Vytrasiem z teba ryžu!

Gene Luen YangAmeričan čínskeho pôvoduKBTMiroslava Košťálová
Američan čínskeho pôvodu (foto V. Slaninka)

Gene Luen Yang sa v grafickom románe Američan čínskeho pôvodu zaoberá problematikou emigrácie. Autor poukazuje na to, s čím sa musia prisťahovalci vyrovnať, zobrazuje ich každodenný boj s predsudkami a snahu o začlenenie sa do novej kultúry. Vychádza pritom z vlastných skúseností, takže niet núdzu o autobiografické prvky. Na stále aktuálnejšiu problematiku emigrácie prostredníctvom jeho komiksu zareagovali aj študenti 5. ročníka bábkarskej tvorby.

Komiks predstavuje montáž troch príbehových línií. Skrátená legenda o Opičom kráľovi sa strieda s pasážami, v ktorých malý Američan čínskeho pôvodu, Jin Weng, musí bojovať s predsudkami, ktoré pramenia z jeho ázijského vzhľadu (hoci sa narodil v Amerike). Posledná línia sleduje osud Dannyho, ktorý je v kolektíve mimoriadne obľúbeným, no až do chvíle, kým sa nezjaví jeho čínsky bratranec. Švejžužu sa na seba snaží upriamovať pozornosť skrz rôzne bláznovstvá, prostredníctvom ktorého dostáva Dannyho do nepríjemných situácií.

Inscenácia, ktorá vznikla podľa rovnomenného grafického románu, mala premiéru 26. januára 2018. Autorkou dramatizácie je Paulína Belická (2. mgr. KBT). Inscenáciu pripravil režisér, scenárista a pedagóg na KBT VŠMU Gejza Dezorz, ktorý stojí za vznikom Dezorzovho lútkového divadla.

Montáž typickú pre predlohuj r využíva aj režisér v inscenácii pri prestavbách scén, keď sa prostredníctvom videoprojekcie na vysokých škatuliach premietajú klipy slávnych spevákov a speváčok  z 80. rokov – napríklad Like a virgin od Madonny či She´s like the wind od Patricka Swayzeho. Videoklipy odkazujú na dobu vzniku grafického románu. Výberom uvedených videoklipov pri prestavbách scén sa Dezorzovi darí vytvárať primeraný temporytmus, ktorý umocňujú aj samotní študenti – napríklad na chytľavé hity tancujú počas manipulácie s vysokými škatuľami. Režisér taktiež poukázal na americkú kultúru využitím typických obalov od hamburgerov, kostýmu šaša z McDonaldu (ktorý otvára a uzatvára inscenáciu) a použitím slangových výrazov, ako napríklad ,,mekáč“ či ,,hambáč“. Tieto štylizované rekvizity, ktorými režisér poukazuje na konzumnú kultúru, využíva nielen v ich primárnej funkcii, ale miestami sú nositeľmi ďalších významov. Vidieť to môžeme v jednej z mizascén, v ktorej sa spolužiak vyhráža Jinovi, aby mu dal jedlo, ktoré dostal na desiatu. Keď mu ho Jin dá, spolužiak sa s tým neuspokojí, chce viac. Ani po Jinovom úprimnom vysvetlení, že už nemá žiadne jedlo, sa situácia neupokojí. ,,Vytrasiem z teba ryžu!“ zvolá spolužiak a strčí Jinovi hlavu do obalu od hamburgeru. Použitie krabice ako zvieracej tlamy evokuje agresívne správanie.

Zo všetkých troch dejových línií, ktoré sa v inscenácii realizujú, je zaujímavým spôsobom spracovaná práve legenda o Opičom kráľovi. Zvuky orientálnej hudby počas tieňohry umocňujú atmosféru ďalekého Orientu, rovnako ako kostým bábkoherca Jakuba Malotu – kimono a rukavice striebornej farby. Mária Bačová, študentka druhého ročníka magisterského stupňa bábkarskej scénografie, vytvorila aj veľkého čínskeho draka z niekoľkých obrovských červených papierových gulí, ktorého nad hlavami nesú bábkoherci. V inej scéne sa jedna z papierových gulí využíva ako ozdoba hlavy. Scénografka jasne poukazuje na kultúru orientálnej Číny, vďaka ktorej sa jej podarilo vytvoriť protiklad s konzumným svetom Ameriky. Bačová svojimi návrhmi bábok zo školského prostredia poukazuje na zaužívané stereotypy (štíhla kráska Barbie s rozcuchanými blond vlasmi, triedny športovec s krátkym, upraveným účesom a svalmi), pričom ten istý princíp uplatňuje aj pri bábkach-predstaviteľoch čínskeho pôvodu. Jin a Švejžužu síce v rámci americkej society vybočujú svojím vzhľadom z davu, no práve to je z hľadiska estetickej koncepcie inscenácie mimoriadne dôležité vďaka metóde kontrastu.

Študenti 5. ročníka bábkarskej tvorby - Mária Barnašová, Viera Farbiaková, Sidónia Féderová, Dáša Laurová, Jakub Malota, Juliána Svítková – prejavujú zručnosť pri animovaní bábok a z ich hereckého prejavu cítiť silného kolektívneho ducha.

Dezorzov Američan čínskeho pôvodu zavedie diváka do orientálnej Číny, aby ho vzápätí ,,teleportoval“ do krajiny hranoliek, dokonalej krásy a ešte dokonalejších predsudkov. Režisérovi a celému tvorivému tímu sa prostredníctvom inscenácie podarilo poukázať na kultúrne rozdiely ázijskej a americkej konzumnej kultúry a tiež to, aký majú dopad na fungovanie v spoločnosti. V čase emigračnej krízy má jej uvedenie rozhodne dôležitý význam. Inscenácia prináša ešte jedno dôležité posolstvo, ktoré najvýstižnejšie definuje citát Brucea Leeho uvedený v bulletine: ,,Vieš, kým by som rád bol? Človekom...Pod nebesami sme všetci jedna rodina, len to tak nejako je, že ľudia sú odlišní...“

Miroslava Košťálová,

1. bc KDŠ

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com