík, má tajomnú povahu, identitu a nevysvetliteľné motivácie. Vystupuje ako supervízor, má zvláštne správanie a schopnosti nad rámec normálnych ľudí....» pokračovať v čítaní

Vďaka za to, že vás máme

externýneprofesionálnyVďaka za šťastieKatarína Krokošová

Divadlo Christoffer je ochotnícke divadlo, ktoré funguje od roku 2008. Jeho repertoár tvorili predovšetkým hry s náboženskou tematikou a hlbokým morálnym posolstvom. Výnimkou nie je ani najnovší prírastok. Na konci apríla uviedlo hru Vďaka za šťastie. Problémom inscenácie je samotný text hry (Mária Anna Krupková), ktorého cieľom bola snaha o pripomenutie hodnoty a nestálosti ľudského šťastia. Spisovateľ Alex, ktorý žije v harmonickom manželstve so svojou ženou Dianou, si neváži šťastie, ktoré mu je dopriate. Jedného dňa stretne v bare neznámeho a rozhodne sa, že práve on bude jeho inšpiráciou pre písanie. Zabudne však na skutočné hodnoty, ktoré mu tak v závere hry musia byť pripomenuté. Odčítať dej príbehu je však veľmi náročné a nenapomáha tomu ani samotná inscenácia. Autorka sa snažila vytvoriť dve roviny textu – tú reálnu a tú nereálnu, ktorá sa odohráva v našich mysliach. Textu však akoby chýbal dostatočne úderný začiatok, ktorý by viedol k záveru, kde by sa rozuzlil leitmotív...» pokračovať v čítaní

Bábkari sa neboja upírov

Friedrich MurnauUpír NosferatuKBTMirolava Košťálová

Nemý film Upír Nosferatu patrí k cenným dielam filmového expresionizmu, ktoré vznikli v 20. rokoch. Režisér F. W. Murnau sa inšpiroval svetoznámym románom Dracula od Brama Stokera. Nemý film z roku 1922 je charakteristický prepracovanými mizanscénami, hereckou štylizáciou a výraznou hudbou. Inscenovať nemý film predstavuje pre nejedného inscenátora výzvu. Ako vyzerá Upír Nosferatu v podaní študentov tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave? Inšpirácia rovnomenným filmom je zrejmá predovšetkým vo vytváraní hororovej atmosféry. Študentka bábkarskej réžie a dramaturgie Dominika Kováčová dávkuje napätie postupne – ako diváci sa stávame svedkami zaľúbenia medzi Dievčaťom (Alžbeta Kamenská) a Mladíkom (Šimon Peter Králik), pričom v ďalšej mizanscéne pozorujeme nesmelé kroky a vystrašený pohľad v chlapcovej tvári. K vytváraniu hororovej atmosféry prispieva aj živá hudba – študenti Hudobnej...» pokračovať v čítaní

Nie každý upír musí vycicať život zo svojich hostí

Friedrich MurnauUpír NosferatuKBTKlára Madunická

Študenti tretieho ročníka katedry bábkarskej tvorby si pre svojich divákov pripravili špeciálny projekt. Zadaním bolo spracovanie nemého hraného filmu ako bábkového predstavenia. Bábkari stavili na klasiku a siahli po hororovom fantasy filme od Friedricha Wilhelma Murnau Upír Nosferatu. Pod vedením Marice Mikulovej a kolektívu vznikol projekt, ktorý si predsavzal transformovať nemý film na divadelné dielo. Tretí ročník katedry bábkarskej tvorby sa preto rozdelil na dva tímy, pričom každá z týchto skupín inscenovala jeden titul. Prvou premiérou v rámci projektu bol Upír Nosferatu na námet nemeckého čiernobieleho filmu z roku 1922. Klasický horor nemej éry vychádza zo slávneho Stokerovho románu Dracula, ale kvôli problémom s autorskými právami musel F. W. Murnau zmeniť názov i mená postáv. A tak Hutter – mladý úradník realitnej kancelárie – prichádza do Transylvánie na hrad bohatého kupca, grófa Orloka, kvôli obchodnému kontraktu. Táto snaha sa však...» pokračovať v čítaní

Bábkarský Charlie Chaplin

Charlie ChaplinKIDKBTMiroslava Košťálová

V roku 2018 si pripomíname hneď dve významné udalosti, spojené s osobnosťou britského filmového herca, režiséra a hudobného skladateľa Charlieho Chaplina – 129. výročie jeho narodenia a 97. výročie nemého filmu KID. Bakalárska inscenácia KID sa začína príhovorom samotného režiséra predstavenia, Mateja Feldbauera, ktorý víta divákov z pozície vedúceho zájazdového divadla KID. Režisér využíva princíp divadla v divadle. Okrem toho upriamuje tiež pozornosť na prístroj vmontovaný do paravánu, ktorý obsahuje tlačidlá SIGH, LAUGH a APPLAUSE. V súčinnosti so zmenou osvetlenia tlačidiel Feldabauer vyzýva divákov k interakcii – vždy, keď zasvieti farba na príslušnom políčku, divák si má počas sledovania deja buď povzdychnúť (sigh), zasmiať sa (laugh) alebo zatlieskať (applause). Názov inscenácie odkazuje na Chaplinov prvý celovečerný nemý film The Kid z roku 1921, ktorý bol v jeho tvorbe prelomovým. Vo filme sa stretávame s matkou, ktorá svoje...» pokračovať v čítaní

