Naposledy som bola na muzikáli, keď som mala štrnásť rokov. Išlo vtedy o inscenáciu Veveričky v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Pamätám si, že som tento výlet dostala ako odmenu od školy. Odvtedy prešlo desať rokov a ja som sa rozhodla, že nech semester dopadne akokoľvek, musím sa odmeniť. Ruku na srdce: Existuje lepšia odmena pre študentku divadelných štúdií ako ísť na muzikál(y) do Londýna? Ťažký život poctivky Piatok. 24. január 2020. 8:00 – posledná skúška z Teórie drámy. Netrpezlivo čakám na rozdanie testových hárkov. Príprava na skúšku v tomto prípade zahŕňala aj analýzu všetkých možností prepravy zo Zochovej na letisko. 8:35 – test je z veľkej časti vyplnený. Ostáva mi zopár minút, ak sa chcem držať plánu A a prísť na letisko dve hodiny pred odletom. 8:50 – odchádzam zo školy. Sledujem premávku a zisťujem, že „39-ina“ na Trnavské mýto ešte nešla. Kým však prejdem cez podchod, autobus mizne. Zmena plánu. Odchádzam na električku. 9:15 – Trnavské mýto. Vystupujem z...» pokračovať v čítaní

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že vidiaci Robert Roth hral v inscenácii Mojmír II. alebo Súmrak ríše zdravotne znevýhodneného? Osobne som si na tento paradox spomenula až pri čítaní publikácie Divadlo a zdravotné znevýhodnenie. Ich situácia na Slovensku je vo vzťahu k divadlu pomerne málo zmapovaná. Občas sa uvedú inscenácie, ktoré ich zobrazujú, ale zväčša nejde o leitmotív. Ešte menej je tých, kde účinkujú. Podobná situácia, aj keď so silnejšou tradíciou ich začlenenia do umeleckého priemyslu, je vo Veľkej Británii. Vo svojej publikácii Divadlo a zdravotné znevýhodnenie ju opisuje performerka a aktivistka v oblasti zdravotného znevýhodnenia Petra Kuppers. Kameň úrazu: Príchod do divadla Úvod publikácie sa venuje zdravotne znevýhodnenému človeku, ktorý je v divadle ako divák. Autorka opisuje nemožnosť zohnať lístky na miesta, ktoré sú pre nich určené, zároveň kritizuje neprispôsobené priestory divadla, teda absentujúcu bezbariérovosť. Výber inscenácie, Curious Incident of the...» pokračovať v čítaní

Ako absolventka logopédie, ktorá si prešla lingvistikou, som si nemohla nechať ujsť štvrtý diel Vedy v divadle. Keby som bola v logopedickej praxi, pravdepodobne by som zaujala pomerne skeptický, ba dokonca kritický postoj voči nahrádzaniu logopedickej terapie robotmi. Neustále by som zdôrazňovala, že ľudský kontakt je nevyhnutný a robot môže narobiť viac škody ako úžitku. Nie som logopedičkou v praxi, no som študentkou divadelnej vedy, a preto som si dovolila pozrieť sa na problematiku spájania lingvistiky a robotiky čisto (ne)zainteresovaným pohľadom budúceho divadelného kritika. Môj Facebook ma pozná tak dobre, že mi automaticky ponúka udalosti, ktoré ma môžu zaujímať. Nebolo to inak ani v prípade tohto dielu Vedy v divadle. Skrátka, prišlo upozornenie a ja som sa automaticky „interestla“. Neskôr som sa k udalosti vrátila, aby som zistila tému. A moje logopedické ja zaplesalo. Spojenie lingvistiky, robotiky a divadla je jednoznačne to, čo chcem vidieť a zažiť. A navyše, pri Vede v...» pokračovať v čítaní

Štúdio 12 zaradilo do svojho repertoáru inscenáciu hry súčasného ruského dramatika Ivana Vyrypajeva Bytie 2. Réžie sa ujala Petra Fornayová a dramaturgicky inscenáciu spracoval Ján Šimko. V úlohe Boha – psychiatra a Ivana Vyrypajeva sa predstavil Vlado Zboroň, pani Lótovú – Antoninu Velikánovú hrala Heidi Šinková.  V úvode inscenácie sa stretávame s Ivanom Vyrypajevom (Vlado Zboroň) a s psychiatrickou pacientkou Antoninou Velikánovou (Heidi Šinková). Antonina je autorkou textu, ktorý sa bude v nasledujúcich chvíľach odohrávať pred zrakmi divákov. Hru poslala dramatikovi prostredníctvom svojho psychiatra s dodatkom, že jej nezáleží na tom, ako hru upraví – či už ju skráti alebo doplní. Je predsa obyčajná učiteľka matematiky a s písaním divadelných hier nemá nič spoločné. Dôležitá je aj informácia, že Velikánová trpí akútnou schizofréniou. Dramatik sa rozhodol text doplniť o kuplety a listy, ktoré si s Velikánovou vymenil.  A ona...» pokračovať v čítaní

