O démonoch v našom okolí

rozhovorJan JančaBibiána Švecová

Krátko po premiérach inscenácie Súhlas sme sa stretli s Janom Jančom, aby sme ho trochu vyspovedali. O zákulisnej práci na inscenácii, o tom, čo ho sprevádzalo, inšpirovalo prípadne odrádzalo počas skúšobného procesu a nakoniec aj o tom, aký má jeho inscenácia presah do súčasnosti. Čo ťa viedlo k výberu Tatarkovho textu Démon súhlasu? Pred prijímačkami na magistra za mnou prišiel Tomáš, že má text, ktorý už asi pol roka dramatizuje. Prihlásili sme sa s týmto textom, ale povedal som, že sa na ňom musí ešte pracovať, pretože mu chýbal divadelný konflikt. Bolo to len filozofovanie. V lete sme nad ním premýšľali. Zvažovali sme aj taký variant, či nebudeme nakoniec inscenovať Ibsena alebo Strindberga. Čo sa v lete dialo ohľadom politiky v Česku a na Slovensku, nás spolu s Tomášom nútilo začať sledovať dezinformačné weby, fake news a podobné kanály. Nakoniec sme uvážili, že by bolo dobré zasadiť Tatarkov text do...» pokračovať v čítaní

Slovenské devy milujúce Island

rozhovorHvalurDominika Horváthová

Októbrový Festival Hvalur bol novinkou nielen pre nás Slovákov, ale aj pre Európanov. Za vznikom toho výnimočného projektu sú dve slovenské devy milujúce Island, ktoré ho inak označujú aj ako svoj druhý domov.   S organizátorkami festivalu, Reginou Ulejovou a Laurou Loviškovou, sme sa rozprávali o jeho priebehu, o posolstve či o tom, aké sú rozdiely medzi nami Slovákmi a Islanďanmi. Hvalur znamená v islandskom jazyku veľryba, prečo ste si zvolili ako symbol festivalu práve tohto morského velikána? LL: Pre mňa osobne veľryba zosobňuje vznešeného a výnimočného “morského hudobníka”. Jazyk, ktorý používa na komunikáciu s ostatnými svojho druhu, môžeme považovať za pieseň oceánu. Bez nej by bol vodný svet tichý a v určitom zmysle slova prázdny, tak ako ten pozemský svet bez umelcov, ktorí vytvárajú a prinášajú krásu a pravé hodnoty. RU:  Veľryby sú pre Island typickým zvieraťom. Fascinuje ma, je to inteligentný tvor, ktorý sa dokáže dorozumievať prostredníctvom tzv....» pokračovať v čítaní

INOKINO – Keď nechce ísť človek do divadla, príde si divadlo po neho

rozhovorInokinoTereza MankoveckáTomáš Baňacký

Študentky VŠMU Barbora Mináriková a Katy Quisová prišli do Bratislavy s projektom, ktorý sme doposiaľ na Slovensku nepoznali. Inokino spája viaceré druhy umenia, čím prináša divákovi intenzívnejší zážitok. „Ten začiatok bol celkom zaujímavý. Celé InoKino spustilo zadanie od Petra Pavlaca na hodine Praktickej dramaturgie. Katy si vlastne len plnila ,domácu úlohuʻ a postupne svojím rozprávaním zaujala niekoľkých ľudí, vrátane mňa, ktorí ju začali podporovať, aby svoj návrh realizovala,“ hovorí o počiatkoch projektu Barbora. InoKino je formátom, ktorý poznajú obyvatelia viacerých krajín sveta. Výnimkou nie je ani Česká republika, odkiaľ pochádza aj jedna z usporiadateliek – Katy, ktorá tam na podobných akciách spolupracovala. To bolo aj podľa Barbory neoceniteľnou skúsenosťou, ktorá pomohla k realizácii projektu na Slovensku. Ďalej vysvetľuje, prečo sa rozhodli InoKino realizovať: „Najprv to bolo nadšenie a presvedčenie, neskôr pocit povinnosti, inokedy zas potreba...» pokračovať v čítaní

