Aj vy ste mali počas štúdia na strednej škole pocit, že dráma je v porovnaní s lyrikou a epikou marginalizovaný literárny druh? Ak áno, tak práve preto vznikol nový projekt Slovenského centra AICT s názvom SMARTheatre. V rámci neho si účastníci mohli počas niekoľkých mesiacov pozrieť inscenácie v bezpečnom online priestore, absolvovať diskusie so svojimi lektormi, ale aj so zaujímavými hosťami a napokon pretaviť svoje pocity do ľubovoľného kreatívneho výstupu. Projekt ponúkol päť dielní. Bolo možné vybrať si činoherné, bábkové, operné, muzikálové alebo alternatívne divadlo. O tom prečo projekt vznikol, pre koho je určený a aké sú jeho ciele, sme sa porozprávali s iniciátorkou projektu Zuzanou Uličianskou a koordinátorkou projektu a lektorkou dielne Činohra Zuzanou Spodniakovou. Prečo vznikol projekt SMARTheatre? Zuzana Uličianska: Jednou z motivácií bola výzva Fondu na podporu umenia. Bola to vlastne taká prvá online výzva na projekty,...» pokračovať v čítaní
Predstavujem si, že teraz väčšina z vás prevracia oči a hovorí si, že čo už dnes na ňom môže byť zaujímavé. Veď je to starina, ktorá nikoho nezaujíma. Navyše jeho Hamlet je súčasťou školského povinného čítania a tento fakt mu na popularite naozaj nepridáva. No a tú menšiu časť z vás snáď toto zvláštne meno, ktoré všetci vieme akosi podvedome napísať, láka. A to je dobre! Ak vás Shakespeare zaujíma, no neviete si vybrať správnu literatúru o ňom, máme pre vás skvelý tip. Český prekladateľ, zaoberajúci sa Shakespearom, Martin Hilský vydáva novú knihu. Jej názov je Shakespearova Anglie . Túto knihu je možné vnímať v súvislosti s jeho dvomi predchádzajúcimi knihami. Dílo (2011,2016) obsahuje kompletnú Shakespearovu tvorbu v preklade Martina Hilského a kniha Shakespeare a jeviště svět (2010, 2015,...» pokračovať v čítaní
JA: Skôr ako začneme čítať tento článok, pozrime sa von oknom. Čo tam vidíme? MY: (...) JA: Otvorme oči... VY: (v mysli...nechápavo...s takým tým divným úsmevom) Hmmm... no... hmmm... veď... máme (každý pre seba, mrmlajúc) Ako by sme sa asi mohli pozerať so zatvorenými očami. JA: Skutočne otvorme oči! O vzťahu človeka a Zeme a človeka a prírody počúvame stále častejšie. A to je dobre. ALE! Skutočne počúvame, alebo sa tak len tvárime? Možno nevieme, čo s tým máme urobiť a potom sa bojíme. A to nie je dobre. Túto tému neotvárame preto, aby sme žili v strachu, ale preto, aby sme s tým (aj s tým strachom) niečo urobili. ALE ČO? NO A TO JE TO... Nový zborník GREEN DRÁMA obsahuje pätnásť hier od pätnástich slovenských autorov. Hry sa venujú témam spojeným s ekológiou, environmentalistikou a ochranou prírody Divadelný ústav, ktorý zborník vydal, ho chcel prezentovať počas svojho festivalu Nová dráma/New drama, ktorý sa tradične koná v máji. V tomto roku sa však v obmedzenej forme...» pokračovať v čítaní
Noc divadiel je tradičné novembrové podujatie, na ktoré sa teší väčšina divadelníkov. Tá tohtoročná však bola čudná, tak ako všetky podujatia v tomto roku. Pozitívom však je, že sa na rozdiel od väčšiny iných podujatí zorganizovala v pôvodnom termíne. Moja Noc divadiel bola chaotická. Človek v tomto online svete akosi podľahne predstave, že môže byť v jednom čase na viacerých miestach. Veď prečo by nie, keď je doma a od vstupu do divadla ho delí len jeden klik. No čo ak ten klik nie je len jeden? Vtedy nastane ten pravý divadelný zmätok, ktorý k tohtoročnej Noci divadiel jednoznačne patril.» pokračovať v čítaní
Vône, farby, pohoda a výnimočná atmosféra. To všetko mi napadne pri pomyslení na záhradu. Branko Ćopić je autorom nádherne citlivej knihy o detstve, radosti zo života, no predovšetkým o fantázii, ktorú má každý z nás inú a práve v tom je naša jedinečnosť, naše bohatstvo. Tento text je pre mňa synonymom hlbokého nádychu, po ktorom otvoríme oči a pohneme sa vpred. Ale zmenení priamo v srdci. Knihu Branka Ćopića Záhrada slezovej farby sa rozhodli zdramatizovať študentky štvrtého ročníka Zarina Hozdić a Veronika Trokšiarová. S Veronikou sme si spoločne zaspomínali na detstvo a odhalili aj výnimočnosť tohto nádherného textu. Práve som si prečítala Záhradu a musím povedať, že ide o nádherný, veľmi jemný, osobitý text, ktorý v dnešnej drsnej a uponáhľanej dobe, nie je pre každého. Nie každý má dostatok času, aby si naplno vychutnal jeho poetickosť a mohol popustiť uzdu svojej vlastnej fantázie (tento motív mi pripomenul Annu zo Zeleného...» pokračovať v čítaní
