Začiatkom októbra sa napriek aktuálnej situácii s Covid-19 podarilo uskutočniť performance Anny Čonkovej Stojím a čakám, ktorej súčasťou boli aj študenti VŠMU. V Mirbachovom paláci tak zaznelo niekoľko básní Milana Adamčiaka. Jeho zvuková poézia znela v priestoroch točitého schodiska, pričom sa diváci voľne prechádzali alebo usádzali na jednotlivých poschodiach. Avšak so zvukovou poéziou sa u nás, na našej umeleckej scéne, nestretávame až tak často. Preto ma zaujímalo, čo mi o nej povie Anna Čonková, ktorá s ňou už skúsenosti má. Akú úlohu zastáva zvukovosť a ako sa vôbec performeri orientujú v grafickej partitúre? No a v neposlednom rade: Ako zvuková poézia komunikuje a kto je jej percipientom? Poézia Milana Adamčiaka, ktorá bola predvádzaná v rámci festivalu Novotvar má svoje špecifiká, ide o takzvanú zvukovú poéziu. V čom je prevedenie tohto typu poézie iné? Povedala by som, že v experimentálnej poézii je...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com