Krátko po začiatku semestra, 24. septembra, som využil príležitosť pozrieť si dve predstavenia tanečnej fakulty s názvom Cítiť (ne)viditeľné a Dôvera. Napriek tomu, že tieto dve časti sú ako celok prepojené pomocou jednej základnej myšlienky, ktorou je dôvera, môžeme sa na ne pozerať aj ako na dve samostatné diela. Rád by som sa zaoberal prvým, ktoré sa mi zdalo zaujímavejšie tým, aký núka priestor pre diváka. Známa slovenská choreografka Marta Poláková spolupracovala s prvým a tretím ročníkom Katedry tanečného divadla a performancie. Chladnejšie počasie nič neubralo produkcii na atmosfére a priestor parku na Svoradovej ulici len pomohol tejto, na koncentráciu náročnej, úlohe. Viac než pol hodiny sa študenti so zavretými očami snažili s dôverou pohybovať v cudzom priestore, cítiť prírodu a seba navzájom. Ťažkosti spojené s vnímaním daného priestoru a seba v danom čase vo mne vyvolali pocit, že tanečná úloha je veľmi náročná a viac menej aj nekomfortná pre účinkujúcich. Obavy z...» pokračovať v čítaní