Nezvyčajná poetika odkryla herecké mantinely

Jean-Luc LagarceLen koniec svetaLabKatarína Krokošová

Na Slovensku sa hry Jeana-Luca Lagarca zatiaľ inscenovali len dvakrát. Hru Som doma a čakám, že príde dážď uviedlo Mestské divadlo Žilina v réžii Tomáša Procházku v roku 2012 a hru Len koniec sveta uviedol v slovenskej premiére v študentskom Divadle Lab študent divadelnej réžie Maximilián Alexander Sobek. Lagarce je francúzsky autor, ktorého hry sa vyznačujú osciláciou medzi epikou a drámou. Takýto typ dramatiky si vyžaduje koncentrovaného herca, schopného upriamiť pozornosť na kvalitu textu. A práve to mohlo byť pre študentov herectva tvrdým orieškom. Hry Len koniec sveta a Som doma a čakám, že príde dážď majú niekoľko spoločných prvkov. V oboch sa po dlhom čase vracia domov syn, ktorý však prichádza preto, lebo umiera. Motív smrti, ktorý je v týchto hrách prítomný, súvisí s faktom, že samotný Lagarce bol HIV pozitívny. V obidvoch hrách sa prelína dráma s epikou a čitateľ sa v istej chvíli nevie rozhodnúť, ku ktorému literárnemu druhu sa má prikloniť. V hrách prevažujú monológy...» pokračovať v čítaní

Vyvážená miera tri-ló-gie

Biljana SrbljanovićBelehradská trilógiaLabDiana Pavlačková

Biljana Srbljanović je súčasná srbská autorka (hoci sa narodila vo Švédsku), ktorá môže byť slovenskej divadelnej verejnosti známa najmä vďaka festivalu Nová dráma a projektu Focus Srbsko (preklady, hosťovanie,...). Hoci boli jej texty na slovenských javiskách inscenované najmä na akademickej a nezávislej scéne, išlo o minimálny počet. Práve preto je pre mňa veľkým potešením, že študenti siahli práve po jej texte. Belehradská trilógia sa doposiaľ u nás neinscenovala a študenti ju uvádzajú vo vlastnom preklade. Srbljanović dokáže jednoduchým a všedným jazykom vystihnúť moderné odcudzené vzťahy a komplexné charaktery postáv. Autorský tím si zvolil vhodný text pre mladý herecký kolektív. V správnom režijnom uchopení sa im darí divákov a diváčky nielen rozosmiať, ale najmä zamyslieť nad závažnými témami, ktoré sa skrývajú v jednoduchých slovách každodenných rozhovorov. Belehradská trilógia spája tri príbehy srbských emigrantov. Berlín (orig. Praha),...» pokračovať v čítaní

Vytrasiem z teba ryžu!

Gene Luen YangAmeričan čínskeho pôvoduKBTMiroslava Košťálová

Gene Luen Yang sa v grafickom románe Američan čínskeho pôvodu zaoberá problematikou emigrácie. Autor poukazuje na to, s čím sa musia prisťahovalci vyrovnať, zobrazuje ich každodenný boj s predsudkami a snahu o začlenenie sa do novej kultúry. Vychádza pritom z vlastných skúseností, takže niet núdzu o autobiografické prvky. Na stále aktuálnejšiu problematiku emigrácie prostredníctvom jeho komiksu zareagovali aj študenti 5. ročníka bábkarskej tvorby. Komiks predstavuje montáž troch príbehových línií. Skrátená legenda o Opičom kráľovi sa strieda s pasážami, v ktorých malý Američan čínskeho pôvodu, Jin Weng, musí bojovať s predsudkami, ktoré pramenia z jeho ázijského vzhľadu (hoci sa narodil v Amerike). Posledná línia sleduje osud Dannyho, ktorý je v kolektíve mimoriadne obľúbeným, no až do chvíle, kým sa nezjaví jeho čínsky bratranec. Švejžužu sa na seba snaží upriamovať pozornosť skrz rôzne bláznovstvá, prostredníctvom ktorého...» pokračovať v čítaní

Cyklickosť prázdnoty

Lars NorénDémoniLabBibiána Švecová

Už celú jednu sezónu (od akademického roku 2016/2017) je v repertoári divadla LAB dráma, či – ako je uvádzané v bulletine a webovej stránke divadla Lab – „novodobá tragédia“  švédskeho dramatika Larsa Norena Démoni.     Inscenácia vznikla v spolupráci režijno-dramaturgickej dvojice Juraja Hanulíka a Alexandry Rychtarčíkovej, ktorí spolupracovali aj pri inscenácii Müllerovi tanečníci od Ákosa Németha. V prípade Démonov dvojica upravila text a sústredila sa na vnútorné problémy a individualitu pohľadov na svet mladej generácie. Interpretácia dramatického textu a použitie (aj) vnútorných monológov zvýrazňovali tému prázdnoty – slov, konania i  vzťahov. Zobrazili boj s „démonom“, ukrytým vo vnútri človeka, ktorému odolávame alebo sa poddávame.     Tému prázdnoty a vyprahnutosti načrtla aj samotná scéna, ktorá bola čistá, sterilná a zaplnená len niekoľkými vankúšmi zastupujúcimi pohovku či...» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com