(Ne)tradičný Dostojevskij

Dostojevskij tripLabBurkovňaTatiana Kubáňová

Študenti 3. ročníka DF uviedli inscenáciu Dostojevskij trip v réžii Jakuba Jánskeho. Nejde tu však o žiadne tradičné spracovanie Dostojevského románov, na ktoré sme v našich končinách zvyknutí. Tvorcovia pracovali s textom Vladimíra Sorokina, ktorý sa snaží priblížiť klasiku súčasníkom, rovnako ako naši mladí tvorcovia. Čo je súčasné umenie? Čo upúta súčasného diváka? Ťažko hľadať odpoveď na tieto otázky, pretože ,,koľko ľudí, toľko chutí...‘‘ Predstavenie sa odohrávalo v priestoroch Burkovne, kde dejisko získalo nános akéhosi ponurého miesta. Vládla tam osirelosť, drsnosť a labilnosť vzťahov. Úvod inscenácie pôsobil ako výjav z psychiatrického oddelenia nemocnice. Všetci herci boli už od začiatku na scéne a ako postavy mali „absťák“. Čakali na príchod dílerky, ktorá im mala priniesť ďalšiu dávku. Jednotlivo začali menovať rôznych autorov: Sartra, Beauvoir, Nabokova,... Chvíľami ostával človek na pochybách, či ide skutočne o nejakú drogu,...» pokračovať v čítaní

Obraz bez rámu sa nedá zavesiť

recenzorLabPeter PalikThe Pearautorský projektKatarína Krokošová

Autorský projekt The Pear Katedry bábkarskej tvorby je predovšetkým o ženách. Tvoria ho osudy piatich vybraných ženských postáv z hier Williama Shakespeara. Juliette/Juliet, Desdemonu, Kate, Opheliu a Lady M. spája predovšetkým láska a s ňou spojená vášeň. A práve tieto emócie umocnené tajomnou intimitou dominujú aj celej inscenácii. Nadbytočnú konotáciu však predstaveniu inscenácie z dňa 19. 2. 2020 dáva predslov režiséra Petra Palika. Ten totiž v úvode dielo venuje všetkým ženám, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne odišli z tohto sveta, čo je zjavnou alúziou na udalosti z konca roka 2019. Istým spôsobom však ide o manipulovanie vnímania diváka, čo podľa mňa nie je potrebné a zbytočne to môže zvádzať k emotívnemu vnímaniu inscenácie. Tá je však dostatočne emočne naplnená a svojich divákov si dokáže získať aj sama. Inscenácia je členená logicky – časti tvoria príbehy jednotlivých postáv zo Shakespearových hier....» pokračovať v čítaní

Vo svete sme iba informácia

recenzorNikoleta TužinskáSaburKaplnkaDominika Tekelová

O hrôzach vojny sa dnes väčšina populácie (vďakabohu) dozvedá len z kníh, dokumentov, správ, výpovedí pamätníkov, filmov či divadelných inscenácii. Autorský text Nikolety Tužinskej SABUR v Štúdiu Kaplnka konfrontuje verejnosť s dôsledkami nedávnej vojny na Balkáne.  Zásluhou vydavateľstva Absynt sa k slovenským čitateľom dostáva reportážna literatúra z celého sveta. Jedna z kníh tohto žánru od Wojciecha Tochmana Ako by si kameň jedla, stála na úplnom začiatku inšpirácie vzniku autorského textu s témou vojny na Balkáne. Rozsiahlosť tematiky skonkretizovala kniha (opäť od vydavateľstva Absynt) Jana Urbana Všem sráčům navzdory aneb Válka, o které nechcete nic vědět, ktorej príbeh sa sústreďuje na obliehanie Sarajeva v rokoch 1992 – 1996.  Dej dramatického textu je vo svojej podstate jednoduchý, no vzťahovo komplikovaný a situačne vybičovaný. Skupinu ľudí žijúcich v Sarajeve, rôznorodú svojím pôvodom, vierovyznaním, zamestnaním...» pokračovať v čítaní

Je domov skutočným symbolom bezpečia?