Keď sa povie „autista“ vidíte pred sebou Dustina Hoffmana s geniálnymi schopnosťami alebo utiahnutého chlapca, ktorý sa kolíše niekde v kúte a vydáva zvláštne zvuky? Pravidelne sa stretávame so skreslenými obrazmi o autizme či dezinformáciami, ktoré s ním súvisia. Performancia Človek s PAS vyvracia stereotypy a nesie v sebe posolstvo o ľuďoch, ktorých systém dlhodobo ignoruje.  Fakty o autizme        Autizmus (z gréckeho slova autos = sám a izmus = orientácia, stav) je celoživotná, vrodená, vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje celkový vývin dieťaťa a možnosti jeho vzdelávania. Ľudia s autizmom majú spoločné tzv. jadrové príznaky. Medzi ne zaraďujeme kvalitatívne deficity v recipročnej komunikácii a sociálnej interakcii, stereotypne vymedzené záujmy a opakujúce sa vzorce správania.      V minulosti sa autizmus považoval za neorganickú poruchu, za...» pokračovať v čítaní

Stretnú sa divadelný kritik, astronóm a archeológ... Nie, toto nie je začiatok intelektuálneho vtipu. Ide o tretiu časť z cyklu Veda v divadle. Tá sa niesla práve v znamení archeológie a astronómie. Medzi týmito dvoma vedami sa dá pomerne jednoducho nájsť spojenie. Avšak je možné spojiť ich s divadlom? A dá sa pri tejto kombinácii predísť spojeniu „nebeské divadlo“?       V utorok 10. decembra 2019 sa dvere Štúdia 12 otvorili všetkým, ktorí radi hľadajú spojenia a súvislosti medzi navonok nespojiteľnými oblasťami. Moderátor diskusie Milo Juráni privítal v priestoroch divadla dvoch akademikov – astronóma Aleša Kučeru a archeológa Karla Pietu.        Astronómia veľmi rada pracuje s pojmom „nebeské divadlo“. Ten v sebe zahŕňa pozorovania hviezd, zatmenia Slnka či Mesiaca. Podľa Kučeru majú astronómovia svoje kamenné divadlá, ktorými sú planetáriá. A nakoniec, existujú divadelné...» pokračovať v čítaní

Maryša! 2.3. o 19.00 odohrá pražské Národní divadlo predstavenie Maryša na doskách SND, ktoré tento rok oslavujú storočnicu. Maryša od bratov Mrštíkovcov bola prvým predstavením, ktoré sa v SND presne pred 100 rokmi odohralo vďaka českej spoločnosti Bedřicha Jeřábka. Poďme sa spoločne vrátiť v čase!  » pokračovať v čítaní

Predstavte si, že dieťaťu dáte možnosť stať sa autorom dramatického textu, režisérom alebo hercom. V logopedickej praxi sa stretávame s terapiou, ktorá presne toto deťom umožňuje! Kvôli ochrane osobných údajov pravdepodobne nikdy neuvidíte výsledok detského tvorivého procesu, ale môžete si o ňom prečítať v nasledujúcom článku.      O tom, že divadlo nie je určené len pre úzku skupinu vyvolených, hovoril Darko Lukić na svojej prednáške o aplikovanom divadle. Okrem estetickej funkcie dokáže divadlo poukazovať na spoločenské problémy, ale aj pomáhať znevýhodneným ľuďom. Prvky divadla využíva skupinová terapia pre deti so špecificky narušeným vývinom reči (ŠNVR) – Storytelling – Story Acting.      Podľa slovenskej  psycholingvistky Maríny Mikulajovej (2009) je narušený vývin reči štrukturálnym a systémovým narušením jednej, viacerých alebo aj všetkých oblastí vývinu reči (oblasť pragmatizácie, sémantizácie,...» pokračovať v čítaní

Pani profesorka Soňa Šimková iba nedávno získala cenu Slovenského centra AICT vrámci cien DOSKY. Teraz vás Divadelný ústav a Francúzsky inštitút na Slovensku pozývajú v stredu 20.11 o 17.00 na prezentáciu jej knihy Divadlo prekračuje hranice Patrice Chéreau, Ariane Mnouchkine, Robert Wilson, ktorá sa bude konať vo Francúzskom inštitúte na Slovensku na Sedlárskej ulici. Hosťami prezentácie budú prof. Ľubomír Vajdička a prof. Jana Wild. Moderátorkou podujatia bude Lucia Hurajová.» pokračovať v čítaní

Zdravie máme len jedno. A špeciálne to duševné. Stres a nervozita sú bežnou súčasťou našich životov, ale vedia im aj uškodiť. Všetci študenti, študentky, pedagógovia a pedagogičky sú pozvaní na workshop Umelec v praxi: Zvládanie stresu a nervozity, ktorý sa uskutoční 20.11 o 11:00 v priestoroch Divadelnej fakulty na Svoradovej ulici.» pokračovať v čítaní