Besnota JA Besnota TY Besnota MY

F. M. DostojevskijadaptáciaBesnotaLABTatiana Kubáňová

"Cezo mňa plynú všetky zakázané hlasy. Niekoľkokrát sa tajuplne ozve besnota alebo diabol, ktorý drieme v každom z nás." Divadlo Lab uviedlo inscenáciu s názvom Besnota v réžii profesionálneho režiséra Doda Gombára. Pri jeho inscenáciách a témach, ktoré spracúva, je zaujímavé pozorovať, ako strašidelne aktuálne sú. Dramaturg Mário Drgoňa spolu s režisérom Gombárom z rozsiahleho emblémového Dostojevského románu s pôvodným názvom Besy vybrali spleť myšlienok i tém, ktoré sa ozývajú naďalej aj v 21. storočí. Už z názvu inscenácie dýcha obraz vírusového a infekčného ochorenia. Choroba, ktorá spôsobuje emočnú labilitu a zmätok. Neomylne vedie k smrti. V inscenácii sa Besy (imaginárna postava) stáva akousi alegóriou, ktorá pripomína diabla. Ocitáme sa medzi postavami blúdiacimi v politickom i morálnom nihilizme. Ani v románe, ani v inscenácii nie je uvedené, v akom čase a priestore sa príbeh búriacich sa ľudí odohráva. Jednotlivé príbehy postáv sú popreplietané spoločným...» pokračovať v čítaní

Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho. V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky...» pokračovať v čítaní

Sme blázni, keď sme sa ešte nezbláznili?

Leonid AndrejevMyseľLabJakub Molnár

Kultúrny fajnšmeker sa na tento mesiac mohol skutočne tešiť. Repertoár Divadla Lab prešiel šokovou terapiou a dostal sa doň symbolistický text Myseľ od Leonida Andrejeva. Pokus odvážny, ale i veľmi riskantný. Nie nadarmo si pri tomto spisovateľovi vybavím snáď len film M. Hollého Balada o siedmich obesených. Autor je totiž známy svojimi ťažkými psychologicko-filozofickými úvahami s komplikovanou lingvistikou a štylistickou štruktúrou. Režisér Pavol Viecha a dramaturgička Alexandra Rychtarčíková toto pre mnohých ťažko stráviteľné univerzum opustili a text duchovného bratranca Maeterlincka či Strindberga umne dramatizovali ako odľahčenú revolucionársko-provokatívnu jednohubku na vážno-grotesknom podstavci. Novelka Myseľ je možno na prvý pohľad čo do fabuly jednoduchá, no zahŕňa v sebe nespočetné množstvo existenciálnych tém. Hlavný hrdina Keržencev je vážne zamilovaný do krásnej Táne, no láska nie je opätovaná. Namiesto toho sa zasnúbi so...» pokračovať v čítaní

Ach, tá láska patetická

Lars NorenO láskeLabDiana Pavlačková

Poetiku tvorby švédskeho dramatika Larsa Norena mali diváci Divadla Lab možnosť spoznať už v posledných dvoch sezónach, v inscenáciách Chlad alebo Démoni. Režisér Ján Janča siahol opäť po texte, ktorý sa snaží uchopiť modernú podobu lásky v kontexte súčasného obrazu sveta. Konverzačná dráma v jeho režijnom vedení reflektuje osobné až individualistické vyrovnávanie sa s emóciami a zodpovednosťou v partnerských vzťahoch. Inscenačný tím sa zameral najmä na zobrazenie komplikovaného hľadania šťastia v láske a vzťahoch. Vnútorný boj medzi sebeckým napĺňaním svojich túžob a snahou nezraniť iných sú hlavnými témami inscenácie O láske. Jednotlivé výstupy sú svetelne razantne oddelené, logicky v priestore vystavané a podporujú chronologický vývoj deja i osobných prerodov postáv. Pomáha tomu najmä funkčné výtvarné riešenie. Scénografia Kataríny Nedelskej jednoducho člení priestor malého javiska Kaplnky. Práca s paravánmi...» pokračovať v čítaní

Čierny humor na oddych

Martin McDonaghStratiť ruku v SpokaneLabBibiana Švecová

Skromná izbietka chátrajúceho objektu upúta diváka od prvých momentov a vyvolá v ňom otázniky, čo bude ďalej. Krátko po začatí inscenácie však všetky nezodpovedané otázky nachádzajú svoje odpovede a divákovu pozornosť pútajú len situácie miestami korenené írskym, mrazivo čiernym humorom. Ďalším titulom v rámci bakalárskych réžií Juraja Hanulíka (po inscenácii Ákos Németh: Műllerovi tanečníci, 20. 12. 2017) bola inscenácia Stratiť ruku v Spokane od Martina McDonagha. Od menovaného írskeho dramatika na javisku divadla Lab už uviedli Mrzáka z Inishmaanu. Výber tohto autora možno chápať vďaka jeho špecifickému spracovávaniu aktuálnych tém doplnených o prekvapujúci čierny humor. Vyššie spomenutá striedmo zariadená hotelová izba je, ako sa divák dozvedá, hlavným a jediným dejiskom celej inscenácie. Paralelné scény vytvárajú jednotlivé prehovory postáv či výstup Tobyho (Matúš Beniak). Priestor izby s príslušným inventárom (skriňa, radiátor,...» pokračovať v čítaní

