Pri príležitostí osláv a spomienky na 30. výročie Nežnej revolúcie Tanečné divadlo Ifjú szívek vytvorilo inscenáciu s názvom Allegro Molto Barbaro, ktorý vo voľnom preklade znamená Veľmi veselé a barbarské. 

Tanečné divadlo Ifjú szívek tvorí svoje choreografie výhradne z ľudových tancov. V prípade ich inscenácií môžeme hovoriť o folklorizme, lebo daný autentický tanečný a hudobný materiál už prešiel istou mierou štylizácie. 

Choreograf Dušan Hégli použitím textu a námetu z hry Samuela Becketta Katastrofa vytvoril rámec choreografie. Na začiatku a na konci zaznieva text tejto hry. Tiež v tom možno odčítať istú symboliku, lebo hru Beckett napísal pri príležitosti uväznenia Václava Havla.  

Názov predstavenia sa dokonale zhoduje s jeho atmosférou a náladou. Ľudový tanec má v sebe energiu, radosť, ľudskosť, voči čomu tvorí režijný zámer choreografa istý kontrast. Hégli využíva efekt divadla v divadle. Celá inscenácia je koncipovaná ako skúšobný proces predstavenia, kde režisér – choreograf je štylizovaný do osoby diktátora, manipulátora bez tváre (počujeme len reprodukovaný hlas Milana Lasicu). Cez obrazovky, ktoré tvorili scénu, sme zvyčajne videli jeho ruky, ako držia pero a s ním sleduje noty. On ako reprezentant neviditeľného zla je veľmi aktuálna asociácia. V minulosti ním bol socialistický režim, ktorý mal všade svojich „neviditeľných“ prisluhovačov, ale v súčasnosti je podobných neodhaliteľných páchateľov tiež dosť..  Na obrazovkách sa zároveň premietali autentické zábery jednotlivých revolúcií v socialistických krajín, ktoré skoncovali alebo chceli skoncovať so socialistickým systémom.

Na javisku je po celý čas kapela hrajúca autentické melódie z maďarských regiónov, ktoré tvoria úžasnú a zmyselnú fúziu s prvkami diel Bélu Bartóka. Okrem toho sú muzikanti aj aktívnou súčasťou choreografie. Jeden z nich sa stáva „obeťou“ systému, rovnako ako v Beckettovej hre hlavná postava. Aj jeho zamaskujú až tak, že ho nie je vidno pod červenými stuhami, ktoré majú na sebe ľudové symboly. Tieto stuhy slúžia aj ako pionierske šatky.  Celé predstavenie je takto pretkané symbolmi a odkazmi na bývalý politický režim a jeho fenomény.

Tanec je veľmi zmyselný, temperamentný. Hlavnú úlohu v ňom majú čapáše, ktorými sa dá veľmi dobre poukázať na uniformovanosť a jednotu, ktorú žiadal minulý režim. Choreografia je postavená na veľmi synchrónnom pohybe a celistvosti, ale vždy sa nájdu jedinci, ktorý nenasledujú daný prúd. Ako v hudbe, tak aj v štylizovanom tanci sa vytvorila fúzia s inými tanečnými žánrami, ako napríklad baletom alebo scénickým tancom. Avšak tieto prvky z iných tancov nevyčnievajú a pôsobia homogénne. Jediné čo sa dá vyčítať tanečníkom je, že vôbec rozumieť textom piesní, ktoré spievajú.  

 Kostýmy sú pohodlné, prispôsobené skúšobnému procesu, v dominantne modrej a šedej farbe. Dievčatá majú teplákové šaty a šuštiakové sukne, ktoré si obliekajú priamo na scéne a muži tancujú v šuštiakových nohaviaciach. Okrem skúšobného odevu to predstavuje aj módu roku nežnej revolúcie. Ako špecifický symbol fungujú šuštiakové bundy, ktoré na začiatku predstavenia majú tanečníci oblečené naopak, a potom si ich prevrátili na znak zmeny režimu. V tomto geste je možné odčítať fakt, že takmer každý komunistický politik prevrátil kabát a zrazu sa z neho stal veľký demokrat. Rušivé ale bolo, že sa počas predstavenia tanečníci viackrát prezliekali, avšak chýbalo tomu akési logické opodstatnenie a dôvod. 

Allegro Molto Barbaro je dielo, ktoré vzdáva poctu Nežnej revolúcii, ale zároveň poukazuje aj na to, že ani teraz nie je všetko v poriadku a mali by sa udiať zmeny v spoločnosti. 

Adam Nagy
2 bc. KDŠ

Inscenačný tím 

Réžia, choreografia: Dušan Hégli 

Slovenský hlas: Milan Lasica 

Maďarský hlas: Lajos Parti Nagy 

Tanečníci: Viktor Baranyai, Ákos Botló, Erik Brusznyai, András Lantos, Veronika Sebőová, Eszter Oláh, Ágnes Varsányi, Anna Vermes 

Hudobníci: Máté Hegedűs, Miklós Király, Gergely Dávid Hegedűs, Tamás Király 

Text:  Lajos Parti Nagy, Samuel Beckett