Filmová Monika v divadelnom odraze

zahraničnýDAMULeto s MonikouDiana Pavlačková

Kabinet audiovizuálnych a dramatických umení (KADU) je vzdelávacia platforma, ktorá každoročne prináša program zostavený z prednášok, diskusií, filmov a inscenácií. Program zastrešuje jedna hlavná a veľmi konkretizovaná téma. V roku 2018 organizátori svoj kabinet venovali dielu Ingmara Bergmana, jeho tvorbe, inšpiračným vplyvom a presahom do tvorby iných umelcov. Bratislavskí diváci mali na KADU možnosť vidieť aj pražskú inscenáciu Léto s Monikou, ktorá vznikla v rámci festivalu Bergmanovský divadelní týden. Divadelnú adaptáciu známeho filmu vytvorilo zoskupenie Činohra 16:20. Pod týmto názvom prezentujú svoju tvorbu v Divadle Kolowrat študenti a študentky DAMU a dramaturgicky sa orientujú prevažne na pôvodné dramatické diela. Prepojenie divadla a filmu v tvorbe Bergmana je dnes už nepopierateľný fakt. Bergman sám režijne v divadle pôsobil, hoci svoje filmové scenáre nikdy neinscenoval. Ich divadelný potenciál objavili až nasledujúce generácie...» pokračovať v čítaní

Dosť bolo o migračnej kríze? Americkému cisárovi by ste mali dať šancu

externýAmerický cisárRoberta Krmášková

Po tom, čo obrazovky, noviny, pláže či mestá zaplavili dôsledky migračnej krízy, by si divák možno želal, aby sa mu táto téma vyhla aspoň v divadle. Štúdio 12 a Divadlo Pôtoň z Bátoviec však v masových útekoch z Rakúsko-Uhorska našli inšpiráciu pre ponúknutie pohľadu na to, ako to bolo kedysi a aký súvis s tým môžeme nájsť v súčasnosti. Režisérka Iveta Ditte Jurčová vo svojej adaptácii knihy rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka Americký cisár – masový útek z Haliče, ponúka jednu z najzaujímavejších inscenácií sezóny, o čom svedčí aj ocenenie Dosky v kategórii najlepšia inscenácia.     Tému migrácie otvára v predstavení mystický až ťaživý úvod o drakobijcovi Slavicovi,  ktorého snaha zbaviť ľudí utrpenia je paralelou s ťažkými osudmi nehostinnej zeme, odkiaľ ľud uteká. V príbehu nachádzame  obraz migrantov vtedajšej doby z našich končín, ktorí vo viere za lepším životom prekonávali náročnú cestu do Nového sveta, no namiesto šťastia ich tam často čakala...» pokračovať v čítaní

Stratená Gerda

GerdaKBTMichaela Gallová

Inscenácia Gerda študentiek bábkarskej tvorby je inšpirovaná Andersenovou rozprávkou o Snehovej kráľovnej. Základný rozdiel medzi predlohou a spracovaním je v tom, že tentokrát je stratená Gerda a nie Kai.  Tvorkyne rozprávajú príbeh dievčatka Gerdy, ktorá sa snaží vyrovnať so smrťou mamy, ktorá bola jediným pevným bodom a svetlom v Gerdinom živote. Inscenácia zaujme svojou výtvarnou zložkou už pri vstupe do priestoru. V strede javiska stojí menšia skrinka a nad ňou je zavesená lampa. Táto zdanlivo jednoduchá scénografia Juliány Dubovskej sa počas predstavenia rozvíja a navrstvuje. Vnútro skrinky sa stáva intímnym miestom, kde si Gerda užíva čas strávený so svojou mamou, zo zásuvky vystupuje Kai – malá čipková bábka so svetielkom, ktorá sa snaží zblížiť s Gerdou po smrti jej mamy. Skrinka sa neskôr otvorí a hrací priestor a dej sa rozšíri o ďalšiu postavu – bábiku visiacu z krídla skrinky. Motív čipky...» pokračovať v čítaní

Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa. Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo...» pokračovať v čítaní

Ponor do Nory

externývNořenZuzana M. Frenová

V réžii Alžbety Vrzguly a dramaturgii Patrika Boušeka sa divákom Štúdia 12 predstavila inscenácia, ktorá vznikla na podnet pražského divadla Venuše ve Švehlovce pri príležitosti festivalu Venušiny dny. Nie je teda náhoda, že sa zaoberá feminizmom. Tvorcovia však v inscenácii vNořen nachádzajú princíp, ktorý tému tlmočí inak, naopak. V Československej inscenácii, v ktorej spracovali motívy Ibsenovej hry Nora alebo Dom bábik, je hlavným obhajcom slobody a rovnoprávnosti žien muž, nie žena. Téma feminizmu sa stala dilemou 21. storočia. Má feminizmus ešte význam? Čo sa skrýva za týmto zovšeobecneným pomenovaním, ktoré nám zovšednelo? Príbeh Ibsenovej Nory je tu zhutnený do niekoľkých základných momentov. Sú kľúčovými pre vykreslenie vzťahu Nory a jej manžela Helmera. Inscenátori pritom pracujú s divadelným princípom divadla na divadle. Divák je uvedený do deja, kde sa herec (Jonáš Florián) a herečka (Lenka Libjaková) pripravujú na skúšanie inscenácie hry Dom Bábik. Lenka...» pokračovať v čítaní

