Záhrada (ukážka)

dramátorZáhradaukážkaBranko ĆopićVeronika TrokšiarováZarina HozdićKatarína Krokošová

Na motívy knihy Branka Ćopića Záhrada slezovej farby zdramatizovali Veronika Trokšiarová a Zarina Hozdić SCÉNA 1 (na záhrade) Postavy: Dedo, Branko, Peter (...) PETER:          Branko! Poriadne si vyrástol. Keď som ťa videl naposledy, bol si takýto maličký. /ukazuje palicou, potom posmešne Brankovi/ Vieš Branko, málokto sa vo farbách tak ťažko vyzná, ako tvoj dedo! Tie jeho oči pekne zostarli. DEDO:           /pokračuje, na Petra/ Moje oči sú už síce staré, ale ak bol minulý rok slez červený, tak to znamená, že taký aj bol. Teraz sa modrí ako more … moje oči s tým nič nemajú. BRANKO:     Ujo Peter, ty si mal kone? PETER:         /chvastá sa/ Mal som ich minimálne sto! A každého v inom kúte sveta! DEDO:           Ty starý kôň, prestaň mi tu oblbovať chlapca. PETER:...» pokračovať v čítaní

„Ak dokážeme farby vnímať, je to pre mňa signál, že citlivosť v našom vnímaní ešte svoje miesto má“

dramátorv skratke s KatkourozhovorZáhradaVeronika TrokšiarováKatarína Krokošová

Vône, farby, pohoda a výnimočná atmosféra. To všetko mi napadne pri pomyslení na záhradu. Branko Ćopić je autorom nádherne citlivej knihy o detstve, radosti zo života, no predovšetkým o fantázii, ktorú má každý z nás inú a práve v tom je naša jedinečnosť, naše bohatstvo. Tento text je pre mňa synonymom hlbokého nádychu, po ktorom otvoríme oči a pohneme sa vpred. Ale zmenení priamo v srdci. Knihu Branka Ćopića Záhrada slezovej farby sa rozhodli zdramatizovať študentky štvrtého ročníka Zarina Hozdić a Veronika Trokšiarová. S Veronikou sme si spoločne zaspomínali na detstvo a odhalili aj výnimočnosť tohto nádherného textu. Práve som si prečítala Záhradu a musím povedať, že ide o nádherný, veľmi jemný, osobitý text, ktorý v dnešnej drsnej a uponáhľanej dobe, nie je pre každého. Nie každý má dostatok času, aby si naplno vychutnal jeho poetickosť a mohol popustiť uzdu svojej vlastnej fantázie (tento motív mi pripomenul Annu zo Zeleného...» pokračovať v čítaní

Koronátor XII.

koronátoronline výčbadivadloonlineVeronika TrokšiarováTara RužbašánováDenis Farkaš

Koronátor študentský Veronika Trokšiarová, KBT Z Bratislavy som odišla domov, do Kremnice. Od povinnej karantény som si hneď zo začiatku sľubovala veľmi veľa. Takže môj deň vyzerá napríklad takto: Po výdatnom spánku ráno vstanem, dám si zdravé raňajky, zacvičím si, splním si povinnosti do školy, či práce, ak mám voľnejší deň zoberiem psa a idem sa prejsť do lesa. V Kremnici máme všade navôkol krásnu prírodu. Dni sú vďaka voľnému času veľmi produktívne, takže si spisujem nové nápady alebo čítam knihy, ktoré som predtým nemala čas prečítať. Teraz mám čas na veľa vecí. Alebo... ak by som mala byť úprimná, tak skôr môj deň vyzerá asi takto: Ráno ma zobudí mravčanie. Jedna z mojich mačiek vydáva špeciálne piskľavý vysoký tón, ktorý sa vám zaryje do uší, aj keby ste mali hlavu pod tromi vankúšmi. Pravdepodobne chce jesť alebo ísť von. Ak sa niekde na internetoch hovorí o diabolskej stránke mačiek, tak tá moja (Presley) musí byť démon špeciálne cvičený na spríjemňovanie rána svojho...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com