recenzorautorský projektDOMOV.yŠtúdio 1Dominika Dudášová

Kolektívny autorský projekt DOMOV.y sa snaží nájsť odpoveď na viaceré otázky. Čo je domov? Čo domov nie je? Aký bol? Aký je? A či vôbec niekedy existoval? Tak ako to už pri abstraktných otázkach býva, konkrétne odpovede nedostaneme. DOMOV.y však o to väčšmi ponúkajú divákovi priestor pre jeho vlastnú interpretáciu.      Bzukot včiel je prvým zvukom, ktorý počujem. Evokuje mi hierarchiu, ale aj súdržnosť. Motív včiel sa v priebehu performance rozvíja pomocou premietania včiel, ale aj vďaka prítomnosti úľov na scéne. Tento motív predstavuje túžbu po dokonalom domove. Séria jednotlivých autorských príbehov však búra mýtus o tejto túžbe. Tak ako sú zraniteľné a krehké včely, tak je zraniteľný a krehký človek, ktorého domov nepredstavuje vždy len bezpečný priestor, útočisko a milujúcu rodinu.       Každú časť projektu vytvoril jeden študent ročníka. Časti sú fragmentarizované, kým sa jeden príbeh dostane...» pokračovať v čítaní

Domov bez pevných základov

recenzorŠtúdio 1autorský projektDOMOV.yKatarína Krokošová

Autorský projekt študentov Katedry bábkarskej tvorby DOMOV.y je zložený z niekoľkých samostatných autorských projektov, oddelených obsahovo (tým, ako performeri vnímajú tému domova a rodiny a tiež ich osobnosťami), ale aj formálne (prestavby scény či svetelný dizajn). Jednotlivé autorské projekty spája najmä téma. Tá je sama osebe intímna a v podobnom duchu sa nesú aj celé DOMOV. y, čo ale v niektorých prípadoch vedie k nezrozumiteľnosti. Intimita zvolenej témy sa pretavuje aj do bulletinu, ktorý celkovému vnímaniu autorského projektu veľmi nepomáha. Zaujme už samotné písanie názvu inscenácie. Názov DOMOV.y núti čitateľa vnímať slovo DOMOV ako nejaký názov alebo značku. Nabáda na to najmä písanie slova veľkými písmenami a pridanie koncovky malým písmenom. Vyvoláva to pocit zovšeobecňovania domova na jeden konkrétny DOMOV. Zároveň veľké písmená pridávajú slovu váhu. Koncovka „y“ ale upozorňuje na možnosť rôznych variácií domovov. Bulletin obsahuje aj krátke vyjadrenia...» pokračovať v čítaní

ANИA alebo Dobrodružstvá Anny zo Zeleného domu priamo na scéne!

externýDivadlo VetešAnnaViktória Anna Lesayová

Pre deti od 10 do 99 rokov. Divadlo Veteš nám ukázalo, ako sa divák môže pomyselne premeniť na postavu priamo počas predstavenia. Keď človek dostatočne vníma Anninu výpoveď, na mieste si uvedomí, že dieťaťom je skrátka stále.  Inscenácia ANИA vznikla na motívy svetoznámeho diela kanadskej spisovateľky Lucy Maud Montgomery – Anna zo Zeleného Domu. Jej jadrom sú príhody, v ktorých sa dospievajúce dieťa konfrontuje so základnými spoločenskými princípmi. Životné príbehy sú podávané s humorom, na ktorom sa nesmejú len deti, ale aj ich dospelí rodičia, učitelia, babičky a dedkovia. Miesto pre predstavivosť ponúka nielen interaktívna a pre bábkové prevedenie funkčná scénografia, ale aj hudba Zuzany Strnátovej a Michala Kinika. Tá potvrdzuje „průpovídku“ Divadla Veteš o tom, že „Punk není mrkev“. Ich divadlo je čistou a šantivou hrou.   Do deja nás vtiahne motív písacieho stroja, teda knižného príbehu. Anna na ňom píše o svojom vnútornom svete a...» pokračovať v čítaní

Maďarské tanečné divadlo inšpirované francúzskym dramatikom írskeho pôvodu spomína na Nežnú revolúciu

recenzorSamuel BeckettLajos Parti NagyAllegro Molto BarbaroAdam Nagy

Pri príležitostí osláv a spomienky na 30. výročie Nežnej revolúcie Tanečné divadlo Ifjú szívek vytvorilo inscenáciu s názvom Allegro Molto Barbaro, ktorý vo voľnom preklade znamená Veľmi veselé a barbarské.  Tanečné divadlo Ifjú szívek tvorí svoje choreografie výhradne z ľudových tancov. V prípade ich inscenácií môžeme hovoriť o folklorizme, lebo daný autentický tanečný a hudobný materiál už prešiel istou mierou štylizácie.  Choreograf Dušan Hégli použitím textu a námetu z hry Samuela Becketta Katastrofa vytvoril rámec choreografie. Na začiatku a na konci zaznieva text tejto hry. Tiež v tom možno odčítať istú symboliku, lebo hru Beckett napísal pri príležitosti uväznenia Václava Havla.   Názov predstavenia sa dokonale zhoduje s jeho atmosférou a náladou. Ľudový tanec má v sebe energiu, radosť, ľudskosť, voči čomu tvorí režijný zámer choreografa istý kontrast. Hégli využíva efekt divadla v divadle. Celá inscenácia je koncipovaná ako skúšobný proces...» pokračovať v čítaní

