Zita počúva prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený zo sabotáže a zrady. Na súd príde svedčiť aj Zitin muž Mišo Černek. Ten však svedčí proti nemu... Na scéne nastáva retrospektíva. Romana Ondrejkovičová ako Zita spomína na udalosti z roku 1945. Dedinu, v ktorej žije obsadili Nemci. Všade panuje strach, pália sa domy, obyvatelia sa navzájom udávajú a hľadajú sa ukrytí partizáni. Alfonz Bednár vo svojej novele prepája minulosť a vtedajšiu prítomnosť. Precízne pracuje s psychológiou postáv, ktoré sa často ocitajú v hraničných situáciách. Inscenácia Rebeky Valábkovej, nám približuje dusnú atmosféru konca druhej svetovej vojny a priebeh súdnych procesov päťdesiatych rokov. Prechod spoločnosti z blata do kaluže. Päťdesiate roky dvadsiateho storočia znamenali útok na všetky základné práva a slobody v štáte. Definitívne sa tu udomácnila komunistická diktatúra, ktorá sa stavala proti vlastným občanom a dopúšťala sa...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com