Aj španielske divadlo je nám dnes bližšie

externýdivadloonlineContinuidad de los parquesJaime PujolVeronika Chovancová

Kvôli pandémii prestali hrať aj španielske divadlá, no aj napriek tejto nemilej situácii, myslia na svojich divákov a zverejnili napríklad inscenáciu Continuidad de los parques. Ak by sme to chceli doslovne preložiť do slovenčiny, bola by to Kontinuita parkov. Aby som vám bližšie priblížila hru, mohla by som povedať, že je žánrovo veľmi podobná hrám z repertoáru našej Astorky Korzo 90‘. Ide o komédiu, ktorá sa skladá z ôsmych menších častí. Každá z častí nám prináša obraz reality s prekvapením, absurdnými prvkami alebo nedorozumeniami. Dej sa odohráva v parku. Štyria herci tu hrajú viac ako dvadsať postáv, ktoré sa v parku zrazia, stretnú a to vedie k vtipným a originálnym situáciám. Hra je z repertoáru Teatro Español. Autorom hry je Jaime Pujol a režisérom inscenácie je Sergio Peris-Mencheta. Režisérova práca s príchodmi a odchodmi hercov z javiska je veľmi dynamická a efektívna. Pri ich striedaní nemusíme čakať na zmenu kulís, čo by mohlo rušiť plynulý prechod jednotlivých...» pokračovať v čítaní

Rusko sa nemazná s nikým

externýdivadloonlineJuan MayorgaCartas de amor a StalinVeronika Chovancová

Divadelná hra Cartas de amor a Stalin, vo voľnom preklade Zamilované listy Stalinovi, mala premiéru v madridskom divadle Teatro de María Guerrero ešte 8. septembra 1999. Hru napísal španielsky dramatik Juan Mayorga, a je o to zaujímavejšie sledovať prácu autora, ktorý v minulosti nepatril do východného bloku. Samotný fakt, že hra vznikla v španielskom prostredí nám ponúka nový uhol pohľadu na éru sovietskeho komunizmu. Hlavnou postavou drámy je Michail Bulgakov, ktorý sa narodil na Ukrajine, no od roku 1921 žil v Moskve. Dodnes patrí k najväčším satirikom a cynikom ruskej literatúry. Ústrednou témou je sloboda písania a opustenia Ruska. Práve to sú alternatívy, ktoré dramatik Michail Bulgakov navrhuje Stalinovi vo svojom liste z roku 1929, pretože už ďalej nechce podporovať ticho, ktorým ho umlčala cenzúra. Keď diktátor konečne zavolá a zrodí sa malá nádej na úspech, linka sa preruší. Bulgakov sa odvtedy neprestane snažiť o obnovu komunikácie so Stalinom a posiela mu tisícky...» pokračovať v čítaní

Lorcova klasika v domácom divadle

externýdivadloonlineLa casa de Bernarda AlbaFederico Garcia LorcaVeronika Chovancová

Pred takmer štvrťstoročím mala v divadle Teatro María Guerrero de Madrid premiéru hra Federica Garcíu Lorcu. V madridskom divadle uviedli hru pod názvom La casa de Bernarda Alba, ktorú v našom preklade poznáme ako Dom Bernardy Alby. Vďaka možnostiam karantény som sa k nej dostala v prvej polovici tohto mesiaca. Premiéra sa uskutočnila v novembri 1998 a o necelý rok neskôr sa premiéra konala aj v barcelonskom divadle el Teatro Principal. Hra rozpráva príbeh čerstvej vdovy Bernardy, ktorá sa drží tradícií, a tak prikazuje dodržiavanie osemročného smútku pre všetky svoje dcéry. Dcéry uväzní v dome a izoluje ich od okolitého sveta. Konflikt spočíva v tom, že jedna z dcér (najstaršia) sa má vydať za Pepeho, no ukáže sa, že s ním už udržuje vzťah najmladšia dcéra. Mladá dvojica sa pokúsi o útek, ale prichytí ich Bernarda a vystrelí na Pepeho. Najmladšia dcéra (Adela), v domnienke, že Pepe zomrel, spácha samovraždu. Režisérom inscenácie je Calixto Bieito. Bieito využil celú plochu javiska...» pokračovať v čítaní

Čo je viac: Jej hrdosť alebo jeho život?