Krásy z dielne Karola L. Zachara

rozhovorKarol MišovicPetra Veltyová

Dňa 24. 11. sa uskutočnila v Slovenskom národnom divadle vernisáž výstavy pod názvom Televízne pondelky Karola L. Zachara. Vo veľmi príjemnom prostredí sa stretla široká verejnosť aj viaceré osobnosti divadelného sveta. Spoločne sme sa ponorili do čara televíznych inscenácií v réžii tohto výborného režiséra. Na bližšie informácie a osobné dojmy sme sa pýtali kurátora výstavy Karola Mišovica. Čo je predmetom tejto výstavy? Čo bolo podnetom na jej vytvorenie? Prečo bola výstava zameraná práve na Karola L. Zachara? Výstava Televízne pondelky Karola L. Zachara v sebe spája dve významné jubileá. V roku 2018 totiž uplynulo presne šesťdesiat rokov od spustenia pravidelného dramatického vysielania Televízneho štúdia Bratislava Československej televízie, a zároveň v januári tohto roku sme si pripomenuli nedožité sté výročie narodenia významného divadelníka Karola L. Zachara. Preto sme sa v Divadelnom ústave rozhodli pripomenúť si oboje – fenomén tzv. bratislavských televíznych pondelkov, ale...» pokračovať v čítaní

Keď sa z mliečneho zuba stane trvalý

rozhovorMário DrgoňaKatarína Krokošová

Inscenácia Søren Kierkegaard z repertoáru Štúdia 12 mapuje život a filozofiu tejto osobnosti. S autorom textu a zároveň hercom Máriom Drgoňom sme sa rozprávali nielen o inscenácii, ale aj o nešťastnej láske či zmysle života. Prečo ste sa rozhodli spracovať práve úlomky života a filozofiu Sørena Kierkegaarda? Filozofia sa mi zdá byť nesmierne pestrou a zaujímavou vedou. Lákalo ma zaoberať sa ňou  viac už dávnejšie. Teraz som sa k nej konečne dostal. Kierkegaard a jeho dielo, napriek tomu, že zanechal nesmierne silný odkaz, je len štipkou z toho, čomu by som sa chcel venovať. Každopádne, štyri roky žijem s vyštudovanou filozofkou; bez nej by som o Kierkegaardovi vedel sotva viac, než to, že existoval; a možno ani to. To je práve dôvod, prečo som pokladal za dôležité zrealizovať divadelný koncept o tejto osobnosti. Kierkegaard výrazne ovplyvnil smerovanie filozofie, literatúry a tým pádom aj divadla 20. storočia, čo tuší málokto. To, že „predbehol svoju dobu“ možno znie ako...» pokračovať v čítaní

Čo sme vždy chceli vedieť o našej knižnici

rozhovoro našej knižniciKatarína Krokošová

A tak sme sa báli opýtať. Keď sme na začiatku akademického roka rozmýšľali, s kým urobíme interview, napadli nám samé slávne mená. No potom nám zišlo na um, že by nebolo zlé porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu dennodenne a ktorým sú mnohí z nás vďační za nájdenie nevyhnutne potrebnej knihy, a teda aj za skoré odovzdanie záverečnej práce, či skrátka len za radu a rozveselenie po náročnom dni. Dlhšie sme už teda neváhali a porozprávali sme sa s tímom našej akademickej knižnice. Nehovorili sme však len o fungovaní knižnice, ale aj o umení a potrebe divadelnej kritiky. Ako sa vám pracuje v akademickej knižnici a čo je vašou úlohou? Rastislav Blaho (RB): Celkovo príjemne. Je to veľmi zaujímavá a tvorivá práca. Každý príde s nejakým nápadom. Mojou úlohou je, aby si tu každý našiel to, čo potrebuje pre svoju múzu, rád sem chodieval a dobre sa tu cítil. Katarína Trnavská (KT): VŠMU ma dostalo svojou atmosférou. Občas niekto zaspieva, zahrá na gitare,...» pokračovať v čítaní

Vytvoriť z inscenácie „zakusku“

rozhovorrežisérabsolventSilviu DebuNikoleta Tužinská

Študovať na našej škole sa mu podarilo aj napriek tomu, že pri nástupe vedel po Slovensky len málo. Napriek tomu sa nedávno stal úspešným absolventom divadelnej réžie a ako svoj záverečný projekt priniesol slovenskú premiéru Belehradskej trilógie. Popritom stihol v Rumunsku, odkiaľ pochádza, odpremiérovať v pozícii herca niekoľko inscenácií. Zrejme aj vďaka jeho súčasnému povolaniu si prácu s ním naši herci veľmi pochvaľujú. Okrem toho priniesol tvorbu, z ktorej cítiť „netuzemský“ prístup, čo v divadle nemôže byť na škodu. Ako prvá sa ponúka otázka, ktorú si už zrejme počul z viacerých strán: prečo si sa rozhodol študovať práve na VŠMU? Rozhodol som sa prísť na VŠMU preto, že spojenie so Slovenskom mám už od roku 2009 a chcel som prísť do Bratislavy na viac ako len na návštevu. A vzhľadom na skutočnosť, že som vždy chcel študovať réžiu, myslel som si, že prísť na VŠMU bude pre mňa dobrá príležitosť a možnosť spojiť sa s touto krajinou...» pokračovať v čítaní

