Na motívy knihy Branka Ćopića Záhrada slezovej farby zdramatizovali Veronika Trokšiarová a Zarina Hozdić SCÉNA 1 (na záhrade) Postavy: Dedo, Branko, Peter (...) PETER: Branko! Poriadne si vyrástol. Keď som ťa videl naposledy, bol si takýto maličký. /ukazuje palicou, potom posmešne Brankovi/ Vieš Branko, málokto sa vo farbách tak ťažko vyzná, ako tvoj dedo! Tie jeho oči pekne zostarli. DEDO: /pokračuje, na Petra/ Moje oči sú už síce staré, ale ak bol minulý rok slez červený, tak to znamená, že taký aj bol. Teraz sa modrí ako more … moje oči s tým nič nemajú. BRANKO: Ujo Peter, ty si mal kone? PETER: /chvastá sa/ Mal som ich minimálne sto! A každého v inom kúte sveta! DEDO: Ty starý kôň, prestaň mi tu oblbovať chlapca. PETER:...» pokračovať v čítaní
Na motívy knihy Tatiany Melasovej zdramatizovali Michaela Hriňová a Martina Havierová (ukážka) DESIATA – Ulica, u Samuela – Melisa, Samuel MELISA: Do piče, nie, nechaj ma tak! Neber mi to, ty kokot! Do piče. Pusti to. (Melisa vletí na javisko, za ňou beží Samuel, Melisa zbiera svoje veci do kabelky) SAMUEL: Si v poriadku? MELISA: Čo? Nechaj ma. SAMUEL: Si v poriadku? Videl som, čo sa stalo. MELISA: Hej, no. SAMUEL: Môžem ti pomôcť? MELISA: Nie, som v poriadku. SAMUEL: Nechceš si dať kávu? Si trochu... Nechceš si dať kávu? Teda prepáč. Ja toto nerobievam, ale... Neoslovujem dievčatá na ulici a nepozývam ich a... MELISA: Aké dievčatá? Myslím, že je jasné čomu sa venujem. Robím na ulici kurvu. SAMUEL: Prepáč, to som nevedel, ale keby si chcela...» pokračovať v čítaní
(ukážka) HEREČKA #1 Táto hra nemá koniec, ani dobrý, ani zlý. HEREC #1 Umenie nemá odpovede, neponúka riešenia… HEREČKA #2 Umenie má iba skúmať a predpovedať… HEREC #2 Umenie ponúka iba nádej a viac nádeje… zas a znovu, že historické krivdy je možné prekonať. HEREČKA #3 Zas a znovu ukazuje, aký by život mohol byť, oproti tomu, aký je a bol. HEREČKA #1 V nádeji je dôvod žiť. HEREC #2 Táto hra bola napísaná s výnimočnou láskou k Židom a Nemcom. Dejiny sú raz napísané a nie je možné meniť ich. Ale budúcnosť píšeme my… teraz. Je čas si uvedomiť, čo sa stalo, chytiť sa za ruky a posunúť sa vpred, odpustiť...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com