externýDivadlo Jonáša Záborského PrešovJej pastorkyňadivadloonlineŠimon Frolo

Špecifickosť divadla spočíva v bezprostrednom kontakte herca a diváka, no najmä v neopakovateľnosti každého jedného predstavenia. Momentálna situácia nám žiaľ bráni v zažívaní tohto jedinečného pocitu. Mnohé divadlá sa tak rozhodli počas týchto dní presťahovať zo svojich priestorov do našich domácností a vďaka technológiám nám sprostredkovať svoje inscenácie. Je úžasné, ako dokážeme byť s divadlom v kontakte aj na diaľku. Avšak aj napriek vďačnosti za túto možnosť vieme povedať, že osobnú prítomnosť v divadle to nenahradí. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove patrí k veľmi aktívnym a na svojom YouTube kanáli ponúka množstvo inscenácií. Jednou z posledných zverejnených je inscenácia Jej pastorkyňa, ktorá mala svoju prešovskú premiéru v roku 2007. Keďže ide o divadlo mimo Bratislavy, vidieť nejakú inscenáciu počas semestra môže byť ťažšie. A navyše ide o inscenáciu z obdobia, keď som sa ako druháčik na základnej škole usilovne zdokonaľoval v písaní. Dnes tak môžem napísať svoj debut v...» pokračovať v čítaní

Na Slnku má sídlo Boh

externýŠtúdio 12Bytie 2Dominika Dudášová

Štúdio 12 zaradilo do svojho repertoáru inscenáciu hry súčasného ruského dramatika Ivana Vyrypajeva Bytie 2. Réžie sa ujala Petra Fornayová a dramaturgicky inscenáciu spracoval Ján Šimko. V úlohe Boha – psychiatra a Ivana Vyrypajeva sa predstavil Vlado Zboroň, pani Lótovú – Antoninu Velikánovú hrala Heidi Šinková.  V úvode inscenácie sa stretávame s Ivanom Vyrypajevom (Vlado Zboroň) a s psychiatrickou pacientkou Antoninou Velikánovou (Heidi Šinková). Antonina je autorkou textu, ktorý sa bude v nasledujúcich chvíľach odohrávať pred zrakmi divákov. Hru poslala dramatikovi prostredníctvom svojho psychiatra s dodatkom, že jej nezáleží na tom, ako hru upraví – či už ju skráti alebo doplní. Je predsa obyčajná učiteľka matematiky a s písaním divadelných hier nemá nič spoločné. Dôležitá je aj informácia, že Velikánová trpí akútnou schizofréniou. Dramatik sa rozhodol text doplniť o kuplety a listy, ktoré si s Velikánovou vymenil.  A ona...» pokračovať v čítaní

Pod(enky)obnosť medzi nami

recenzorexternýŠtúdio 12PodenkyTamara Vajdíková

Všetci predsa dospievame inak. Niekto rýchlejšie, niekto pomalšie a niekto možno (nielen) naoko nedospeje nikdy. Tieto myšlienky mi prichádzali na rozum, keď som jedno ráno rozmýšľala o súrodeneckom vzťahu mňa a môjho brata. Boli sme vždy takí rozdielni, či sa to stalo až teraz? Napadlo mi to práve v súvislosti s performance, ktorú som nedávno predtým videla v Štúdiu 12. V nej tvorcovia (Alexandra Rychtarčíková a Max Sobek), zastúpení jediným aktérom, profesorom Tobiášom, tvrdili, že je naše dospievanie rovnako uniformované, ako pri dospievaní podenky – teda jednodňového hmyzu. A skutočne, čosi pravdy na tom naozaj je. Ľudské dospievanie sa naozaj dá rozdeliť do niekoľkých častí. Ak by sme však chceli tvrdiť, že to u všetkých prebieha rovnako, pravdepodobne by sme sa veľmi mýlili. Naše osobnosti sú skratka príliš zložité na to, aby nás mohli prirovnať k akémusi jednodňovému hmyzu. Veď by sme sa na to predsa mohli aj uraziť! Alebo nie? Je to naozaj pravda? Sme takí zložití, že sme až...» pokračovať v čítaní

CENTRUM LÁSKY K FEMINIZMU, CENTRUM LÁSKY K SLOBODE V DIVADLE

rozhovorexternýDočasný kolektívLaura Barancová

Ak na slovenskej divadelnej scéne stále pociťujeme absenciu divadelných diel, ktoré sa vymykajú tradičnému nazeraniu na divadlo už v jeho zárodku, pravdepodobne len nenavštevujeme miesta, ktoré ponúkajú mladým ľuďom tvoriť a robiť divadlo odlišne. Tvorcovia Dočasného kolektívu dostali príležitosť uviesť svoju autorskú neinscenáciu v rámci projektu Mliečne zuby, ktorý každoročne ponúka možnosť mladým začínajúcim tvorcom prísť s témami, o ktorých chcú hovoriť. V Štúdiu 12 máme stále možnosť vidieť a zúčastniť sa autorského projektu, ktorý poteší priaznivcov tejto stále nedostatočne ukotvenej témy a naopak presvedčí aj skeptikov, že o feminizme sa dá viesť dialóg s tou najväčšou láskou...                          Nazývate sa Dočasný kolektív no ste skutočne „dočasní“? Vzišiel tento názov len z iniciatívy vytvoriť CLF alebo ste sa spoločne...» pokračovať v čítaní