Chlestakov v Bratislave

externýRevízorAstorkaŠimon FroloVeronika Chovancová

Leonid Iľjič Brežnev a Gustáv Husák si v  roku 1972 dali svoj slávny bozk.  Fotografiu tohto bozku sa rozhodli použiť na svojom plagáte tvorcovia inscenácie Revízor v bratislavskom Divadle Astorka Korzo ´90. Členovia redakcie navštívili predpremiéru a o svoj zážitok sa s vami podelia v tomto rozhovore. Š: Čo hovoríš na najnovšie spracovanie Revízora v Divadle Astorka Korzo ´90?  V: Aktuálnosť hry Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa je očividná. V dnešnom svete sa téma pokrytectva a túžby po peniazoch stáva stále viac viditeľnou. Inscenácia tak poukazuje aj na aktuálne spoločenské nedostatky. Navyše formou komédie. Mňa by ale zaujímalo ako si ty vnímal réžiu, pod ktorú sa podpísal poľský režisér a herec Łukasz Kos. Š: Musím sa priznať, že tvorbu režiséra nepoznám, ale vizuál plagátu vzbudzoval istú dávku kontroverzie, ktorú som očakával aj v inscenácii.  Spomenula si, že režisér je z Poľska, čo je, podobne ako Slovensko, krajina s veľkou...» pokračovať v čítaní

Spolupatričnosť – cesta k prežitiu?

tanečnýNomadsúbor EastmanTomáš Baňacký

Festival Bratislava v pohybe hostil v Sále činohry SND belgický súbor Eastman s predstavením Nomad v réžii Sidiho Larbiho Cherkaouiho. Cherkaoui vytvoril svoju prvú choreografiu na konci minulého tisícročia. Odvtedy sa podieľal na tvorbe viac ako 50 celovečerných diel a získal množstvo ocenení. Cherkaoui spolupracuje na choreografiách do činoherných, operných, baletných, ale aj filmových diel. Charakteristické pre ne je prepájanie prvkov rôznych kultúr, náboženstiev, ale aj štýlov. Po sérii úspešných choreografií, medzi ktoré patrí napríklad Sutra, na ktorej spolupracoval so šaolinskými mníchmi, v roku 2010 založil vlastný súbor Eastman so sídlom v Antverpách. Ten produkuje a šíri tvorbu svojho umeleckého šéfa, významného nielen vďaka svojmu nehierarchickému nazeraniu na pohyb a reč tela. Choreograf si pri tvorbe Nomada zobral ako zdroj hlavnej inšpirácie púšť a jej prostredie. Už pri vstupe do sály sa v zadnej časti scény...» pokračovať v čítaní

Stretnutie s meditatívnou medúzou

tanečnýLudumMedzinárodný festival súčasného tancaMiroslava Košťálová

Slovenský choreograf žijúci dlhodobo v zahraničí, Anton Lachky, sa slovenskému publiku predstavil prostredníctvom tanečnej inscenácie Ludum v rámci tohtoročného Medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe 12. októbra 2019 v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava. Termín „ludum dare“ predstavuje zrýchlenú súťaž vo vývoji videohier. Môžeme predpokladať, že práve to tvorilo východiskový materiál k tanečnej inscenácii Ludum, ktorá je zasadená do prostredia virtuálnej reality. Na začiatku sa stávame svedkami striedania rýchlych a pomalých pohybov tanečníkov, prostredníctvom ktorých v nás choreograf vyvoláva otázku o spôsobe prežívania reality a fantázie. To je neskôr umocnené rýchlym striedaním farieb na plátne, ktoré evokujú agresivitu a pokriky, príznačné pre videohry.  Ludum je kolektívnou choreografiou väčšej skupiny tanečníkov, prostredníctvom ktorej hlása Lachky návrat k hravosti a tanečnosti....» pokračovať v čítaní

iniciátor
August - 2020
  01 02
04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com