Hlavne „netlačiť na pílu“

rozhovorrežisérŠtefan BielikJakub Molnár

Kvalitného humoru je niekedy ako šafranu. Často je nahrádzaný plytkými výsmeškami s absenciou výraznejších estetických kritérií. Je preto potešujúce, že v dnešnej „tekutej modernite“ či pre niekoho „ére prázdnoty“ sa objavujú mladí tvorcovia, ktorí o humore zmýšľajú aj trochu inak. K nim určite patrí aj poslucháč absolventského ročníka réžie na Divadelnej fakulte VŠMU Štefan Bielik. Tvoj režijný prístup smeruje k hravému, miestami sarkastickému humoru. Čo ťa najviac fascinuje a oslovuje na „kultúre smiechu“? Na humore ako takom ma zaujíma predovšetkým jeho citlivosť, od ktorej závisí pozornosť a názor prijímateľa, a zároveň škála farieb, ktorou oplýva. Súčasný humor už nemôžeme vnímať ako „pozostatok karnevalizácie“ alebo iba ako nejakú grotesku. Práve evolučný vývoj nášho umeleckého chápania vetví humor do mnohých foriem, ktoré sú podmienené témou, spoločnosťou, miestom, politikou... Veľa filozofov, kulturológov, divadelných teoretikov sa zaoberá významom...» pokračovať v čítaní

Odkladajme si zo školy na horšie časy

rozhovorpedagógRastislav BallekJakub Molnár

Rastislav Ballek (1971) študoval sociológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr absolvoval aj divadelnú réžiu na našej škole. Už školskými réžiami a dramatizáciami slovenskej klasiky si získal popularitu a ohlas doma i v zahraničí (Odchod z Bratislavy, Podivíni). Odvtedy vytvoril množstvo pozoruhodných a oceňovaných inscenácií. V súčasnosti spolupracuje s mnohými slovenskými i českými divadlami a od tohto akademického roka pôsobí na VŠMU aj ako pedagóg. Ako si spomínate na Váš prvý kontakt s VŠMU a Vašu prvú študentskú réžiu? VŠMU mala po roku 1989 povesť miesta, kde sa sústreďujú slobodní ľudia. Spojenie umeleckej tvorivosti a občianskej odvahy symbolizovalo étos Nežnej revolúcie a pre našu generáciu to bolo aj poslanie divadla, umenia, kultúry vôbec. To ma priťahovalo. Na svoju prvú školskú réžiu sa už, našťastie, nepamätám, ale pamätám sa, ako ma ohúrili talent a nápaditosť mojich spolužiakov – Jana Štrbáka,...» pokračovať v čítaní

Knihy okolo nás

rozhovormesiac knihyRastislav SmutnýDominika Tekelová

Rastislav Smutný je obrovský milovník, zberateľ, odborník a reštaurátor kníh. Vlastní ich viac ako 4000 a okrem toho sa podieľa na projektoch knižnej osvety a organizuje burzy. Knihám sa venuje od detstva, no prvé zbierky si začal vytvárať asi viac ako pred 20 rokmi. Prevažne sa venuje slovenským dielam, ale zaujíma sa i o svetovú literatúru. Myslíte si, že sa čitatelia menia podľa toho, čo im knižný trh ponúka, alebo sa trh prispôsobuje tomu, čo chcú ľudia čítať? Súčasný slovenský knižný trh sa len máličko (ak vôbec) prispôsobuje svojou ponukou tomu, čo  chcú ľudia čítať. V ponuke sú najmä knižky na „rýchlu spotrebu“, čo je do istej miery odrazom našej dynamickej doby. Takisto vplyv trhu na čitateľský vkus sa podľa mňa často preceňuje. Netvrdím, že vydavateľstvá nenesú svoj podiel zodpovednosti za súčasný stav knižnej ponuky, ale očakávať, že sa vplyvom osvety a zvýšením kvality titulov zmenia čitateľské návyky a preferencie, je utópia. Skôr by to...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 19
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com