Nielen Žltá čiara je obmedzujúca

externýMD ŽilinaŽltá čiaraBibiána Švecová

Mestské divadlo v Žiline má vo svojom repertoári nový titul, komédiu Žltú čiaru. Text súčasnej nemeckej dramatičky Charlotte Roos, ktorý vznikol v spolupráci so spisovateľkou Juli Zeh, predovšetkým apeluje na myšlienku slobody. Ide o inscenáciu, ktorá prinúti (alebo by aspoň mala prinútiť) premýšľať, čo je vlastne sloboda a či sme naozaj slobodní. 

    Inscenácia sa v úvode pohrávala s divákmi a ich interakciou. Náhle sme sa ocitli v aukčnej sieni a mali sme možnosť dražiť umelecké diela. Všetko bolo samozrejme regulované a „zakúpené“ umelecké diela sa dostali do rúk vopred dohodnutým ľuďom. Zvyšní účastníci „aukcie“ neostali na prázdno, odmenou bol komický western tanec licitátora. 

Prvotná komika a náboj inscenácie sa postupným plynutím deja vytrácali. Na prvý pohľad by sa zdalo, že tento dramatický text nie je v komédiou, ale nie je to tak. Táto trpká dráma má v sebe ukryté vážne existenciálne otázky života, slobody, bezpečnosti, politické otázky a pod. Komediálne prvy do hry teda vložili samotní tvorcovia práve preto vložili – už spomínaný western tanec na aukcii, masáž tváre spôsobujúca rôzne komické grimasy, masáž hlavy pomarančom, použitie paralyzéra... Všetko to boli prvoplánové vtipné prvky, ktorými sa inscenátorom podarilo zmocniť sa mysle diváka bez toho, aby dosiahli zamyslenie sa nad podstatou a hlavnou témou inscenovaného textu.

    Retardujúcou časťou inscenácie boli výstupy technikov, ktorí po takmer každom výstupe pedantne vytvárali na javisku žlté čiary a ohraničovali hrací priestor, či príprava scény na nasledujúce výstupy. Technické zmeny tvorili tretinu inscenácie, boli zdĺhavé a rušivé. Podobne na tom boli monológy postáv manažéra a vojaka. Príval (podstatných!) informácií vzali hereci svojou hereckou interpretáciou na ľahkú váhu, alebo naopak preexponovali, zjednodušili podstatu, ktorú tlmočili akoby každému jasnú skutočnosť.

    Réžijné zjednodušenie sa nepodarilo dohnať ani dramaturgickou prácou. Finálna úprava textu by si v konečnom dôsledku žiadala ešte dramaturgické zásahy. Monológy sa dali výraznejšie upraviť, pričom by postavy v krátkosti povedali divákovi tie najpodstatnejšie informácie. Podobne na tom boli výstupy vyšetrovateľa s tlmočníčkou a chyteného arabského občana. Výsluch sa dial opakovane, pričom sa postupne vytrácala prvotná komickosť prekladu a vypočúvania.

    Dramatický text obsahovo apeloval na vážnejšiu časť ľudského bytia. Inscenačný tím v žilinskom divadle sa pokúsil urobiť z vážnej témy komédiu, čo pridaním lacných vtipov nevyšlo podľa očakávania. Žltá čiara obmedzovala a ohraničovala nielen priestor, hercov a ich javiskové postavy, ale aj divákov a ich pohľad na vec.

REALIZAČNÝ TÍM

Preklad:

Martina Vannayová

Scéna a kostýmy:

Eva Kudláčová Rácová

Hudba:

Martin Burlas

Dramaturgia:

Martin Gazdík

Réžia:

Eduard Kudláč

OSOBY A OBSADENIE

Paul :

Ján Dobrík

Helene:

Ivana Kubáčková

Clara:

Iveta Pagáčová

Frontex- úradník agentúry, Staviteľ plotu :

Boris Zachar

Tlmočníčka:

Anna Nováková

Aš-Šamich:

Braňo Bačo

Mecénka, Pracovníčka bezpečnosti letovej prevádzky:

Tajna Peršić

Mecénka, Pracovníčka bezpečnosti letovej prevádzky:

Kristína Sihelská

Aukcionár, Aktivista za ľudské práva, Mubarak:

Michal Tomasy

Pracovník bezpečnostnej služby, Advokát, Pilot :

Michal Koleják

Manažér stáda (Poľnohospodársky manažér):

Dávid Uzsák

Premiéra: 30.3.2019, Mestské divadlo Žilina

Bibiána Švecová, 1.Mgr KDŠ

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11
12
13 14 15 16 17
18
19
20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com