Hamlet na diéte

externýW. ShakespeareHamletShakespearovské slávnostiMiroslava Košťálová

Letné shakespearovské slávnosti majú v názve obsiahnuté obľúbené ročné obdobie a meno najslávnejšieho anglického dramatika všetkých čias. Okrem toho sa odohrávajú na nádvorí Bratislavského hradu, čo pre diváka zvyknutého na kamenné divadlá môže pôsobiť atraktívnym dojmom. Toto kultúrne podujatie plní hneď niekoľko funkcií – organizátori vzdávajú hold tvorbe Williama Shakespeara, zahajujú kultúrne leto v hlavnom meste Slovenska a zároveň sa snažia priblížiť divákom atmosféru divadla alžbetínskej éry. Zvláštnosťou Letných shakespearovských slávností sú predstavenia pod holým nebom, čo kladie na herecký súbor nemalé požiadavky, týkajúce sa predovšetkým javiskovej práce s hlasom. Často výrazne aktualizované texty tak zároveň ponúkajú špecifikum zážitku z plenérového alžbetínskeho divadla. Slovenskí diváci majú vďaka tomu tiež možnosť spoznať menej známych českých hercov. Režisér Michal Vajdička siahol po svetoznámej tragédii Hamlet, ktorú...» pokračovať v čítaní

Dôvera v parku

site-specifictanecHTFBence Hégli

Krátko po začiatku semestra, 24. septembra, som využil príležitosť pozrieť si dve predstavenia tanečnej fakulty s názvom Cítiť (ne)viditeľné a Dôvera. Napriek tomu, že tieto dve časti sú ako celok prepojené pomocou jednej základnej myšlienky, ktorou je dôvera, môžeme sa na ne pozerať aj ako na dve samostatné diela. Rád by som sa zaoberal prvým, ktoré sa mi zdalo zaujímavejšie tým, aký núka priestor pre diváka. Známa slovenská choreografka Marta Poláková spolupracovala s prvým a tretím ročníkom Katedry tanečného divadla a performancie. Chladnejšie počasie nič neubralo produkcii na atmosfére a priestor parku na Svoradovej ulici len pomohol tejto, na koncentráciu náročnej, úlohe. Viac než pol hodiny sa študenti so zavretými očami snažili s dôverou pohybovať v cudzom priestore, cítiť prírodu a seba navzájom. Ťažkosti spojené s vnímaním daného priestoru a seba v danom čase vo mne vyvolali pocit, že tanečná úloha je veľmi náročná a viac menej aj nekomfortná pre účinkujúcich. Obavy z...» pokračovať v čítaní

Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho. V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky...» pokračovať v čítaní

Sme blázni, keď sme sa ešte nezbláznili?

Leonid AndrejevMyseľLabJakub Molnár

Kultúrny fajnšmeker sa na tento mesiac mohol skutočne tešiť. Repertoár Divadla Lab prešiel šokovou terapiou a dostal sa doň symbolistický text Myseľ od Leonida Andrejeva. Pokus odvážny, ale i veľmi riskantný. Nie nadarmo si pri tomto spisovateľovi vybavím snáď len film M. Hollého Balada o siedmich obesených. Autor je totiž známy svojimi ťažkými psychologicko-filozofickými úvahami s komplikovanou lingvistikou a štylistickou štruktúrou. Režisér Pavol Viecha a dramaturgička Alexandra Rychtarčíková toto pre mnohých ťažko stráviteľné univerzum opustili a text duchovného bratranca Maeterlincka či Strindberga umne dramatizovali ako odľahčenú revolucionársko-provokatívnu jednohubku na vážno-grotesknom podstavci. Novelka Myseľ je možno na prvý pohľad čo do fabuly jednoduchá, no zahŕňa v sebe nespočetné množstvo existenciálnych tém. Hlavný hrdina Keržencev je vážne zamilovaný do krásnej Táne, no láska nie je opätovaná. Namiesto toho sa zasnúbi so...» pokračovať v čítaní

Ach, tá láska patetická

Lars NorenO láskeLabDiana Pavlačková

Poetiku tvorby švédskeho dramatika Larsa Norena mali diváci Divadla Lab možnosť spoznať už v posledných dvoch sezónach, v inscenáciách Chlad alebo Démoni. Režisér Ján Janča siahol opäť po texte, ktorý sa snaží uchopiť modernú podobu lásky v kontexte súčasného obrazu sveta. Konverzačná dráma v jeho režijnom vedení reflektuje osobné až individualistické vyrovnávanie sa s emóciami a zodpovednosťou v partnerských vzťahoch. Inscenačný tím sa zameral najmä na zobrazenie komplikovaného hľadania šťastia v láske a vzťahoch. Vnútorný boj medzi sebeckým napĺňaním svojich túžob a snahou nezraniť iných sú hlavnými témami inscenácie O láske. Jednotlivé výstupy sú svetelne razantne oddelené, logicky v priestore vystavané a podporujú chronologický vývoj deja i osobných prerodov postáv. Pomáha tomu najmä funkčné výtvarné riešenie. Scénografia Kataríny Nedelskej jednoducho člení priestor malého javiska Kaplnky. Práca s paravánmi...» pokračovať v čítaní

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com