Koronátor pedagogický Mgr. art. Karol Mišovic, PhD. KDŠ Ako prežívate karanténu? Spočiatku som si myslel, že budem mať neúmerne veľa času na čítanie kníh a časopisov/pozeranie filmov a televíznych inscenácií, ktoré som celé mesiace, ak nie aj roky, odkladal a hlavne ešte pred Veľkou nocou sám sebe vyhlásim generálne upratovanie celého bytu. Pravda je taká, že som svoje ambície naplnil len minimálne. Práca na novej štúdii, dodatočné písanie recenzií, korektúry niekoľkých starších textov, príprava krátkych edukačných prednášok pre nitriansky DAB, ranné live streamové sledovanie kŕmenia zvierat v nemeckých, holandských a dánskych zoo a najmä online výučba mi zaberajú celé dni a tak sa niekedy ani nenazdám a už je večer, kedy skypujem s priateľmi alebo pozerám online záznamy z nemeckých, anglických a niektorých (dosiaľ nevidených) slovenských divadelných inscenácií. A zrazu je tu noc. A o pár hodín ďalšie ráno a cyklus sa opakuje. No a ten prach... stále ostáva neutretý. Rady a...» pokračovať v čítaní
Premiéra inscenácie Tovar sa mala konať v piatok trinásteho. Text Tatiany Melasovej zdramatizovali študentky divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby Martina Havierová a Michaela Hriňová, pričom Miška je aj režisérkou inscenácie. Predpoveď nešťastia spojená s piatkom trinásteho sa však v prípade tejto inscenácie aj naozaj naplnila, pretože premiéra sa pre koronavírus zrušila. Prvá otázka sa týka výberu textu. Pri čítaní som mala pocit, že je celkom obyčajný. Jeho dominantou nie je ani jazyk, akým je napísaný, no ani dej, ktorý je pomerne ľahko predvídateľný. Prekvapilo ma, že kniha Tatiany Melasovej má na internete celkom pozitívne recenzie. Tak v čom je podľa teba sila tohto textu? Ja som knihu prvýkrát čítala ešte na strednej a keď prišla otázka, čo by sme chceli inscenovať, hneď mi napadla dramatizácia knihy Tovar. Už na strednej vo mne zanechala silné emócie a pocit hnusu. Mne išlo hlavne o reálnosť toho všetkého. Keď človek číta napríklad My deti zo...» pokračovať v čítaní
V Koncertnej sieni Dvorana Vysokej školy múzických umení sa v decembri konal koncert Vianočné impresie. Podujatia som sa zúčastnila pre môj osobný záujem, ale aj preto, že v redakcii školského časopisu Reflektor dbáme na prepojenie jednotlivých fakúlt a katedier našej školy. Koncert bol na veľmi dobrej úrovni, najmä pokiaľ ide o inštrumentálne prevedenia. Tie vokálne mali svoje rezervy (napr. práca s dychom). Nápad obsadiť pedagógov i študentov bol síce, vzhľadom na prichádzajúce vianočné obdobie, pekný, no jednotlivých účinkujúcich výrazne kvalitatívne diferencoval. Podľa môjho názoru koncert nebol určený širokej verejnosti, ale skôr odborníkom a ľuďom, ktorí sa venujú umeniu. Katarína Krokošová, 1. Mgr. KDŠ» pokračovať v čítaní
Brian Brestovanský je študent štvrtého ročníka divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. V minulých sezónach spolupracoval na inscenáciách Žart a Samovražda v b-mol. V aktuálnej divadelnej sezóne 2019/2020 sa dramaturgicky podieľal na inscenácii hry Zo života dážďoviek, ktorej autorom je švédsky dramatik Per Olov Enquist. Prečo ste si vybrali práve text Zo života dážďoviek? Výber hry bol tentoraz na režisérovi Patrikovi Samohýlovi, ktorý chcel prostredníctvom tohto textu tlmočiť svoje pocity. Tie súvisia najmä s dnešnými mladými ľuďmi, dvadsiatnikmi, ktorí sa cítia byť vyprahnutí a márni. Ja však ako dramaturg môžem doplniť, že je to najmä o tom, aby každý zostal originálom a prijímal svoj život aj s bolesťami. Môj dramaturgický zástoj spočíval najmä v úprave textu, rozoberaní jednotlivých tém a tiež v živej a plodnej diskusii s hercami. Mňa osobne tento text zaujal, pretože si myslím, že sa vymyká z aktuálneho repertoára Labu svojimi témami, ale aj spôsobom, akým je napísaný....» pokračovať v čítaní
Autorský projekt študentov Katedry bábkarskej tvorby DOMOV.y je zložený z niekoľkých samostatných autorských projektov, oddelených obsahovo (tým, ako performeri vnímajú tému domova a rodiny a tiež ich osobnosťami), ale aj formálne (prestavby scény či svetelný dizajn). Jednotlivé autorské projekty spája najmä téma. Tá je sama osebe intímna a v podobnom duchu sa nesú aj celé DOMOV. y, čo ale v niektorých prípadoch vedie k nezrozumiteľnosti. Intimita zvolenej témy sa pretavuje aj do bulletinu, ktorý celkovému vnímaniu autorského projektu veľmi nepomáha. Zaujme už samotné písanie názvu inscenácie. Názov DOMOV.y núti čitateľa vnímať slovo DOMOV ako nejaký názov alebo značku. Nabáda na to najmä písanie slova veľkými písmenami a pridanie koncovky malým písmenom. Vyvoláva to pocit zovšeobecňovania domova na jeden konkrétny DOMOV. Zároveň veľké písmená pridávajú slovu váhu. Koncovka „y“ ale upozorňuje na možnosť rôznych variácií domovov. Bulletin obsahuje aj krátke vyjadrenia...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com