ANИA alebo Dobrodružstvá Anny zo Zeleného domu priamo na scéne!

externýDivadlo VetešAnnaViktória Anna Lesayová

Pre deti od 10 do 99 rokov. Divadlo Veteš nám ukázalo, ako sa divák môže pomyselne premeniť na postavu priamo počas predstavenia. Keď človek dostatočne vníma Anninu výpoveď, na mieste si uvedomí, že dieťaťom je skrátka stále.  Inscenácia ANИA vznikla na motívy svetoznámeho diela kanadskej spisovateľky Lucy Maud Montgomery – Anna zo Zeleného Domu. Jej jadrom sú príhody, v ktorých sa dospievajúce dieťa konfrontuje so základnými spoločenskými princípmi. Životné príbehy sú podávané s humorom, na ktorom sa nesmejú len deti, ale aj ich dospelí rodičia, učitelia, babičky a dedkovia. Miesto pre predstavivosť ponúka nielen interaktívna a pre bábkové prevedenie funkčná scénografia, ale aj hudba Zuzany Strnátovej a Michala Kinika. Tá potvrdzuje „průpovídku“ Divadla Veteš o tom, že „Punk není mrkev“. Ich divadlo je čistou a šantivou hrou.   Do deja nás vtiahne motív písacieho stroja, teda knižného príbehu. Anna na ňom píše o svojom vnútornom svete a...» pokračovať v čítaní

Chlestakov v Bratislave

externýRevízorAstorkaŠimon FroloVeronika Chovancová

Leonid Iľjič Brežnev a Gustáv Husák si v  roku 1972 dali svoj slávny bozk.  Fotografiu tohto bozku sa rozhodli použiť na svojom plagáte tvorcovia inscenácie Revízor v bratislavskom Divadle Astorka Korzo ´90. Členovia redakcie navštívili predpremiéru a o svoj zážitok sa s vami podelia v tomto rozhovore. Š: Čo hovoríš na najnovšie spracovanie Revízora v Divadle Astorka Korzo ´90?  V: Aktuálnosť hry Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa je očividná. V dnešnom svete sa téma pokrytectva a túžby po peniazoch stáva stále viac viditeľnou. Inscenácia tak poukazuje aj na aktuálne spoločenské nedostatky. Navyše formou komédie. Mňa by ale zaujímalo ako si ty vnímal réžiu, pod ktorú sa podpísal poľský režisér a herec Łukasz Kos. Š: Musím sa priznať, že tvorbu režiséra nepoznám, ale vizuál plagátu vzbudzoval istú dávku kontroverzie, ktorú som očakával aj v inscenácii.  Spomenula si, že režisér je z Poľska, čo je, podobne ako Slovensko, krajina s veľkou...» pokračovať v čítaní

TEKUTÁ REALITA alebo LIQUID REALITY búra STEREOTYPY

externýperformanceNaive to the boneDominika Horváthová

Počuli ste niekedy o francúzsko-kanadskej muzikantke Marie Davidson? Práve táto mladá umelkyňa z  Montrealu inšpirovala Evu Priečkovú pri formovaní svojej lecture performance, ktorá nesie názov po Mariinej piesni Naive to the bone alebo Naivná až na kosť.  Art Books Coffee alebo aj Galéria ABC na Baštovej ulici v Bratislave, ktorá vznikla a  pôsobí ako multifunkčný priestor, zameraný na reflektovanie umeleckej tvorby súčasných umelcov do 35 rokov, prepožičala svoju plochu ďalšiemu mladému jedincovi. Práve tu si návštevníci mohli vychutnať lecture-performance, ktorá bola plná fyzikality, muzikality a filozofie.     Nezávislá umelkyňa Eva Priečková, ktorá pôsobí a  tvorí najmä na slovenskej umeleckej scéne, nám svojou performance ozrejmila niektoré z mnohých stereotypných otázok o pohybe a o tanci ako takom. Hodinové predstavenie bolo rozdelené na dve osobité časti, ale v zásade boli nerozdeliteľné....» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2020
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 26 27
28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com