úryvok z rozhlasovej hry Postavy: Hanka (vek: 17) Ivan – Hankin otec (vek: 40+) Alena – Hankina matka (vek: 40+) Viera – učiteľka huslí (vek: 60+) Policajt (vek: 60+) Malá Hanka (vek: 4) Režisérka (vek: 30+) Hlas muža IVAN: Nič som v to ráno nevidel. Žiadneho diviaka. Žiadnu zver. Ani svoju dcéru... našu dcéru... Keby... keby som išiel z domu skôr, nedal si tú kávu, alebo tie dve cigarety... zastavil by som ju? ALENA: Rozviedli sme sa. Ani nie rok po tom. HLAS MUŽA: Máme hlásenie zo zóny tri. Nezvestná maloletá, rodičia ju naposledy videli okolo 19. hodiny, všetky hliadky... (strata frekvencie) POLICAJT: Boli sme poslední, ktorí ju videli. Jasné, že si to s Vladom... ehm... kolegom vyčítame. Nedáme si pokoj, kým ju nenájdeme. Kým nenájdeme... ehm... jej telo... Povedzte mi... Prečo by taký mladý človek páchal samovraždu? ZVUK: Husľový motív... VIERA: Nie, ja neverím, že by to urobila. Hanka nie. Poznám ju. Viete, môj svet to sú...» pokračovať v čítaní
úryvok z rozhlasovej hry Postavy: Mucha – jej najväčším snom bolo vždy vyletieť až do vesmíru Myš – ako mladú ju odchytili na poli a neskôr využívali na vedecké účely Šváb – flegmatik – aj tak vie, že to prežije Vasil – poctivý pracovník (vek: asi 25) Jurij – skúsený pracovník (vek: asi 50) Stroj – mechanický mladší ženský hlas MUCHA: Už som tu! Nebojte sa, ja vás zachránim! Výška klesla... čože?! O 100 km! Overte funkciu stabilizačných motorov, podporučík! Ticho. MUCHA: Prepáčte, hovorím s vami. MYŠ: So mnou? MUCHA: Vidíte tu snáď niekoho iného? Sme jediné, kto môže zachrániť túto stanicu rútiacu sa do záhuby! Aká je vaša hodnosť? MYŠ: Ja... ehm... MUCHA: Vidím, že keď mi konečne pošlú výpomoc, za nič to nestojí. Ešteže mám všetko naštudované. Niekoľkoročný tréning v najťažších podmienkach. Prešla som si všetkým. Nebezpečnými domácnosťami, kde som sa naučila odolávať mámivým, no zradným vôňam. Kanálmi, kde moje krídla slúžili viac ako...» pokračovať v čítaní
(úryvok rozhlasovej hry) Postavy: Štefan – vojnový vyslúžilec (vek: 65+, vo flashbacku 17) Mária – Štefanova dcéra (vek: 40) Generál (vek: 40+) Fero – Štefanov priateľ (vek: 17) Matej – Štefanov priateľ (vek: 19) Ondrej – extrémistický fanatik (vek: 22) 2. výstup Generálov hlas opäť znie akoby z diaľky, postupne slabne, Štefan spomína. Ozýva sa štrngnutie, otváranie konzerv, lyžičky sa obtierajú o konzervy, mľaskanie úst, smiech troch priateľov, zvuk lietadla krúžiaceho vo vzduchu. FERO: Páni, nech nám šmakuje! (smiech) MATEJ: Je poriadna zima! Keby sme si aspoň plamienok... ŠTEFAN: Aby nás Nemci rýchlejšie našli?! Niee, pekne jedz a nesťažuj sa. ŠTEFAN: Čo asi robí moja Magdalénka? FERO: Leží v teplej posteli, na rozdiel od nás. MATEJ: A na večeru mala určite niečo lepšie ako fazule z konzervy! ŠTEFAN: Ktovie, či na mňa myslí... FERO: Pche, tvoja Magdalénka hej! Ale ktovie, čo moja Mara?! Tie naše tri deti určite vyrástli,...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com