Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová
Som vietor
Som vietor

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho.

V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky o existencii bytia a samote, s ktorou sa každá z jeho postáv vyrovnáva iným spôsobom. Inscenovať Fosseho texty patrí nepochybne k náročným interpretačným orieškom, keďže inscenačný tím si musí definovať hranice priestoru, pohyb postáv a prácu s textom, založenú na rytmizácii, opakovaní, odmlkách a pod. Pre aký interpretačný kľúč Fosseho hry Som vietor v preklade Anny Fosse sa rozhodli študenti štvrtého ročníka v divadle Lab?

Už samotný dramatický text Som vietor poskytuje čitateľovi možnosť výberu priestoru: ,,Som vietor sa odohráva v myslenom člne, respektíve jeho napodobenine, a všetky deje sú tiež iba myslené...“ (Fosse, 2016, s. 74) Scéna Alžbety Kutliakovej pozostáva z veľkej bielej plachty natiahnutej po šírke javiska, na ktorej sa premietajú čiernobiele vlny (Juraj Mydla). V priestore pred plachtou sa nachádza trojuholníkový výsek rovnakej farby, vďaka čomu pripomína takéto scénické riešenie plachetnicu. Scénografia pracuje aj s priestorom publika – postavy Prvého a Druhého pri replikách odkazujúcich na skalné výbežky, ostrovčeky, výčnelky či fjordy pozerajú smerom k divákom. Zvuková a svetelná stránka inscenácie (Michal Čamaj, Denis Ürge) dopĺňa minimalisticky ladenú scénu, hoci v niektorých mizanscénach by sa dalo pracovať efektnejšie s používaním farieb (tlmenie, zosilňovanie a pod.).

Minimalistická je práca s farbami, základný inventár tvoria biela a čierna – dva protipóly, ktoré sa vzájomne priťahujú a odpudzujú. Biely priestor plachetnice a inventáru člna tvorí kontrast s civilnými odevmi v tmavých farbách, ktoré vytvorili Alžbeta Kutliaková a Ľudmila Valná (čierne pršiplášte, nohavice).

Režisér Samuel Chovanec obsadil do postáv Prvého a Druhého Michala Nogu a Mareka Luptáka. Zatiaľ, čo v dramatickom texte môžeme nadobudnúť dojem, že ide o rozhovor jedného muža so svojím alter egom, režisér sa rozhodol vystavať filozofické rozhovory na základe vonkajšieho kontrastu. Zatiaľ čo Druhý v hereckej kreácii Mareka Luptáka pracuje s výraznou mimikou a gestikou, tak Michal Noga v úlohe Prvého využíva hĺbavý pohľad, v ktorom sa odzrkadľuje vnútorná rozorvanosť – tú však nijakým spôsobom nedáva navonok. Aj vďaka tomu nadobúda jeho postava tajomnejšie kontúry. Takéto režijno-dramaturgické riešenie však oslabuje interpretačnú hru, ktorú Fosse predkladá čitateľom: Je to, alebo nie je to rozhovor medzi dvoma postavami? Čo ak je to len súvislý monológ odohrávajúci sa v pomyselnom člne, ktorý nemá žiadne pevné ohraničenie? Čo ak sa stávame súčasťou rozhovoru medzi mužom a jeho alter egom? Dramatický text ponúka viacero východísk – od osamelosti človeka, hľadania jeho existencie a premýšľania nad tým, prečo Prvý nedokáže byť sám, ale ani v prítomnosti ľudí. Pozeráme sa na dvoch ľudí, alebo len na jedného? Stávame sa súčasťou zrkadlenia? Napriek tomu je inscenácia Som vietor režiséra Samuela Chovancom a dramaturgičky Magdalény Žiakovej solídnym pokusom, ktorý prináša závan poetiky Jona Fosseho. A takýto vetrík na začiatok vôbec nemusí byť zlý.

Miroslava Košťálová, 2. bc KDŠ

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com