Nezvyčajná poetika odkryla herecké mantinely

Jean-Luc LagarceLen koniec svetaLabKatarína Krokošová

Na Slovensku sa hry Jeana-Luca Lagarca zatiaľ inscenovali len dvakrát. Hru Som doma a čakám, že príde dážď uviedlo Mestské divadlo Žilina v réžii Tomáša Procházku v roku 2012 a hru Len koniec sveta uviedol v slovenskej premiére v študentskom Divadle Lab študent divadelnej réžie Maximilián Alexander Sobek. Lagarce je francúzsky autor, ktorého hry sa vyznačujú osciláciou medzi epikou a drámou. Takýto typ dramatiky si vyžaduje koncentrovaného herca, schopného upriamiť pozornosť na kvalitu textu. A práve to mohlo byť pre študentov herectva tvrdým orieškom. Hry Len koniec sveta a Som doma a čakám, že príde dážď majú niekoľko spoločných prvkov. V oboch sa po dlhom čase vracia domov syn, ktorý však prichádza preto, lebo umiera. Motív smrti, ktorý je v týchto hrách prítomný, súvisí s faktom, že samotný Lagarce bol HIV pozitívny. V obidvoch hrách sa prelína dráma s epikou a čitateľ sa v istej chvíli nevie rozhodnúť, ku ktorému literárnemu druhu sa má prikloniť. V hrách prevažujú monológy...» pokračovať v čítaní

Vyvážená miera tri-ló-gie

Biljana SrbljanovićBelehradská trilógiaLabDiana Pavlačková

Biljana Srbljanović je súčasná srbská autorka (hoci sa narodila vo Švédsku), ktorá môže byť slovenskej divadelnej verejnosti známa najmä vďaka festivalu Nová dráma a projektu Focus Srbsko (preklady, hosťovanie,...). Hoci boli jej texty na slovenských javiskách inscenované najmä na akademickej a nezávislej scéne, išlo o minimálny počet. Práve preto je pre mňa veľkým potešením, že študenti siahli práve po jej texte. Belehradská trilógia sa doposiaľ u nás neinscenovala a študenti ju uvádzajú vo vlastnom preklade. Srbljanović dokáže jednoduchým a všedným jazykom vystihnúť moderné odcudzené vzťahy a komplexné charaktery postáv. Autorský tím si zvolil vhodný text pre mladý herecký kolektív. V správnom režijnom uchopení sa im darí divákov a diváčky nielen rozosmiať, ale najmä zamyslieť nad závažnými témami, ktoré sa skrývajú v jednoduchých slovách každodenných rozhovorov. Belehradská trilógia spája tri príbehy srbských emigrantov. Berlín (orig. Praha),...» pokračovať v čítaní

Cyklickosť prázdnoty

Lars NorénDémoniLabBibiána Švecová

Už celú jednu sezónu (od akademického roku 2016/2017) je v repertoári divadla LAB dráma, či – ako je uvádzané v bulletine a webovej stránke divadla Lab – „novodobá tragédia“  švédskeho dramatika Larsa Norena Démoni.     Inscenácia vznikla v spolupráci režijno-dramaturgickej dvojice Juraja Hanulíka a Alexandry Rychtarčíkovej, ktorí spolupracovali aj pri inscenácii Müllerovi tanečníci od Ákosa Németha. V prípade Démonov dvojica upravila text a sústredila sa na vnútorné problémy a individualitu pohľadov na svet mladej generácie. Interpretácia dramatického textu a použitie (aj) vnútorných monológov zvýrazňovali tému prázdnoty – slov, konania i  vzťahov. Zobrazili boj s „démonom“, ukrytým vo vnútri človeka, ktorému odolávame alebo sa poddávame.     Tému prázdnoty a vyprahnutosti načrtla aj samotná scéna, ktorá bola čistá, sterilná a zaplnená len niekoľkými vankúšmi zastupujúcimi pohovku či...» pokračovať v čítaní

Terapeutická hodinka v Labe

chatBård BreienKurz negatívneho mysleniaLabJakub MolnárMartina Mašlárová

Ahoj, videl som ťa na Kurze negatívneho myslenia. Čo na to vravíš? A pokojne bez cenzúry, ako DVTV. Ja som fanúšička, podľa mňa naozaj vydarená inscenácia. Súhlasím, ale z môjho pohľadu by som asi doplnil podvetu, že v kontexte tohto ročníka bola naozaj vydarená. Ale aj všeobecne má svoje kvality (u mňa dominujú určite tie myšlienkové). Akože vtip s pomarančom bol fakt cool. Pravda, kontexty je dôležité brať do úvahy. Myslím, že herecky to bol výrazný posun. Konečne. A v kontexte ostatných školských inscenácií tiež slušné. Poslala by som to na nejaký festival bez hanby. Jednoznačne, herecky sa počúvali, navzájom javiskovo rešpektovali, zbytočne nevyčnievali. To štronzo malo niečo do seba, hoci princíp štronza by som neodporúčal už veľmi ani ochotníkom, ale tu bol super. Príjemne mi to asociovalo film Nedotknuteľní. Už vidím ten titulok: “vozičkári” idú na Zlomvaz. Nedotknuteľných by mohol niekto tiež spraviť a mohlo by to ísť na Dotyky. A keby títo išli na Encounter... v rámci...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com